Príbehov, v centre ktorých sa vyskytuje ľúbostný trojuholník, je niekoľko. Ak ho autor zvolí, ide o garanciu úspechu. Z toho plynie ťaživá atmosféra napätia medzi jednotlivými aktérmi, lebo víťazom môže byť jeden. Mohlo by sa teda zdať, že Márquez zvolil jednoduchú zápletku. No v Láske v čase cholery neostal svojej povesti magického realistu nič dlžný, a okrem spomínaného napätia, ľúbostných dobrodružstiev a bizarných a neuveriteľných situácií a dejových zvratov tu máme chorobu – konkrétne choleru. Tá sa stáva východiskovým bodom nášho románu a priamo aj nepriamo ovplyvňuje hlavných protagonistov. Kedže román mapuje dostatočne široké časové spektrum (od mladosti po ich starobu), do popredia sa dostávajú aj výsledky technického či civilizačného pokroku. Choroba – epidémia vzniká popri tomto pokroku, no je skôr dôsledok nedostatočnej hygieny. V knihe je uvádzaný aj potenciálny zdroj nákazy – znečistené studne a rieky. Autor si v súvislosti s chorobou pomáha prirovnaním cholery k láske – aj príznaky zaľúbenosti v sebe dokážu niesť niečo z príznakov cholery, a teda láska – jej ničivé účinky sú podobné ako pri cholere. Totiž hlavný hrdina – Florentino Ariza – v mladosti zahorel neobyčajnou láskou k Fermine Dazovej. V tomto smere vykazuje jeho láska všetky znaky typickej platonickej zaľúbenosti – veľkej a nezdravej túžby po osobe, ktorú takmer nepozná.

Florentinove city nie sú opätované. Fermina ho neľúbi a ak s ním aj flirtuje, je to preto, že jej lichotí jeho záujem. Napriek tomu v ňom jeho nezdravá túžba rastie a stáva sa patologickou – bráni mu v akomkoľvek zdravom uvažovaní. Všetko podriaďuje Fermine. Tú si postavil na pomyselný piedestál a rozhodnutia robí na základe myšlienky, že s ňou bude raz pár. Fermina však na Florentina neberie ohľad a po jeho vyznaní lásky mu dá jasne najavo, že ho nemiluje.

Florentinova láska nie je láskou – Ferminu nemiluje na základe toho, aká je, ale aká by mohla byť. Je nutné podotknúť, že na pár stručných rozhovorov sa v živote nikdy celkom nespoznali. A práve preto je táto ,,láska“ prirovnávaná k cholere – človek z nej nemá žiaden osoh, iba ak zabíja všetko živé, dokonca aj srdce a mozog schopný triezvo rozmýšľať. Keď na scénu vstupuje doktor Juvenal Urbino a stáva sa Fermininým manželom, z mladíckeho poblúznenia sa rodí tzv. ľúbostný trojuholník, v ktorom Florentino Ariza síce vystupuje, ale iba ako pozorovateľ a čakateľ. Fermina napriek svojej tvrdohlavosti a vzdoru sa po sobáši príspôsobuje manželskému a neskôr rodinnému životu a nachádza v ňom zmysel. Florentino je tiež svojím spôsobom tvrdohlavý – nemieni sa jej vzdať. Útechu nachádza vo svojej usilovnosti v práci a tiež v náručí niekoľko stoviek žien. Myšlienke na Ferminu je verný, skutočnej Fermine nie. Napriek tomu čaká neuveriteľných päťdesiatjeden rokov, deväť mesiacov a štyri dni, aby jej lásku opätovne vyznal. Dá mu tentoraz Fermina šancu?

Aj keď by si mal čitateľ prečítať za život hoci len jeden ľúbostný román, Láska v čase cholery je výbornou voľbou. Nielen pre svoje neobyčajné spracovanie a magické prvky, ale aj preto, že počas jeho čítania si bude neustále klásť otázky na konanie postáv, ktoré sa sprvoti môže javiť ako nezmyselné. V románe je prítomných niekoľko motívov. Prvým z nich je motív staroby a vôbec starnutia ako ochabovania fyzických síl. Ďalším z nich je strata blízkeho človeka, s ktorou sa pozostalý musí vyrovnať. Funguje tu aj motív smrti – ako konca a zároveň začiatku, vernosti – v manželstve a mimo neho a tiež motív platonickej a skutočnej (manželskej) lásky. A napokon motív lásky ako závisloti a choroby – teda nezdravej či toxickej záležitosti. Napriek deju zasadenému do histórie sa aj v súvislosti so súčasným vývinom udalostí ukazuje Márquezove dielo ako vysoko nadčasové s plynúcim ponaučením – aj láskou sa dá nakaziť a možno jej podľahnúť rovnako ako chorobe.

Slovart, 2018

376 strán

Preklad: Martina Slezáková

Natália Turcovská

Zobraziť diskusiu (0)