Je v poriadku, že veci bývajú v neporiadku
Nemám si čo povedať s ľuďmi čítajúcimi ezoterickú literatúru. Mrzí ma to, chcel by som. Zaoberať sa vnútrom, svojim duchovnom, vzťahom medzi mnou a ostatnými. Naoko to znie ako ideálne poslanie. Zdá sa, že je čoraz dôležitejšie hovoriť o pocitoch. Do veľkej miery za to môže neistota, absencia poriadku a chaos, v ktorom sa dá s istou mentálnou a psychickou investíciou pohybovať. Hovorme o pocitoch. Nie je to bezcenné. Buďme však k učiteľom citov kritickí, nenechajme si radiť od každého samozvaného spasiteľa milujúceho manipuláciu a zisk, hoci vo svojich knihách deklaruje presný opak a odsudzuje materializmus.
Alan Watts bol
jeden z ideológov hnutia Beat generation, kam patrili literárne esá
ako Jack Kerouac, Allen Ginsberg, William S. Burroughs, Gregory
Corso. Jeho život by sa dal skratkovito definovať ako cesta za
poznaním. Bol by ideálnym zosobnením niektorej z románových
postáv Hermana Hesseho. Poznal, pochyboval, znovoubjavoval seba
samého a túžil porozumieť ostatným, mal blízko k učeniu
východných kultúr. Vplyvy tohto poznania sú do veľkej miery
literárne ukotvené v knihe The Wisdom of Insecurity
(1951), ktorá momentálne vyšla aj v českom preklade s názvom
Vědění pro nejisté
časy: Průvodce věkem úzkosti
(2020, Grada Publishing).
V
čom sa Alan Watts líši od ezoterického biznismena?
Stačí si prečítať dve knihy. Jednu takú komerčnú, ktorá
sa chváli patentom pravdivosti a nie je pravda, že by Vás guru
videl rád spokojných a šťastných v symbióze s prírodou.
Chodiac po pódiu s mikrofónom na uchu do Vás bude tlačiť ďalšiu
knihu, potom ďalšiu. Podvedome získate pocit, že ste povinní
robiť tejto literatúre nejakú osvetu. Osvojíte si nový životný
štýl a všetko budete považovať za sľubnú a citeľnú zmenu vo
svojom živote. Tento umelý a krátkodobý efekt ezoterickej
literatúry ale pocítite v silnej recyklácii myšlienok, v tom, že
od vás stále niekto chce peniaze. Až získate podozrenie, že toto
učenie je silný ekonomický monopol. Žiadne harmónie, energie,
vibrácie šťastia ani kamene.
Alan Watts študoval
zenbudhizmus, taoizmus, hinduizmus. Navštevoval elitné školy,
zažil obe svetové vojny, pričom druhú aj aktívne, kritizoval
svoju vieru a na základoch týchto námietok postavil svoje učenie.
Bol svedkom dynamických svetových zmien, registroval a fyzicky
pociťoval chaos, odlúčenie od akejkoľvek istoty. Rozširoval
svoje vedomie experimentálnymi látkami, čiastočne žil v
izolácii. Stretával sa s
intelektuálnymi elitami svojej doby a významne formoval bítnickú
ideológiu.
Vědění pro nejisté časy neprichádza so svetovou múdrosťou a nenúti čitateľa ku komplexnej rekonštrukcii vnútra. Primárne učí o náboženskej tolerancii, o rešpekte k sebe samému, píše o tom, v čom spočíva samotná viera, nech je v čokoľvek.
„Jeden starý perský příběh vypráví o mudrci, který přijde k nebeské bráně a zaklepá. Zevnitř se ozve hlas Boží:„Kdo je tam?“ Mudrc na to odpoví: „To jsem já“. Hlas odvětí: „V tomto dome není pro nás dva dostatek místa.“ Mudrc tedy odejde a celé roky hloubá nad odpovědí. Když se k bráně vrátí podruhé, znovu zvolá: „To jsem já.“ Dveře jsou však stále zavřené. O několik let později se vrátí potřetí. Po zaklepání se ho hlas znovu optá: „Kdo je tam?“ Mudrc na to konečně odvětí: „Přece ty sám!“ a dveře se otevřou. (s. 82)
Alan Watts nás učí akceptovať svoju duchovnú stránku a upozorňuje na vnútornú slobodu každého z nás. Nehľadá nový svet ani zákony. Nevyvíja nové náboženstvo, rešpektuje tie staré, ktoré tu máme stáročia a ich rozdielnosť viedla k častým krviprelievaniam.
A na záver, bez akéhokoľvek pátosu môžem dodať, že kniha dodáva psychickú istotu. Je v poriadku, že veci bývajú v neporiadku.
Vědění pro nejisté časy
Alan Watts
Grada, 2020
Preklad: Tomáš Roztočil