Päť mladých spisovateľov, ktorých mená je dobré si zapamätať

Každý rok vyhlasuje americká Národná knižná nadácia (National Book Foundation, NBF) prestížnu skupinu nádejných autoriek alebo autorov 5 Under 35 (Piati pod 35). Na ocenenie nie sú žiadne nominácie, širší výber alebo finalisti; spisovatelia ani nevedia, že sa s nimi do výberu počíta. Vyberajú ich minulí víťazi alebo finalisti Národnej knižnej ceny. Podmienkou NBF je, aby ocenení vydali zatiaľ iba jedinú knihu (román alebo zbierku poviedok) a neboli starší ako 35 rokov. Do pätice vybrali v tomto roku tieto mladé nádeje americkej literatúry:

Nana Kwame Adjei-Brenyah

Dvadsaťsedemročný Adjei-Brenyah pochádza zo Spring Valley v štáte New York, magisterský titul získal na Syracuse Univ., kde aj v súčasnosti pôsobí. Prispieva poviedkami a článkami do viacerých literárnych časopisov. Jeho knižným debutom je zbierka poviedok Friday Black (vyd. Mariner Books, 2018), o ktorej sa mimoriadne priaznivo vyjadril napr. George Saunders, laureát minuloročnej Man Bookerovej ceny.

Friday Black je „prenikavo silná zbierka poviedok mladého spisovateľa s výbušným hlasom; zradne neskutočný, občas vtipne sarkastický pohľad na to, aké to je byť mladým a čiernym v dnešnej Amerike.“ (Amazon)

Hannah Lillith Assadi

Newyorčanka Assadi (32) vyrastala v arizonskom Scottsdale, vyštudovala na newyorskej Kolumbijskej univerzite.

Jej prvotina, román Sonora (vyd. Soho, 2017), je príbehom intenzívneho priateľstva dvoch mladých žien, ktorý sa odohráva sčasti na pozadí Sonorskej púšte neďaleko od arizonského Phoenixu a sčasti v horúčkovitom ruchu a zhone New Yorku. Je „lyrickou meditáciou o zmätkoch a úžase dospievania, ktorú ozvláštňuje podmanivá prítomnosť púšte. Assadi najviac exceluje pri rozpracovaní intenzívneho, takmer deštruktívneho vzťahu týchto dvoch dievčat, ktorý tvorí emocionálne jadro knihy... lyrické, surové a dojímavé.“ (Kirkus Reviews)

Akwaeke Emezi

Nigérijčanka Emezi (31) si začala vymýšľať príbehy už v detstve, dnes na plný úväzok píše a natáča videá v newyorskom Brooklyne.

Jej autobiografický román Freshwater (vyd. Grove, 2018) je drásavým príbehom o nigérijskej dievčine, ktorá verí, že ju obývajú duchovia a rôzne verzie jej osobnosti. O románe som podrobnejšie písal už v jarných jednohubkách.

Lydia Kiesling

Najstaršou z „pätice pod tridsaťpäť“ je Lydia Kiesling (34), redaktorka literárneho magazínu The Millions.

Kieslingovej román The Golden State (vyd. MCD, 2018) je príbehom ženy zo San Francisca, ktorej turecký manžel má problémy s návratom do Spojených štátov. Zo zúfalstva sa so šestnásťmesačnou dcérou uchýli do starého obytného prívesu v púšti, ktorý zdedila, stará sa o dieťa a zároveň hľadá spojivo so svetom vlastného detstva.

Moriel Rothman-Zecher

Posledný z pätice, Rothman-Zecher (29), sa narodil v Jeruzaleme, no vyrastal zväčša v americkom Ohiu. Keď sa ku koncu strednej školy vrátil do Izraela, tešil sa na službu v izraelskej armáde. V ďalších rokoch však zmenil názor a nakoniec odmietol do armády narukovať.

Vlastná skúsenosť bola inšpiráciou pre jeho prvotinu Sadness Is a White Bird (vyd. Atria, 2018) o priateľstve medzi palestínskymi dvojičkami a mladým izraelským vojakom.

* * *

Päť nových kníh z literatúry faktu

V jarných jednohubkách som upozornil na najnovšiu knihu známeho historika Timothyho Snydera The Road to Unfreedom – Russia, Europe, America. Je potešiteľné, že knihu v rekordnom čase vydalo vydavateľstvo Premedia pod názvom Cesta do neslobody v preklade Igora Slobodníka. Veľmi zaujímavým a/alebo aktuálnym čítaním na dlhé jesenné večery je aj nasledujúca pätica noviniek z oblasti literatúry faktu.

Madeleine Albright: Fascism – A Warning (vyd. Harper, 10.4.2018)

Americká politička a diplomatka českého pôvodu, prvá ministerka zahraničných vecí v dejinách USA, vydala v apríli t.r. knihu, ktorá je varovaním pred hrozbou fašizmu. Zdalo by sa, že po skúsenosti z 20. storočia bude svet navždy imúnny voči každému otvorenému alebo maskovanému náznaku oživovania fašistickej ideológie a vzývania ducha Hitlera alebo Mussoliniho.

Albrightovej kniha kladie otáznik za tento predpoklad. Ukazuje, že fašizmus nielenže prežil, ale predstavuje dnes najväčšie nebezpečenstvo pre mier a spravodlivosť od konca 2. svetovej vojny. Príklon k demokracii, ktorý bol charakterisktický pre svet po páde Berlínskeho múra, akoby naberal opačný smer. Spojené štáty, ktoré donedávna hrali úlohu vodcu slobodného sveta, majú na čele prezidenta, ktorý polarizuje spoločnosť a opovrhuje demokratickými inštitúciami. V mnohých krajinách ekonomické, technické a kultúrne okolnosti oslabujú politický stred a posilňujú ľavicový a pravicový extrémizmus. Lídri ako Vladimír Putin alebo Kim Čong-un sa uchyľujú k mnohým praktikám fašistov v dvadsiatych alebo tridsiatych rokoch minulého storočia.

Albrightovej varovanie neslobodno brať na ľahkú váhu, vie, o čom hovorí: hrôzy fašizmu sa podpísali na osudoch jej rodiny, históriu 20. storočia nielen študovala, ale ju počas pôsobenia v americkej administratíve aj spoluvytvárala. A dnešný svet stále jasnozrivo pozoruje a komentuje.

Jason Stanley: How Fascism Works – The Politics of Us and Them (vyd. Random House, 2.9.2018)

Fenomén fašizmu analyzuje aj kniha profesora Yaleovej univerzity Jasona Stanleyho, renomovaného filozofa a odborníka na fungovanie a metódy propagandy. Sám je dieťaťom utečencov z Európy a má hlboké znalosti o tom, aké sú demokratické spoločnosti zraniteľné voči fašizmu. Krajiny nemusia byť fašistické a pritom môžu vykazovať znaky fašistickej politiky.

Autora znepokojuje prenikavý nárast fašistických prvkov ako v USA, tak aj vo svete. Sústreďuje sa na štruktúry a hlavné piliere fašistickej politiky – na jazyk a idey, ktoré spoločnosť rozdeľujú na „nás“ (pravoverných, spravodlivých, nadradených) a „tých druhých“ (horších, menejcenných). Jeho kniha prepája historické, filozofické a sociologické úvahy s príkladmi zo súčasného Maďarska, Poľska, Indie, Mjanmarska, Turecka, USA a iných krajín. Jasne demonštruje, aké nebezpečné by bolo podceniť kumulatívny efekt taktík, akými sú zneužívanie mýtických príbehov z dejín národa; propaganda, ktorá demokratické ideály obracia na hlavu; antiintelektualizmus, ktorý atakuje vzdelanosť a vedu; útoky na príslušníkov menšinových skupín obyvateľstva alebo ich kriminalizovanie; zúrivé ataky na sociálny systém a poriadok. Všetky tieto prvky vytvárajú a prehlbujú rozdelenie spoločnosti a môžu ju uvrhnúť do rúk autoritatívnych lídrov.

Stanley argumentuje, že iba ak dôsledne opíšeme a pochopíme postupy fašistickej politiky, dokážeme sa ubrániť jej najškodlivejším dôsledkom a navrátiť sa k demokratickým ideálom.

Jill Lepore: These Truths – A History of the United States (vyd. W. W. Norton & Co., 18.9.2018)

V septembri vyšla mimoriadne ambiciózna, takmer tisícstranová práca o dejinách Spojených štátov amerických z pera historičky Jill Lepore, profesorky Harvardovej univerzity a pravidelnej prispievateľky časopisu New Yorker. Jej zásadná štúdia do ohniska dejín národa kladie pravdu – oddanosť faktom, dôkazom a svedectvám. Americký experiment spočíval na troch ideách (prezident Jefferson ich nazval „týmito pravdami“): na politickej rovnosti, prirodzených právach a zvrchovanej vláde ľudu. Naplnili však národ a demokracia prísľub, ktorý z týchto právd vyplýva?, pýta sa vo svojom diele Lepore.

Pri hľadaní odpovede autorka sleduje spletité dejiny americkej politiky, práva, žurnalistiky a techniky od čias koloniálnych mestských zhromaždení po vznik straníckej politiky, od čias rozmachu rozhlasu po dnešné internetové ovplyvňovanie verejnej mienky, od Magny Carty po protiteroristické zákony po útokoch 11. septembra 2001, od prevahy tlačených médií po rozmach Facebooku.

Američania sú potomkami otrokárov i otrokov, dobyvateľov i podmanených, prisťahovalcov i bojovníkov proti prisťahovalectvu, preto sú odpovede na otázky o dejinných pravdách nejednoznačné a národ sa o nich bude vždy sporiť. „Minulosť je dedičstvo, dar a zároveň bremeno,“ píše Lepore. „Nedá sa jej vyhnúť. Možno sa ju len snažiť spoznať a pochopiť.“

Michelle Obama: Becoming (vyd. Crown Publishing Group, 13.11.2018)

Na budúci mesiac vyjdú netrpezlivo očakávané memoáre prvej afroamerickej „first lady“ USA Michelle Obamovej.

Vo svojich pamätiach, diele hlbokej reflexie a fascinujúceho rozprávačstva, Michelle Obama pozýva čitateľov do svojho sveta a zaznamenáva zážitky a skúsenosti, ktoré ju formovali – od detstva v štvrti na juhu Chicaga, cez roky v zamestnaní, keď sa usilovala o rovnováhu medzi požiadavkami práce a materstva, po čas strávený v Bielom dome. Čestne a vtipne opisuje svoje víťazstvá i sklamania v súkromí aj vo verejnom živote, pravdivo, vlastnými slovami rozpráva celý svoj príbeh. Becoming je vrúcna, múdra, objavná kniha, hlboko osobná výpoveď ženy ducha a podstaty, osobnosti, ktorá vždy dokázala prekvapiť.

Nicole Chung: All You Can Ever Know (vyd. Catapult, 2.10.2018)

Z úplne iného súdka je mimoriadny knižný debut Nicole Chung, šéfredaktorky literárneho magazínu Catapult. Narodila sa veľmi predčasne a jej kórejskí rodičia ju ponúkli na adopciu. Vychovala ju belošská rodina v mestečku v americkom štáte Oregon. Od detstva bol príbeh jej adopcie opradený milosrdnými mýtmi. Verila, že jej biologickí rodičia dokonali najväčší akt obety, aby jej zabezpečili lepší život, a že večný pocit neukotvenosti je prirodzeným osudom medzirasového adoptívneho dieťaťa. Keď však Nicole dospievala, čelila predsudkom, o ktorých jej adoptívna rodina nemala ani poňatia, a hľadala svoju ázijsko-americkú identitu. Zároveň, ako spisovateľka, bola stále zvedavejšia, odkiaľ vlastne pochádza – a rozmýšľala, či príbeh, ktorým ju v detstve kŕmili, bol celou pravdou.

Empaticky, úprimne a s prekvapujúcim nadhľadom rozpráva Nicole Chung príbeh o hľadaní ľudí, ktorí sa jej vzdali, pričom sa to jej hľadanie odohráva v rovnakom čase, keď sa sama stala matkou.

Celest Ng o románe All You Can Ever Know (Všetko, čo sa môžete dozvedieť) napísala: „Táto kniha ma zasiahla priamo do srdca... Preniká hlboko do problémov rasy, materstva a rodiny vo všetkých formách. Čo však robí túto knihu výnimočnou, je empatia, s ktorou rozpráva o všetkých aspektoch hľadania vlastnej identity a o všetkých osobách, ktoré portrétuje. Táto kniha by mala byť povinným čítaním pre každého, kto kedy mal, chcel alebo našiel rodinu – to jest pre každého.“

* * *

Päť filmových adaptácií literárnych diel

V najbližšom čase sa diváci môžu tešiť na viacero filmových adaptácií známych literárnych predlôh, ktoré vyšli aj v slovenčine. Opäť z nich vyberám iba päticu:

Ian McEwan: Právo na život (vyd. Slovart, 2016, prel. Katarína Jusková)

V auguste mal premiéru v Británii film The Children Act podľa rovnomenného románu Iana McEwana, ktorý vyšiel v slovenčine pod názvom Právo na život. Spisovateľ je aj autorom scenára, film režíroval Richard Eyre, hlavnú úlohu stvárnila známa britská herečka Emma Thompson. Zatiaľ nie je známe, či (a kedy) bude film uvedený do našich kín.

James Baldwin: Keby tak Beale Street prehovorila (vyd. Smena, 1978)

V septembri mal na medzinárodnom filmovom festivale v Toronte premiéru nový film If Beale Street Could Talk Barryho Jenkinsa (režiséra a autora scenára oscarového filmu Moonlight). Scenár vznikol na základe rovnomenného románu Jamesa Baldwina, príbehu lásky černošskej dvojice zasadeného do newyorského Harlemu 70. rokov 20. storočia. Režisér Jenkins pripravuje aj seriál podľa románu Colsona Whiteheda The Underground Railroad (Podzemná železnica), oceneného v r. 2017 Pulitzerovou cenou.

Patrick deWitt: Bratia Sistersovci (vyd. Artforum, 2012, prel. Martin Kubuš)

Na septembrovom filmovom festivale v Benátkach získal Strieborného leva bizarný western The Sisters Brothers. Režíroval ho francúzsky režisér Jacques Audiard a hviezdami filmu sú John C. Reilly, Joacquin Phoenix a Jake Gyllenhall. Predlohu filmu, román Patricka deWitta Bratia Sistersovci, vydalo v slovenčine vydavateľstvo Artforum.

Nick Pizzolatto: Galveston (vyd. Ikar, 2015, prel. Matúš Kyčina)

Ak vám niečo hovorí seriál True Detective (u nás uvedený pod názvom Temný prípad), možno ste si v titulkoch všimli, že jeho tvorcom a spoluscenáristom bol Nick Pizzolatto. Spisovateľským debutom tohto autora bol kriminálny román Galveston, ktorý sa v tomto roku tiež dočkal sfilmovania a v USA bude mať premiéru 19. októbra. Režírovala ho známa francúzska herečka a občasná režisérka Mélanie Laurent, v hlavných úlohách gangstera a prostitútky sa predstavia Ben Foster a Elle Fanning.

David Lagercrantz: Dievča, ktoré uviazlo v pavúčej sieti (vyd. Ikar, 2015, prel. Jozef Zelizňák)

Fanúšikovia hekerky Lisbeth Salander z trilógie Milénium Stiega Larssona (alebo z jej švédskych a amerických filmových adaptácií) určite vedia, že po autorovej smrti napísal pokračovanie jej príbehov švédsky spisovateľ David Lagercrantz. Nie je prekvapujúce, že aj štvrtá časť (The Girl in the Spider’s Web) sa dočkala filmového spracovania, režíroval ho Uruguajčan Fede Alvarez a postavu hekerky stvárňuje britská herečka Claire Foy (v seriáli The Crown na Netflixe si zahrala britskú kráľovnú Alžbetu II.). Do slovenských kín sa film dostane v novembri.

* * *

… a na dôvažok Ferrante

Na záver jedna neanglická chuťovka, ktorá možno poteší priaznivcov Neapolskej ságy od Eleny Ferrante. Osemdielny seriál podľa prvého dielu tetralógie, Geniálna priateľka, je už natočený v taliančine, na scenári sa spolupodieľala aj autorka, réžiu zverili 42-ročnému talianskemu režisérovi Saveriovi Costanzovi. Filmové spracovanie vzniklo v koprodukcii talianskej televízie RAI a amerického HBO. Premiéru prvého dielu seriálu uvedie kanál HBO v pondelok 19. novembra 2018, druhú hneď v utorok 20. novembra, aj ďalšie časti sa budú vysielať vždy v pondelok a utorok.

Štefan Olejník

(Spracované z prevažnej časti na základe materiálov z webov viacerých zahraničných vydavateľstiev a periodík. Ilustračné fotografie pochádzajú z www.pixabay.com.)

Zobraziť diskusiu (0)