Karl May má narodeniny
Pred 177 rokmi sa v saskom mestečku Ernsthalle narodil Karl Friedrich May, autor Winnetoua a Old Shatterhanda.
V uliciach nemeckého Ernsthalle sa v prvej polovici 19. storočia ozývali radostné výkriky z detských hier. Často boli hlavnými pomôckami pri zábave len vlastné nohy, kamenistá cesta a padajúca omietka z fasád starých domov, ktoré sa sústredili okolo striebornej bane. Práve vďaka nej vzniklo v 15. storočí rodné mesto Karla Maya, kde spolu s ostatnými súrodencami žil vo vysokom dome u svojho otca, chudobného tkáča. Nemajetnosť a nedostatok hračiek podporovali rozvoj detskej fantázie z ktorej Karl May ťažil vo svojich dobrodružných príbehoch celý život.
Na ceste za Winnetouom
Vzrušujúce výpravy Apača Winnetoua a jeho pokrvného brata, belocha Old Shatterhanda učia prostredníctvom inakosti kultúr o vzájomnom porozumení a priateľstve na pozadí konfliktov divokého západu v 19. storočí. Winnetou je tradičný kmeňový náčelník, ktorý sa, podobne ako ostatní náčelníci, pozerá na expanzívne aktivity belochov s nedôverou. Ich zeme sú popretkávané sieťou železníc a v údoliach sa rozpínajú čoraz väčšie mestá. Tie prekvitajú obchodom s nerastnými surovinami a zlatom. Vychovávajú lúpežné bandy a fungujú vlastným poriadkom a zákonom, ktorý chcú uplatniť aj na domorodom obyvateľstve. Indiáni sa ale rozhodnú takémuto tlaku odolávať.
Primitívne zbrane ako oštepy a luky postupne nahrádzajú vplyvom belochov zákerné strelné zbrane vraždiace na počkanie. To zrýchli mechanizmus vraždenia medzi znepriatelenými kmeňmi indiánov, na ktoré sa mnohí záškodnícky prizerajú, aby mohli fantazírovať o obchodnom využití indiánskej pôdy.
Prvá literárna podoba Winnetoua vznikla v roku 1875 v novele Old Firehand, no formálne sa na mladšiu verziu indiánskych príbehov úplne nepodobala. Sám autor ju po pár rokoch prispôsobil, aby dokázala fungovať ako základ vrámci väčšieho románového celku. Aj táto novela však obsahuje hojnú dávku adrenalínu - požiar v petrolejovom vrte, aj krásnu a nedostupnú Ellen, pre ktorú sa neraz oplatí riskovať.
Genéza finálnej podoby kníh o Winnetouovi je spletitá. Karl May časom pochopil silu svojich krátkych príbehov aj vďaka absolútnym empatiám voči indiánskemu náčelníkovi. Silnou ingredienciou je vôľa po spravodlivosti. Winnetou si zaslúži žiť vo vlastnej zemi v mieri a harmónii. On však musí bojovať, aby obhajoval svoje základné práva. Takýto odkaz dokážu čítať aj deti a mládež, hoci ich práve akčné roztržky často inšpirovali k hre na indiánov a kovbojov.
V Amerike
Karl May pri písaní valnej väčšiny svojich diel nebol. Tam sa dostal až v roku 1908. Jeho príbehy sú založené výsostne na knižných informáciách o týchto končinách zeme a jeho fantázii. Tá bola v úzkej “spolupráci” aj s jeho duševnou diagnózou. Dnes by mala jej definícia blízko k veľmi náročnej disociatívnej poruche osobnosti, kedy si jedna identita neuvedomuje tú druhú a každá nevyspytateľne žije svoj vlastný život. Preto sa jeho osoba často spájala s recidívami, z ktorých u Maya najvýraznejšou bolo kradnutie neraz veľmi bizarných drobných predmetov, vďaka čomu sa permanentne dostával do problémov so zákonom. Tieto priestupky a ich medializovanie niesol ťažko aj ako slávny spisovateľ.
Odhliadnuc od týchto problémov sa ale vedel autenticky identifikovať v širokom archíve postáv vo svete, ktorý si sám vytvoril a pomáhal mu prežívať aj vo väzení. Doslova sa cítil ako alter ego niektorých ústredných románových postáv z Ameriky a Orientu a tvrdil, že všetko o čom píše, to aj prežil.
Z problémov ho vytiahol až saský vydavateľ kolportážnych románov - Heinrich Gotthold Münchmeyer, u ktorého začal profesionálnu spisovateľskú kariéru a v tomto duchu pokračoval až do svojej smrti v roku 1912, kedy zomrel doslova ako slávna značka dobrodružných príbehov.