Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Jediný príbeh

Láska. Slovo, ktorého význam ťažko jednoznačne definovať. Pojem prelínajúci abstraktnosť so subjektívnosťou. Diskutovať na túto tému by sa dalo hodiny. No máme toľko času? Máme celý život. No nebolo by márnotratné hovoriť len o láske?

Niekde som raz čítala, že tak, ako o nej dokáže písať Julian Barnes, dokáže len málokto. Autor nám vo svojej knihe Jediný príbeh prináša myšlienkovo hlboký a intenzívny pohľad na komplikovanosť ľudských pováh, emócií, vzťahov a čiastočne na filozofickej úrovni rozoberá lásku v jej nevšedných podobách.

„Niekedy pozoruješ dvojicu a máš pocit, že sú zo seba na smrť unudení. Nechápeš, čo môžu mať spoločné a prečo sa ešte nerozišli. Nie je to len o zvyku, ľahostajnosti alebo spoločenských konvenciách. Zostávajú spolu, lebo kedysi prežili príbeh lásky. Každý má ten svoj. Svoj jediný príbeh.“




V retrospektíve spomienok sa Paul, svojho času už postarší pán, vracia do minulosti, keď ako mladý devätnásťročný chlapec zažil obdobie, ktoré na dlhé roky ovplyvnilo jeho nazeranie na podstatu lásky a medziľudské vzťahy. V pomerne mladom veku si začne románik so ženou, o generáciu staršou, navyše vydatou, s dvoma dospelými dcérami. Susan je v dlhoročnom manželstve nešťastná, svojho manžela často opisuje ako chladného despotu so sklonom k alkoholizmu. Chápe, že city medzi nimi už dávno ochladli a dochádza k výraznému a vzájomnému odcudzeniu. V tom prichádza na scénu Paul a je veľmi ťažké určiť, kto koho... „zviedol“? Myslím, že to bolo obojstranné a vzťah sa zdal byť naplnený.

Príbeh je rozdelený na tri časti, čo presne korešponduje s počtom rozprávačov, ktorých v knihe môžeme vidieť. Autor plynule prechádza z rozprávania v prvej osobe do druhej až po tretiu osobu, čo v odraze symboliky môže znamenať postupné chradnutie Paulovej vášne a prechodu jeho správania k istej neutralite a vyblednutí citov voči Susan. Zatiaľ čo v prvej časti opisuje ich stretnutie, a rozprávanie pôsobí akoby sa nám pred očami premietal film, v poslednej, tretej časti zachádza do filozofických úvah, cítiť z neho istú apatiu a rezignáciu, a v tomto momente sa stávame už len svedkami akéhosi zahmleného obrazu jeho spomienok. Paulove myšlienky a dôsledky jeho rozhodnutí pozorujeme tak v odlišných časových etapách jeho života, čo nám dáva možnosť nahliadnuť aj do psychiky tejto postavy a vidieť tak proces jej emočného dospievania.

Paul oznamuje čitateľovi, že jeho spomienky sú skreslené prvotným momentom zaľúbenosti. To potvrdzuje aj skutočnosť, že v úvodných častiach knihy vníma vzťah medzi ním a Susan ako za niečo „rebelské“ a hovorí o tomto nezvyčajnom spojení s veľkým nadšením a entuziazmom. Čitateľ však postupne vidí, že to, čo nám najskôr Paul prezentuje ako niečo nádherné, bolo v skutočnosti zatienené sebaklamom a okolnosti sprevádzajúce ich vzťah neboli vždy ružové. Napriek tomu hovorí o svojej láske, o zamilovanosti, o svojom jedinom príbehu s veľkou dávkou citu a krehkosti. Postava Susan sa mi zdala v tomto príbehu akosi stratená. Obraz vekovo dospelej ženy výrazne kontrastoval s jej emočnou nevyzretosťou a čitateľovi sa občas natískala otázka, či Paul nebol v rovine lásky oveľa viac citovo vyrovnaný než ona.

„V ošiali zamilovanosti človek nechce láske rozumieť. Chce ju prežívať, precítiť intenzitu vecí, ktoré sa zrazu zdajú dôležité. To, ako sa zrazu život zrýchli a všetko sa krúti len okolo nás. Tú žiadostivosť a nafúkanosť. Tie radostné výlevy a pokojnú vážnosť. Tú spaľujúcu túžbu, tú istotu, tú jednoduchosť, tú zložitosť, tú pravdu a pravdivosť a skutočnosť lásky.“


Jediný príbeh je odrazom okamihov človeka od momentu zaľúbenosti po moment vytriezvenia. Jeden príbeh, ktorý ovplyvnil príbehy nasledujúce po ňom. Hovorí sa, že prvá láska je tá, ktorú sa zapamätáte. Z pohľadu Paula to platí dvojnásobne. Julian Barnes vo svojom diele len potvrdzuje, že láska je niečo, čo nedokážeme vysvetliť, je to hlboký a intenzívny pocit, zložitý a rafinovaný, ktorý nám navodí momenty šťastné, no aj tie clivé.


Julian Barnes: Jediný príbeh

Artforum, 2018 (edícia -klad)

Preklad: Barbara Sigmundová

Zobraziť diskusiu (0)

Jediný príbeh

Jediný príbeh

Barnes Julian

Chceli by ste radšej viac ľúbiť a viac aj trpieť, alebo menej ľúbiť a o to menej trpieť? Touto dilemou začína štrnásty román anglického spisovateľa Juliana Barnesa, držiteľa Man Bookerovej ceny za titul Pocit konca. V prvej, druhej aj tretej osobe rozpráva o láske medzi devätnásťročným mladým mužom a štyridsaťosemročnou ženou.

Kúpiť za 12,00 €

Podobný obsah

Ukážka z knihy Simon od Narine Abgarian

Ukážka z knihy Simon od Narine Abgarian

Narine Abgarian, Katarína Strelková

V malom arménskom meste zomrel miestny murár Simon. Patril k váženým a obľúbeným občanom mestečka Berd, známy však bol aj svojimi nespočetnými ľúbostnými aférami. Na poslednej ceste ho odprevádzajú všetky jeho milované. Každej zanechal nejaký dar a spomienku na veľkú lásku. A každá má svoj príbeh. Simon od Narine Abgarian je síce pomenovaný po mužovi, no rozpráva príbehy štyroch pozoruhodných žien. Abgarian s neochvejnou úprimnosťou a jemným humorom zobrazuje premenu svojich ženských postáv na pozadí tráum 20. storočia: arménskej genocídy, občianskej vojny, dvoch svetových vojen a sovietskej moci. Silný príbeh o silných ženách napísala autorka magického románu Z neba spadli tri jablká na vrchole svojich tvorivých síl. Simon je hrejivý román: tragikomický, ale aj plný nesmiernej láskavosti a dobra. Je hlavne o láske – tej, ktorá je často nedosiahnuteľná, ale keď ju raz človek nájde, ostane mu na celý život.

Z neba spadli tri jablká

Recenzie

Z neba spadli tri jablká

Na vydavateľskú činnosť legendárneho bratislavského Artfora je prosto spoľahnutie. K jubilejnému tridsiatemu výročiu na Kozej sa mi z ich utešene sa rozrastajúceho portfólia podarilo vyloviť ďalšiu jagavú autorskú perličku. Ide o arménsku spisovateľku píšucu po rusky Narine Abgarian. V edícii -klad jej vyšiel útly román s pôvabným názvom Z neba spadli tri jablká, ktorý do slovenčiny preložila Zuzana Bujačková a sú v ňom použité ilustrácie od Františka Hűbela.

Muž

Recenzie

Muž

Muž – jedno slovo, tri písmená a mnoho významov. Pod týmto na prvý pohľad jednoduchým názvom sa skrýva debut autora či autorky so pseudonymom Ester Weissová-Fekete. V stručnosti ide o prózu o vzťahoch, v ktorých sa balansuje medzi bielym a čiernym, čiže dobrým a zlým, podobne ako nám to evokuje samotné meno autora alebo autorky, ktoré si zvolil(a) (weiss – z nemčiny, biely; fekete – z maďarčiny, čierny).