Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Jadvigin vankúšik

Vďaka vítanej agilnosti vydavateľstva Slovart môžeme práve bežiaci letopočet nazvať i rokom Pála Závadu. Výbornému maďarskému spisovateľovi so slovenskými koreňmi totiž u nás práve v tomto roku vyšli krátko po sebe hneď dva skvelé tituly. Najprv to bola vynikajúca novinka Prirodzené svetlo a len ozaj nedávno prišlo i na skutočne žiadané nové vydanie jeho najslávnejšieho textu. Tým je nádherný historický román s názvom Jadvigin vankúšik. Vskutku obdivuhodným spôsobom ho preložila Renata Deáková, pričom tento bez problémov zapadol medzi kolekciu trblietavých briliantov súčasnej svetovej tvorby združených v edícii MM. Autora sme navyše mohli stretnúť aj osobne na dvoch výborných diskusiách v Bratislave a v Žiline, kde hosťoval v rámci podujatí BRaK, resp. Žilinský literárny festival.

Sme v prvom roku Veľkej vojny a ďalší osud rakúsko-uhorskej monarchie sa otriasa v základoch. V Slovenskom Komlóši v Békešskej župe, kde už niekoľko storočí žije i veľká (prevažne evanjelická) slovenská komunita, zatiaľ jej následky badať len veľmi obmedzene. Dokonca možno povedať, že ľudia tu prežívajú aj veľmi radostné momenty! Jeden taký má i svojho konkrétneho aktéra. Andrej Osztatní je šťastím celý bez seba, pretože sa priblížila jeho najradostnejšia chvíľa v živote. 6. februára 1915 si totiž pred oltár konečne privedie vytúženú Máriu Jadvigu Palkovitsovú. Pri tejto príležitosti si dokonca deň predtým zakladá i „knižecsku“ zápiskov, ktorú si kúpil u Bindera za korunu štyridsať.

Nasledujúcich dvadsaťdva rokov sa k Denníku vracia. Utieka sa k nemu ako k poslednej záchrane pred, žiaľ, napokon neveľmi vydareným, priam celkom nešťastným manželským zväzkom, v ktorom z rôznych komplikovaných dôvodov len vzácne zavládnu dlhodobejšie stavy čistej radosti a vzájomného porozumenia. Denníkové zápisky prežijú i svojho pôvodcu a na dôvažok žijú aj ďalej. To vtedy, keď do nich svoj podiel zapíše i Ondriškova milovaná Jadviga, aby ich nakoniec vlastným vkladom zavŕšil a takpovediac jednotne utriedil Jadvigin mladší syn Mišo. Výsledkom je nadýchaný, vrstevnatý záznam, približujúci nielen osudy tótkomlóšskych Slovákov počas ohromných historických a politických zmien, výrazne formujúcich priebeh prakticky celého minulého storočia.

Pál Závada na prerozprávanie týchto udalostí zvolil originálnu formu, ktorej najväčšiu prednosť tvorí neopakovateľný, doslova „endemitný“ jazyk. Musíme naň nazerať ako na akýsi jazykový odliatok absorbujúci všetky prímesi pochádzajúce z miestneho multikultúrneho mnohogeneračného spoločenského tavenia. Nechýba mu teda ohromná pestrosť, farebnosť a štruktúrovanosť, v ktorej sa objavuje nespočet rozličných archaizmov, historizmov, najrôznejších lokálnych ľudových „patvarov“ či celkom nepreložiteľných výrazov i v slovenskom preklade ponechaných v „pôvodnom znení“, ktorých zmysel môžeme len približne tušiť.

S touto zo všetkých stránok čarovnou jazykovou strakatosťou presne korešponduje i rozsiahla emocionálna rovina, roztiahnutá do veľmi širokého spektra nálad, pocitov a citov. Autenticky tak odkrýva nejeden kladný, ale neraz i viac či menej vychýlený, či vyslovene šialený povahový prvok u tej-ktorej zúčastnenej postavy. O nečakané zvraty, či minimálne náznaky nepríjemných až desivých odhalení preto nebude núdza. K čitateľskej atraktivite to však len prospieva, lebo tým je len podtrhnutá celková diverzita zachytávaného (mnoho)národnostného koloritu.

Ide tak o vskutku nevšedný exkurz medzi zdanlivo prosté, ale naozaj svojrázne individuality. Ich spoločné osudy teda okrem osobných príbehov jednotlivcov prinášajú i zaujímavú správu o tom, akým spôsobom vstupovala veľká história do životov drobných ľudí, ktorým potom výrazne určila ich ďalšiu existenciu aj na niekoľko ďalších generácií.

Jadvigin vankúšik je ako cituplná zbierka starožitných obrázkov dávno strateného nádherného sveta. Spomienkový album presiaknutý starosvetskou krásou a sladkobôľnou nostalgiou. Ľúbivé, miestami úsmevné, ale oveľa častejšie pohnuté a tragické čítanie, pri ktorom veľakrát úprimným dojatím stiahne hrdlo a zvlhnú oči.

Pál Závada: Jadvigin vaknúšik

Slovart, 2021 (edícia MM)

Preklad: Renata Deáková

416 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Jadvigin vankúšik

Jadvigin vankúšik

Závada Pál

Pál Závada je súčasný maďarský spisovateľ, rodák z mestečka Slovenský Komlóš (Tótkomlós). Najväčší úspech zaznamenal jeho román Jadvigin vankúšik, pôvabný príbeh o láske, v ktorom opisuje život na maďarskom vidieku v prvých dvoch desaťročiach 20. storočia. Nikto nie je šťastnejší než mladý Ondriš, ktorý sa práve oženil so svojou veľkou láskou Jadvigou.

Kúpiť za 13,46 €

Podobný obsah

Pozor, bodkovaný pes!

Recenzie

Pozor, bodkovaný pes!

Veronika Šikulová je známa slovenská spisovateľka, ktorá sa vo svojej tvorbe venuje aj písaniu pre deti. Knižka Pozor, bodkovaný pes! je jej najnovšou detskou knižkou. Hlavnými postavami sú veselý dalmatínec Dunčo a jeho všetkostíhajúca majiteľka, ktorej nikto v knižke nepovie inak ako mama.

Úpal Leonarda Cohena

Recenzie

Úpal Leonarda Cohena

Siedmeho novembra to bolo presne päť rokov od smrti Leonarda Cohena, geniálneho básnika a hudobníka, ktorý svojou tvorbou ovplyvnil celé generácie. Prekvapilo ma, že Nádherní porazení nie sú zbierkou básnických textov, ktoré by som od Cohena čakal, ale epickým románom. Prvýkrát vyšiel v roku 1966 a vtedajšej kritike na ňom prekážala hojnosť explicitného zobrazovania sexuality. Cohen sa prozaickej tvorbe už viac nevenoval, Nádherní porazení boli jeho druhým a zároveň posledným prozaickým dielom.

Meno mám zo Studničky

Recenzie

Meno mám zo Studničky

Božena Slančíková sa narodila v roku 1867 v obci Polichno do mnohopočetnej rodiny evanjelického farára. Otec ju istý čas aj vyučoval a ostatní súrodenci, najmä brat Bohuslav, jej poskytli útočisko v samote, keďže sa nikdy nevydala, v dôsledku čoho zažívala materiálne ťažkosti. Práve peripetie so sobášom otvárajú krásne spracovanú zbierku Meno mám zo studničky, akú v sprievode tematických výšiviek od Ivany Šátekovej prináša vydavateľstvo Slovart.