Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Keď vonku prší

Každodenný život ponúka obdivuhodné príležitosti na literárne zaznamenanie. Svoje o tom vie aj herec Igor Adamec, pretože jeho kniha Keď vonku prší s podtitulom Čítanie k rannej káve je práve takýto kaleidoskop bežných situácií ‒ niekedy s naozaj nečakanou pointou alebo výstižným postrehom.

Práve podtitul Čítanie k rannej káve ponúka návod, ako si predĺžiť a vychutnať literatúru. Igor Adamec napísal krátke poviedky, časovo nenáročné, ale vhodné na postupné čítanie ‒ každý deň ráno jednu. Postupne takto čitateľov čakajú prekvapenia a až absurdné situácie, ktoré sa stali protagonistom príbehov. Niekedy stačilo byť nezaujatým účastníkom diania, inokedy zas vhodná chvíľa priniesla moment, aký stál za písomný záznam.

Časovo sa poviedky odohrávajú v rozmedzí desaťročí, sám autor ich rámcuje nasledujúco: „Skúsil som si pospomínať na Bratislavu v rokoch sedemdesiatych a osemdesiatych. Na Prahu v období, keď som tam študoval. Na časy, keď som balil svoju ženu, a na roky, keď boli naše deti malé.“ Poviedky sú pritom veľakrát veselé, vždy realistické, bez melanchólie a nostalgie. Dozvieme sa veľa o autorovom súkromí, o osobách, ktoré formovali jeho mladosť, no často v nich vystupujú aj miestne postavičky, ľudia so zvláštnymi vlastnosťami, ktorí dotvárali kolorit prostredia a vo svojej lokalite museli byť známi.

Igor Adamec v poviedkach vtipne glosuje aj súčasné spoločenské dianie. Robí to nenútene a bystro, úplne prirodzene to zapadá do textu, hoci ide často len o vyjadrenie jednou vetou. A vzhľadom na vývoj je jasné, že aj v blízkej budúcnosti budú čitatelia týmto odkazom rozumieť. Je niekedy až neuveriteľné, aké bizarné udalosti sa autorovi prihodili ‒ či už ako účastníkovi, alebo pozorovateľovi. Pre nás je potešujúce, že ich zaznamenal, lebo Keď vonku prší je skutočne príjemné čítanie vhodné v akomkoľvek počasí.



Igor Adamec: Keď vonku prší. Čítanie k rannej káve

Artis Omnis, 2020

152 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Keď vonku prší. Čítanie k rannej káve

Keď vonku prší. Čítanie k rannej káve

Igor Adamec

Známy divadelný a televízny herec Igor Adamec (1964) je autorom alebo spoluautorom (spolu s Martinom Vanekom) viacerých úspešných detských kníh. No tentoraz svoju zbierku poviedok venuje dospelým čitateľom. Spomína v nej na starú Bratislavu. Na Prahu v období, keď tam študoval. Na časy, keď sa zoznámil so svojou ženou, a na roky, keď boli ich deti malé. Dovoľuje tak čitateľom nahliadnuť do svojho súkromia, ako aj do spomienok na sedemdesiate a osemdesiate roky, na obdobie krvavých kolien a detských modrín na duši. S nadhľadom opisuje vtipné situácie, ktoré život prináša, no nevyhýba sa ani vážnejším témam. Z každého príbehu cítiť autorov cit pre detail, pointu a v neposlednom rade preňho taký charakteristický humor. Práve preto ich autor odporúča ako čítanie k rannej šálke kávy. Nech sú dni pekné aj vtedy, keď vonku prší.

Kúpiť za 11,70 €

Podobný obsah

Děti Volhy

Recenzie

Děti Volhy

V poradí druhá kniha populárnej Guzel Jachinovej opäť reflektuje mimoriadne citlivú politickú problematiku. Historický román s názvom Děti Volhy približuje osud nemeckej komunity usídlenej v Povolží, ktorej dejiny prvej polovice minulého storočia určili veľmi trpký koniec. Typograficky pohľadne spracovaný text vyšiel v českom vydavateľstve Prostor v rámci edície Současná světová próza, pričom sa o skutočne precízny preklad postaral Jakub Šedivý.

„Ja som román, ktorý píšem“

Recenzie

„Ja som román, ktorý píšem“

Česká prozaička po piatich rokoch od Oloveného srdca prichádza so závažným, s angažovaným a jedinečným románom. Takto vyzerá literatúra, ktorá nemá strach a nechce sa motať v územiach banalít.

Úzkosť z klaunov

Recenzie

Úzkosť z klaunov

Strašil ma jeden obraz. Preto som si nikdy žiadny film od Alejandra Jodorowského nepustil. Strapatá a bradatá mužská hlava s púdrom a líčením. Čosi, čo ma máta už od detstva, spája sa mi to s klaunmi a z nich mám neprekonateľnú úzkosť a fóbiu. Čiastočne tento pocit vyriešil Joker v podaní Joaquina Phoenixa. Čiastočne tomu pomohla literatúra od Alejandra Jodorowského. Prekonal som strach z výšky tým, že som sa postavil na vysokú skalu a díval som sa z nej dolu.