Deň zverejnenia tohto príspevku, 23. apríl 2017, je Svetovým dňom knihy UNESCO (World Book Day alebo World Book and Copyright Day). Na celý rok, až do 22. apríla 2018, sa hlavné mesto afrického štátu Guinea, vyše dvojmiliónové Conakry, stáva Svetovým hlavným mestom knihy. Uskutoční sa v ňom celý rad kultúrnych a literárnych podujatí. Rámcový program na celý rok (vo francúzštine) je dostupný na webe Conakry.

Ocenenie pre Ayelet Gundar-Goshen a Philippa Sandsa

Britský časopis Jewish Quarterly (spoločne s londýnskym Židovským kultúrnym centrom JW3) udelil po štyridsiatykrát literárnu cenu pomenovanú po Haroldovi Hyamovi Wingatovi. Od roku 1977 ňou oceňujú diela židovských a nežidovských autorov z Veľkej Británie, Britského spoločenstva národov, Európy a Izraela, ktoré „podnecujú záujem o židovské témy a prihovárajú sa širokej čitateľskej verejnosti“.

V minulosti boli cenou odmenené diela viacerých známych autorov, napr. Imre Kertésza, Amosa Oza, W. G. Sebalda, Wladyslawa Szpilmana, Olivera Sacksa, Zadie Smithovej, Davida Grossmana, Etgara Kereta, Howarda Jacobsona a ďalších.

Wingatovu cenu za rok 2017 získali londýnsky profesor práva Philippe Sands za memoárovo-dokumentárnu knihu East West Street – On the Origins of Crimes Against Humanity (East West Street – O pôvode zločinov proti ľudskosti, vyd. Weidenfeld & Nicolson) a mladá izraelská spisovateľka Ayelet Gundar-Goshen za jej druhý román Waking Lions (voľne: Levy sa prebúdzajú, po anglicky vydal Pushkin Press).

Predseda poroty, profesor modernej literatúry Bryan Cheyette z Univerzity v Readingu, o ocenených dielach povedal: „Obe knihy sa komplementárnym spôsobom dotýkajú ľudských práv, židovskej etiky a problému utečencov (...) Sands uskutočnil forenzný výskum toho, ako je možné barbarstvo priviesť k zodpovednosti pred právom, aby sa mu dalo čeliť a zabrániť, zatiaľ čo Gundar-Goshenovej román nás vedie do sveta, kde barbarstvo existuje bok po boku s civilizáciou. (...) East West Street je nesmierne dokonalé a krásne napísané dielo, dôležité na mnohorakých úrovniach: ako pamäti, ako história pojmu genocída a ako argument, prečo má otázka ľudských práv zásadný význam aj dnes. Waking Lions je mimoriadne pôsobivé a kvalitné čítanie. Rieši znepokojujúci problém, ktorý sa dotýka priamo etického jadra dnešného Izraela.“

Sandsova kniha už predtým získala Baillie Gifford Prize.

O Gundar-Goshenovej románe Waking Lions podrobnejšie informovali minuloročné septembrové jednohubky. Rozhovor autorky s Mirkom Tódom z Denníka N vyjde onedlho v magazíne Čo čítať? a preklad jej románu z hebrejského originálu pripravuje vydavateľstvo Artforum.

Najlepšie knihy spisovateliek v angličtine

Začiatkom apríla bol zverejnený zoznam finalistiek Baileys Women’s Prize for Fiction (v minulosti sa cena nazývala Orange Prize), víťazka bude slávnostne vyhlásená v Londýne 7. júna 2017. Porota, ktorej v tomto roku predsedá producentka Tessa Ross, vybrala túto šesticu:

• Stay With Me (Ostaň so mnou, vyd. Canongate), debut mladej nigérijskej autorky Ayòbámi Adébáyò, román o manželstve v súčasnej Nigérii, o láske, ktorá trpí pod tlakom očakávaní rodiny a spoločenstva, a materstve za neočakávanú cenu.
• The Power (Moc, vyd. Viking), štvrtý román britskej spisovateľky Naomi Alderman, ktorý sa dá nazvať aj sci-fi trilerom.
• The Dark Circle (Temný kruh, vyd. Virago), šiesty román Britky Lindy Grant, ktorý sa odohráva pár rokov po skončení vojny v sanatóriu pre chorých na tuberkulózu, kam umiestnia dvojicu židovských tínedžerov.
• The Sport of Kings (Šport kráľov, vyd. 4th Estate), druhý román Američanky C. E. Morgan, kniha o dostihoch a rase, sexuálnej orientácii i rube amerického sna.
• First Love (Prvá láska, vyd. Granta), šiesty román britskej autorky Gwendoline Riley, minimalistický príbeh o bezvýchodiskovom manželstve a vzťahoch z minulosti, ktoré ho determinujú.
• Do Not Say We Have Nothing (voľne: Nehovor, že nám nič neostalo, vyd. Granta), tretí román Kanaďanky Madeleine Thien z obdobia čínskej „kultúrnej revolúcie“, o ktorom som podrobnejšie informoval v článku o finalistoch vlaňajšej britskej Man Bookerovej ceny.

Vlani sa laureátkou stala Lisa McInerney, ocenený bol jej románový debut The Glorious Heresies (Úžasné kacírstva, vyd. John Murray).

Literatúra vo filme

Knihy ostávajú pre filmárov bohatým žriedlom inšpirácie. Niekoľko nových filmov podľa známych románov bolo ohlásených alebo sa v súčasnosti pripravuje.

Na „bielej veľrybe sci-fi literatúry“, Dune od Franka Herberta, si v minulosti vylámali zuby viacerí režiséri vrátane slávneho Davida Lyncha, ktorý sa o adaptáciu románu s nevalným úspechom pokúsil v roku 1984. Ďalší pokus o sfilmovanie Duny údajne pripravuje Denis Villeneuve (režíroval v ostatnom čase triler Sicario a sci-fi Arrival/Prvý kontakt, dokončuje aj pokračovanie kultového Blade Runnera). Scenáristom má byť Eric Roth, ktorý získal v minulosti Oscara za scenár k filmu Forrest Gump a pre film adaptoval napríklad aj román Jonathana Safrana Foera (Príšerne nahlas a neuveriteľne blízko) alebo poviedku Francisa Scotta Fitzgeralda (Podivný prípad Benjamina Buttona).

Herec Tobey Maguire, známy napr. ako predstaviteľ Spidermana alebo Nicka Carrawaya z Veľkého Gatsbyho, pripravuje debut v úlohe režiséra. Podujal sa sfilmovať triler veleúspešného nórskeho spisovateľa Jo Nesba Krv na snehu (v slovenčine vydal Ikar, 2015).

Pred niekoľkými dňami bol zverejnený výber filmov, ktoré zabojujú o ocenenia na tohoročnom filmovom festivale v Cannes. Z osemnástich filmov v hlavnej súťaži päť vzniklo na základe literárnych predlôh. Spomeniem tri z nich:

Prísľubom je nový film režisérky Sofie Coppola. Tá v minulosti na filmové plátno adaptovala román amerického spisovateľa Jeffreya Eugenidesa Virgin Suicides (slov. Smrť panien, Slovart, 2013) a získala Oscara za scenár k filmu Stratené v preklade. Hviezdou jej nového filmu The Beguiled (Oklamaný) je Nicole Kidman, film je „rímejkom“ rovnomenného filmu z roku 1971 a ako predloha mu poslúžil román Thomasa Cullinana A Painted Devil.

Mnohými cenami ovenčený ukrajinský režisér Sergej Loznica sa zas voľne inšpiroval Krotkou od Fjodora Michajloviča Dostojevského. Film, ktorého premiéra sa tiež uskutoční v hlavnej súťaži canneského festivalu, vznikol vo francúzsko-ukrajinskej koprodukcii a má názov A Gentle Creature. Zo slovenského pohľadu bude nanajvýš zaujímavé porovnanie Loznicovej verzie s kongeniálnym spracovaním Krotkej vo filme Stanislava Barabáša z roku 1967, ktorý získal o rok neskôr hlavnú cenu na televíznom festivale v Monte Carle.

Režisér Michel Hazanavicius (držiteľ Oscara za film Umelec) uvedie v Cannes film Le Redoutable (Strašný). Predlohou mu bola kniha Un an après (O rok neskôr) od herečky, režisérky a spisovateľky Anny Wiazemsky o jej vzťahu s režisérom Jeanom-Lucom Godardom; dej knihy a filmu sa sústreďuje na obdobie nepokojov v Paríži v roku 1968. (Mimochodom, Anne Wiazemsky je vnučkou francúzskeho spisovateľa Françoisa Mauriaca, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru.)

Koľko rečí vieš, ...

„Koľko rečí vieš, za toľkých ľudí stojíš,“ tak hovorieval Ľudo Slovenský. V aktualizovanej podobe možno príslovie rozšíriť/upresniť: koľko rečí vieš, v toľkých jazykoch môžeš čítať knihy; koľko rečí vieš, medzi toľkými môžeš tlmočiť; alebo dokonca: koľko rečí vieš, toľko nových jazykov môžeš vymyslieť.

O viacerých pozoruhodných osobnostiach, ktoré ovládali množstvo jazykov, informuje článok v magazíne spoločnosti Babbel. Do spoločnosti „mnohojazyčníkov“ patrili napr. tvorca esperanta L. L. Zamenhof (1859-1917), britská kráľovná Alžbeta I. (1533-1603), filozof Friedrich Engels (1820-1895) alebo priekopníčka simultánneho prekladu, Maďarka Kató Lomb (1909-2003).

Zo spisovateľov bol mimoriadnym zjavom autor Pána prsteňov a Hobbita J. R. R. Tolkien, známy aj ako tvorca viacerých umelých jazykov, napr. elfčiny, jazyka Stredozeme. Čitateľ sa mýli, ak neznáme jazyky v jeho románoch považuje iba za akýsi bľabot – v skutočnosti viaceré Tolkienove vymyslené jazyky majú gramatickú a sémantickú stavbu porovnateľnú s prirodzenými jazykmi.

Lásku k jazykom v spisovateľovi prebudila matka, ktorá ho v ranom veku učila latinsky, francúzsky a nemecky. Tolkien si neskôr veľmi obľúbil fínčinu; objav fínskej gramatiky prirovnal k „vstupu do vínneho sklepa preplneného fľašami úžasných vín takých druhov a chutí, ktoré človek ešte neochutnal.“ Fínčina bola inšpiráciou pre quenijčinu („vznešenú elfčinu“); pre sindarínčinu, druhý najrozpracovanejší Tolkienov jazyk, bola zas vzorom waleština.

Z prirodzených jazykov Tolkien ovládal ešte gréčtinu, stredoangličtinu, staroangličtinu, gótčinu, taliančinu, staronórčinu a španielčinu. Na jazyku ho nefascinovali iba gramatika alebo fonetika, zaujímal sa aj o jeho kultúru, históriu a vývoj. Bol presvedčený, že človek sa nemá učiť reči iba z praktických alebo ekonomických dôvodov, ale z čistej lásky k nim. Jazyky vnímal ako hodnotu samú osebe, ktorá človeku prináša estetický zážitok.

Narodili ste sa v deň zvečnený v literatúre?

Roky sa skladajú z väčšiny dní všedných a zopár sviatočných. Niektoré z dátumov sa stali nesmrteľnými aj vďaka literatúre. Päťdesiat z nich vybral Literary Hub; ak ste sa narodili presne v niektorom z nich, môžete sa prihlásiť o malú odmenu (pokiaľ sa ešte neminuli) na adrese giveaway@lithub.com.

Tu je zopár zaujímavých literárnych dátumov z kníh, ktoré možno nájsť aj v slovenských alebo českých prekladoch:

• 1. januára 1975 – Archibald Jones sa rozhodol nespáchať samovraždu (Zadie Smith: White Teeth, česky Bílé zuby).
• 12. januára 1997 – Uvedenie do prevádzky počítača HAL 9000 (Arthur C. Clarke: 2001: A Space Odyssey, čes. 2001: Vesmírná odysea).
• 15. februára 2003 – Veľa sa toho dokáže udiať za jednu sobotu (Ian McEwan: Saturday, čes. Sobota). V ten istý deň o sedemdesiat rokov skôr, v roku 1933 (bola to streda), zavraždil v Dickovom románe Guiseppe Zangara Franklina Delano Roosevelta (Philip K. Dick, The Man in the High Castle, čes. Muž z vysokého zámku).
• 4. apríla 1984 – Začína sa dystopické dielo 1984 (George Orwell: 1984).
• 16. júna 1904 – Jeden deň Leopolda Blooma (James Joyce: Ulysses).
• 31. júla 1990 (alebo 1991) – Hagrid prichádza oznámiť Harrymu Potterovi, že je čarodejník (J. K. Rowlingová: Harry Potter and the Sorcerer’s Stone, slov. Harry Potter a Kameň mudrcov).
• 15. augusta 1947 – V deň indickej nezávislosti sa narodil Salím Sináí, rozprávač Detí polnoci (Salman Rushdie: Midnight’s Children, slov. Deti polnoci).
• 6. septembra 1958 – V tento deň sa odohrávajú udalosti románu Biliard o pol desiatej (Heinrich Böll, Billard um halb zehn, čes. Biliár o půl desáté).
• 2. novembra 1938 – Posledný deň Geoffreya Firmina, bývalého britského konzula v mexickom Quauhnahuac v tieni dvoch sopiek (Malcolm Lowry, Under the Volcano, slov. Na úpätí sopky).

Zo slovenskej literatúry by sa patrilo pridať napríklad dátum 1. septembra (od roku 1938 po rok 1968) z románu Pavla Rankova Stalo sa prvého septembra (alebo inokedy).

Štefan Olejník

(Autor je fyzik. Spracované z prevažnej časti na základe materiálov z webov viacerých zahraničných vydavateľstiev a periodík.)

Zobraziť diskusiu (0)