Hoci od napísania ubehlo už celých 100 rokov, jeho knihy sa neustále dotláčajú, nie a nie vypadnúť z povinných čítaní ani z kánonu svetovej literatúry, a stále udivujú svojou aktuálnosťou. Množstvo držiteľov Pulitzerovej i Nobelovej ceny krátko po udelení upadne do večného zabudnutia, teda ich diela. John Steinbeck a špeciálne jeho dve vrcholné diela Na Východ od raja a Hrozno hnevu sa držia vo všetkých rebríčkoch najdôležitejších kníh veľmi vysoko. Po opätovnom prečítaní (po dlhých rokoch) Steinbeckovej knihy Hrozno hnevu som i ja pochopil prečo.

Steinbeck napísal dielo, ktorého reálie keby sme zasadili do našich rokov, členom rodiny Joadovcov by stačilo do rúk vložiť mobily a usadiť ich do lepšieho auta. Prostredníctvom nich precítime hlboko a v plnosti veľkosť ľudského ducha, dopady a dôsledky vykorisťovania, chudoby a útrap, hnev a bolesti migrantov. Za ostatných 10 rokov prežilo ľudstvo všetky spomenuté krízy. To, ako ich opísal Steinbeck v románe Hrozno hnevu, robí jeho dielo nadčasovým i aktuálnym. I bez tých mobilov v ruke.

Steinbeck píše spôsobom, že čitateľ nadobudne presvedčenie, že žiadna veta ani slovo nie sú náhodné, ale autorom chcené. To už býva zriedkavosť. V záplave množstva slov, prúdov vedomia i náhodných viet je značne oblažujúce ponoriť sa občas do diela, ktoré obsahuje samo v sebe množstvo odkazov, intertextuality a alúzií, špeciálne v románe Hrozno hnevu na starozákonnú knihu Exodus a novozákonnú Apokalypsu. Steinbeck sa s čitateľom hrá, skúša jeho znalosti a samého ma prekvapilo, koľko odkazov som nevidel pri predchádzajúcom čítaní. Viaceré pasáže som čítal ako novú knihu, až taká je hĺbka Steinbeckových slov.

C. S. Lewis odporúčal čítať vždy jednu starú knihu na každú novú, pretože klasika pomáha vyhnúť sa „slepým škvrnám“ súčasného myslenia. Tých slepých škvŕn som pri čítaní Hrozna hnevu objavil v sebe viacero. A aj vďaka Steinbeckovi a Lewisovým slovám som sa opäť raz nanovo vrátil k predchádzajúcemu striedaniu. Potrebujeme to všetci. Vďaka starým knihám, klasikám, ktoré prežili skúšky času, nachádzať slepé škvrny, ktoré by inak boli nerozpoznateľné. Steinbeck je k tomu priam ideálnym nástrojom. Hoci jeho košaté vety a hutný štýl zaberú kopec času, tento čas nie je stratený. Naopak, dielo je jeho nesmiernym obohatením.

John Steinbeck: Hrozno hnevu

Slovart, 2014

Zobraziť diskusiu (0)