Ako a kedy vznikol nápad založiť vydavateľstvo E. J. Publishing? Od čoho je odvodený jeho názov?

Budú to teraz dva roky, čo sme stáli krátko pred vydaním prvej knižky. Nápad prišiel o niečo skôr. Okolo kníh som sa motala už dlhšie, jednu detskú som sama napísala. Môj muž je dizajnér, venuje sa najmä knižnému dizajnu, neviem, akosi prirodzene to dospelo do bodu založiť si vydavateľstvo. Tiež túžba robiť sama pre seba a zároveň spolupracovať so zaujímavými ľuďmi. Robí mi to veľkú radosť. A názov – to nie je žiadna veda, sú to iniciály synovho a môjho krstného mena.

Vydávaš aj trochu iné knižky, než na aké sme väčšinou zvyknutí. Prezraď nám, o aké tituly ide a prečo si sa rozhodla venovať sa práve takejto tvorbe?

Netrúfam si tvrdiť, že je to celkom tak. Ale ak áno, je to zrejme mojím vnútorným nastavením. Nechcem sa však nijako špecializovať na okrajové témy, vydávam aj obyčajné pekné príbehy pre radosť.

Niektoré veci sú však dôležité a myslím si, že by tu mali byť. Napríklad titul Lebo mi veľmi chýbaš je kniha pre deti, ktoré niekoho stratili. Je to pomôcka pri smútení, lebo smútiť je dôležité.

S antropologičkou Soňou G.Lutherovousme zase pripravili knižku Môžu superhrdinovia nosiť okuliare? Je o inakosti. Alebo skôr o rovnosti. Je totiž úplne v poriadku, že nie sme všetci rovnakí, a pokojne o tom môžeme hovoriť nahlas. Dôležité však je, že sme si rovní. Nikto nie je lepší alebo horší len preto, ako vyzerá či kým je.

Vlani nám vyšla aj séria komiksov k 30. výročiu Nežnej revolúcie. Bolo to neskutočne veľa práce, ale nádhernej a s úžasnými ľuďmi. Som na tento projekt veľmi hrdá.

Na konci roka sme ešte stihli vydať aj kanadský komiks, ktorý sa dotýka témy šikany, zároveň je to výtvarne úžasne urobená kniha. Na jar chystáme obrázkovú knižku (picture book) o rodine, o tom, kto všetko je rodina, keďže neexistuje len jediný správny model.

Na tvorbe kníh spolupracuješ so zvučnými menami. Podľa čoho vyberáš tím ľudí, ktorý sa bude podieľať na vzniku knihy?

Je to radosť a privilégium pozývať do spolupráce takých šikovných a talentovaných ľudí, akých tu máme. Či už ide o dizajnérov, ilustrátorov, autorov, alebo editorov. A máme aj pár zahraničných spoluprác, Česko a Mexiko.

Páni, až ďaleké Mexiko! Ako si sa k takejto spolupráci dostala? Môžeš načrtnúť niečo o týchto knihách?

Český ilustrátor Martin Krkošek ilustroval spomínanú knižku Môžu superhrdinovia nosiť okuliare? A v Mexiku, kde som istý čas žila, sa rodia ilustrácie k mojej autorskej knižke. Až na to, že to príliš dlho trvá, myslím z mojej strany, stále o tom len hovorím a ilustrátorka čaká. Ale už mám deadline, ktorý nepustí, tak držte palce.

E. J. je pomerne malé vydavateľstvo, no napriek tomu vydávaš krásne knihy, ktorých výroba iste nie je lacnou záležitosťou. Ako riešiš financovanie? Využívaš aj nejaké z možností podpory vydávania?

Kvalita knižky je pre mňa prvoradá vec. Rovnako ako obsah, tak aj dizajn a spracovanie. Samozrejme je to subjektívne, ale určité veci sú jednoducho dané a tie podliezať nikdy nebudem. Radšej knižku nevydám, ako by mala vyjsť jej nekvalitná verzia.

Zároveň viem, že by som dalo robiť aj viac, ale zase pôdu pod nohami úplne nestrácam. Mám aj vydavateľský pohľad na svet, ktorého sú financie veľkou súčasťou a nedovolia mi ulietať až na mesiac. Okrem toho môže niekedy prísť titul, ktorý chcete dostať k ľuďom stoj čo stoj, a vtedy treba rozmýšľať aj trochu inak.

Ja som si na rozbeh vydavateľstva zobrala pôžičku a neviem, kedy ju splatím. Čo sa týka grantov, nie som v tom dobrá a mám čo doháňať. Je to, samozrejme, úžasná pomoc.

Máš v súvislosti s vydávaním kníh ešte aj nejaký iný cieľ?

Chcela by som ľuďom ukazovať, čo všetko sa skrýva za výrobou dobrej knižky. Aké množstvo ľudí za tým stojí, koľko je za tým hodín práce. Mám takú misiu vysvetľovať ľuďom, dospelým aj deťom, prečo knižka stojí toľko, koľko stojí, a že dnešné ceny kníh sú vlastne nízke, napriek tomu, že sa nám to javí opačne. Trh je, samozrejme, zaplavený množstvom titulov, mnoho z nich je lacných a nie veľmi kvalitných a ťažko sa v tom orientuje. Oplatí sa však hľadať a investovať do krásnych kníh, ktorých je tu, našťastie, stále čoraz viac.

Vráťme sa ešte k sérii komiksov o Nežnej revolúcii. Ako vznikol tento nápad a ako by si zhodnotila svoj vydavateľský rok 2019?

Vlaňajší rok bol pre mňa zásadný. Vydala som osem publikácií, z toho šesť autorských. Knižky mali ohlas. Na konci roka toho bolo na mňa už celkom dosť, bola som naozaj vyčerpaná. Ale keď sa obzriem, som pyšná na to, čo tu po nás ostane, aj keby už nič nemalo prísť. Nežný komiks bol veľké sústo, veľa som sa popri výrobe naučila, všeličo prehltla, všeličo isto prehltli aj iní. Avšak som najmä nadšená a vďačná, robila som s úžasnými ľuďmi a výsledok je skvelý, krásny. Verím, že sme aspoň troškou prispeli k povedomiu o súčasných dejinách. Nechcem, aby sa na dôležité momenty v histórii zabúdalo, aby o nich mladí ľudia nevedeli.No a hoci ma v dozvuku volieb chytá frustrácia, musím pokračovať, máme pred sebou ešte veľa práce.

Do portfólia vydavateľstva patrí aj tvoja vlastná kniha – Cesta na svet. Ako to s ňou vlastne je? Mala si k písaniu vždy blízko alebo to prišlo neskôr?

Áno, Cesta na svet je teraz v našom portfóliu, ale vyšla vo vydavateľstve O.K.O. v spolupráci so Slovartom pred štyrmi rokmi.Čo sa písania týka, ešte pred narodením nášho syna som pracovala v redakcii Sme na zahraničnom oddelení, teraz občas píšem stĺpčeky pre online magazín Kurník a mám rozpísané dve ďalšie detské knihy. Áno, k písaniu mám blízko, ale lezie to zo mňa veľmi pomaly, ak vôbec.

Čo ťa inšpirovalo k napísaniu knižky Cesta na svet? Vnímala si potrebu prinášať deťom prostredníctvom kníh aj takého témy?

Ako som už viackrát niekde spomínala, ku knižke ma inšpiroval môj syn a jeho otázky. To, akým spôsobom je napísaná, vyšlo z mojej potreby o týchto témach hovoriť nahlas, hovoriť o nich s deťmi. Sú to predsa tie najprirodzenejšie veci na svete. Rozprávať pravdivo o tele, zdraví, láske i vzniku života by nemalo byť tabu. Treba len hľadať spôsob.

Môžeme sa čoskoro tešiť na tvoju novú knihu?

Nuž, ako vravím, ide to pomaly. Ale snáď bude.

Vidíš na slovenskom trhu nejakú dieru, čo sa detskej literatúry týka?

Diera na trhu? Komiksy! Komiksy pre deti a mládež v slovenčine. Mám smelý plán túto dieru plátať. A našťastie už nie som sama!

Prečo a v čom je podľa teba detská literatúra dôležitá? Mnohí rodičia totiž čítanie deťom zanedbávajú, možno ich tvoja odpoveď, ako aj knihy, ktoré vydávaš, motivujú k tomu, aby to zmenili.

Čítať s deťmi je dôležité najmä pre dávno známe pravdy. Čítanie deťom rozširuje slovnú zásobu, začnú skôr rozprávať, a teda sa vedia lepšie dorozumieť s rodičmi, úžasne im to prehlbuje fantáziu a predstavivosť. Veľmi dôležitý aspekt čítania s deťmi je však aj blízkosť a špeciálny vzťah, ktoré vznikajú, keď si rodičia s deťmi čítajú. To je na nezaplatenie.

Okrem toho deti, ktoré čítajú s rodičmi alebo neskôr aj samy, majú v škole menšie problémy s porozumením textu, ľahšie sa učia. Pravopis im tiež ide ľahšie, lebo majú niekde v podvedomí veľa načítané a chybu rýchlejšie uvidia. Čítanie umožňuje väčším deťom a mladým ľuďom cestovať v čase a priestore, skúmať, nachádzať nové horizonty a pohľady na svet. Zároveň, naopak, často nájdu v knihách spriaznené duše s rovnakými pocitmi a problémami, s ktorými sa dokážu stotožniť a sú radi, že v tom či onom nie sú sami.

Vizuálna časť knižky deťom formuje vkus, ilustrácie pomáhajú s príbehom alebo si vďaka nim vymyslia svoj vlastný. Pekná knižka a navyše príjemná na dotyk zaujme hneď a o to radšej ju potom chcú aj čítať.

Aké vydavateľské plány máš na rok 2020?

Chystáme picture book o rodine, jeden krásny komiks pre mladých ľudí o ich dnešných problémoch, drobnú knižku príbehov na dobrú noc pre malých čitateľov a ich rodičov, máme tiež rozrobenú knižku s jednou zrakovo postihnutou autorkou z kategórie young adult a uvidíme, čo sa ešte zmestí a či vôbec. S jedným športovým novinárom robíme tento rok rešerš a zbierame materiál na knižku, ktorú by sme chceli vydať v roku 2021. Ďalší veľký projekt s mojím obľúbeným českým vydavateľstvom je tiež vo vzduchu, ale času je málo a po vlaňajšku mám menšie ambície. Aj iné veci popri práci robia môj život pekným a zaujímavým, chcem byť preto zdravá a v duševnej pohode.

Foto: Archív Jana H. Hoffstädter

Zobraziť diskusiu (0)