„Moja milá querida, daj si odo mňa poradiť. Ak sa chceš dožiť konca svojej svadobnej cesty a pokojne si užívať svoj veľkolepý grófsky život, už nikdy sa nepýtaj na takéto veci. Môžeš sa tým vystaviť veľkému nebezpečiu. Comprendes?“ Túto radu dala v roku 1947 novopečenej grófke Aline de Romanones na palube lietadla do Ríma Eva Perónová, manželka argentínskeho prezidenta. Čerstvo vydatú grófku zamrazilo. Uvedomila si, že už nepracuje pre americkú výzvednú službu a pýtať sa na isté veci môže byť veľmi nebezpečné – napríklad pašovanie nacistami ulúpených pokladov do Južnej Ameriky.

Grófka Aline de Romanones sa narodila v roku 1923 ako Aline Griffithová v Pearl River, asi 50 kilometrov na sever od New York City, vyrastala v tomto pätnásťtisícovom americkom mestečku v rodine strednej vrstvy a vyštudovala univerzitu so zameraním na cudzie jazyky. Po štúdiách sa vďaka svojmu atraktívnemu výzoru dostala miesto v newyorskej módnom salóne Hattie Carnegiovej a stala sa modelkou. Na jednej večeri, ktorú usporiadala jej kolegyňa, sa zoznámila s tajomným Frankom Ryanom, ktorý jej ponúkol možnosť pracovať v Európe. Písal sa rok 1943.

Kniha amerického spisovateľa literatúry faktu Larryho Loftisa Princezná špiónka: Pravdivý príbeh špiónky II. svetovej vojny Aline Griffithovej, grófky de Romanones, je takmer štyristostranový pokus o dokumentáciu dobrodružného života dievčaťa Aline Griffithovej z amerického malomesta, ktoré sa svojou ctižiadostivosťou vyšplhalo až do najvyšších medzinárodných kruhov – medzi jeho spoločenské styky patrili Ronald a Nancy Reaganovci, Jackie Kennedyová, riaditeľ CIA William Casey (kolega z OSS), rodina Rotschildovcov, vojvodkyňa z Windsoru, módny návrhár Cristóbal Balenciaga, argentínska prvá dáma Eva Perónová, slávny toreador Juanito Belmonte, rakúsky princ Maximilán von Hohenlohe, nemecká princezná Maria Agatha von Ratibor a mnohé ďalšie známe osobnosti vojnovej a povojnovej svetovej spoločenskej scény.

Larry Loftis sa vo svojej knihe opieral o množstvo faktov, ktoré dokumentovali obdobie v Španielsku po Občianskej vojne a ktoré sa prelínali do II. svetovej vojny. V jej poslednej fáze – v rokoch 1944/1945 sa totiž odohráva špionážna časť života Aline Griffithovej, neskôr grófky de Romanones. Tu musel autor navyše zápoliť s inou – literárnou – realitou. Aline Griffithová totiž pod svojím grófskym menom vydala v rozmedzí rokov 1987 až 1991 (až po smrti svojho manžela Luisa Figuerou, ktorý nikdy neuveril, že jeho manželka bola špiónkou) svoje pamäti v trilógii The Spy Wore Red, The Spy Went Dancing a The Spy Wore Silk (Špiónka v červenom, Špiónka si išla zatancovať a Špiónka v hodvábe). Jej pamäti sú však v podstatnej miere beletrizované a sú vlastne historickou fikciou založenou iba čiastočne na živote autorky, na mnohých miestach zdramatizované natoľko, že čitateľ má skutočne dojem, že číta memoárovú spisbu Jany Bondovej... A tu sa práve Larry Loftis vo svojej Princeznej špiónke pustil do oddeľovania faktov od literárnej fikcie. Pravdou bolo, že Adeline Griffithová po skončení univerzity začala na Manhattane pracovať u Hattie Carnegieovej ako modelka a že vtedajšie americké Ministerstvo vojny jej ponúklo miesto vo svojom Úrade pre strategické služby (Office of Strategic Services – OSS), ktorý predchádzal neskoršie vytvorenej Ústrednej spravodajskej službe CIA. Bolo tiež skutočnosťou, že Aline ako jedna z veľmi mála žien absolvovala základný výcvik v rozviedkovej škole OSS v Marylande a pre svoju znalosť španielčiny, ktorú študovala na vysokej škole, dostala miesto ako šifrantka na americkej ambasáde v Madride. Tam kódovala a dekódovala správy prichádzajúce a odchádzajúce z amerického veľvyslanectva a úradovne OSS.

Vďaka svojmu atraktívnemu vzhľadu a módnemu odievaniu sa dostala do pozornosti slávneho toreadora Juana Belmonteho (mladšieho), ktorý jej začal dvoriť a uviedol ju do najvyššej madridskej spoločnosti. Aline sa vďaka Belmontemu stala čoskoro ozdobou španielskych gala soirés, exkluzívnych barov, predstavení flamenco a pozývali ju často aj na vidiecke sídla miestnych boháčov.

Madrid bol v tom čase rajom spravodajských služieb. Španielsko, hoci navonok neutrálne vo svetovom vojenskom konflikte, predsa len polooficiálne poskytovalo hospodársku pomoc fašistickému Nemecku, najmä suroviny dôležité pre vojenský priemysel. Nepriamo Hitlerovi dodávalo aj bojovníkov z radov falangistov (španielska tzv. Modrá divízia bojovala po boku nemeckých jednotiek na východnom fronte, bola nasadená aj pri obliehaní Leningradu). Diktátor Franco sa usiloval hrať politiku na obidve strany, keď balansoval medzi diplomatmi Spojencov a zástupcami mocností Osi. Larry Loftis podáva podrobné informácie o sedemhodinovom stretnutí Hitlera s Francom v Hendaye na španielsko-francúzskych hraniciach v októbri 1940. Hitler tlačil na Franca, aby sa zapojil do zoskupenia Osi a umožnil nemeckým jednotkám voľný priechod pri plánovanom útoku na britský Gibraltár. Franco sa priamemu spojeniu s Nemeckom vyhýbal a zasypal Hitlera nesplniteľnými podmienkami a priviedol ho takmer do stavu šialenstva. Hitler sa neskôr o tomto stretnutí zdôveril Mussolinimu a vyhlásil, že si radšej nechá vytrhnúť niekoľko zubov, než by sa mal ešte raz stretnúť s Francom.

Napriek všetkému Francovmu manévrovaniu mal nemecký Abwehr v Španielsku v tom čase najsilnejšie spravodajské zastúpenie. Sám admirál Canaris bol častým hosťom v Madride, dokonca tu mal vo svojej spravodajskej sieti aj svojho synovca, s ktorým sa Aline Griffithová niekoľko ráz stretla a údajne ho opitého vyhodila zo svojej hotelovej izby. Keď sa Alinin šéf v Madride Frank T. Ryan dozvedel o jej mimopracovných stykoch, začal ju využívať ako informátorku v diplomatickej spoločnosti, kde bola pravidelnou návštevníčkou. Bola mu schopná poskytnúť informácie o presunoch nacistických pokladov do Argentíny a Brazílie a o spoločenských stykoch nemeckých spravodajcov. Ale ako Larry Loftis vo svojej knihe poznamenáva, tu sa začína, ale aj končí naozajstná spravodajská činnosť Aline Griffitovej. Loftisovi sa z odtajnených materiálov OSS podarilo získať odporúčací list pre Aline, ktorý jej napísali šéfovia po rozpustení tejto prvej americkej výzvednej služby na konci II. svetovej vojny (nový prezident Harry Truman sa totiž nazdával, že po víťazstve USA takú organizáciu nepotrebujú). List detailne dokumentuje rozsah jej práce v OSS – šifrantka 5. rangu, so schopnosťami spoločenských stykov vhodných pre náročnejšie informačnú činnosť. Ani jedna zmienka o naozajstnej spravodajskej činnosti...

Aline po vojne ešte mala nejaký čas zostať v Európe ako predstaviteľka Ministerstva zahraničia, najprv v Paríži a potom mala ísť pracovať do Prahy. Vtedy postavila jedného zo svojich najneúnavnejších obdivovateľov pred hotovú vec – buď si ju vezme, alebo odchádza natrvalo zo Španielska – tentoraz do uzatvárajúcej sa východnej Európy. Tým obdivovateľom nebol nikto iný ako Luis Figueroa y Pérez de Guzmán el Bueno, budúci gróf de Romanones, potomok jedného z najstarších a najbohatších šľachtických rodov v Španielsku. Luis Figueroa podľahol ultimátu čarovnej Američanky a Aline Griffithová bez odkladu zabudla na kariéru v špionážnej službe svojej vlasti a dala výpoveď z OSS. Nasledovala rozprávková svadba a svadobná cesta okolo sveta, ktorá trvala rok. A počas nej aj stretnutie s Evou Perónovou, prvou dámou Argentíny.

Larry Loftis vo svojej knihe splnil vytýčenú úlohu – oddeliť v špionážnej kariére Aline Griffithovej fikciu od faktov. Len poznámky k jeho rozprávaniu pokrývajú 63 strán, veľmi cenné sú jeho detaily o politickej scéne vojnového Španielska a spoločenského života, napríklad býčie zápasy, jeho detaily opisov sa rovnajú tým, čo spísal Ernest Hemingway, ktorého Loftis vo svojej knihe niekoľkokrát cituje. Kniha Princezná špiónka je fascinujúcim rozprávaním o živote Američanky, ktorá síce nebola ani princeznou, ani naozajstnou špiónkou, ale žila dobrodružný život, ktorý v Loftisovom podaní pôsobí ako román, ktorý je hodno si prečítať. Život Aline Griffithovej ako grófky de Romanones sa skončil v roku 2017, ale pokračuje v tejto hodnotnej knihe literatúry faktu.

______________________________________________________________________________

Larry Loftis (1960) – pôvodným povolaním právnik a profesor práva, dnes autor literatúry faktu. Jeho knihy – Do levovej jamy – príbeh viacnásobného agenta Duška Popova, srbského playboya, ktorý poslúžil Ianovi Flemingovi ako vzor na napísanie prvého románu o Jamesovi Bondovi (2016); Krycie meno Lise – príbeh britskej špiónky Odette Sansomovej (2019) a Princená špiónka (2021) – príbeh newyorskej modelky v službách americkej výzvednej služby počas II. svetovej vojny – mu priniesli medzinárodné uznanie. Svojimi prácami prispieva aj do denníka USA TODAY.

Larry Loftis: The Princess Spy

Vydalo vydavateľstvo Atria Books v New Yorku v roku 2021.

Danica Hollá, pre Medziknihami z upršaného jesenného Seattlu

Zobraziť diskusiu (0)