Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Laurus

Jevgenij Vodolazkin je literárny vedec pôvodom z Kyjeva. Pôsobí na Oddelení staršej ruskej literatúry Inštitútu ruskej literatúry (Puškinovho domu) Ruskej akadémie vied. Zaoberá sa hlavne kultúrou Starej Rusi. Okrem vedeckých publikácií z danej problematiky však veľmi dobre zvláda aj umeleckú tvorbu. Je autorom niekoľkých próz, ktoré stihli pozbierať i zopár zaujímavých ocenení. Jeho zrejme najznámejším opusom je román Laurus inšpirovaný práve ruským stredovekom.

Na slovenskú verziu sme si museli chvíľu počkať, ale trpezlivosť sa v tomto prípade skutočne mnohonásobne vyplatila.

Laurus totiž dostal do vienka naozaj skvostnú typografickú vizáž, keďže vyšiel u Petrusa v nádhernej edícii TERRA. Famózny jazykový prevod zabezpečil Valerij Kupka, ktorý mu venoval niekoľkoročné prekladateľské úsilie. (Vraj čosi okolo dvoch rokov poctivej práce. Komu česť, tomu sláva - klobúk dole!) Naviac je kniha ilustrovaná detailmi krásnych malieb od ruského maliarskeho klasika Michaila Nesterova.

Sme na Starej Rusi, hlboko v histórii. V Rukinovej osade pri Kirillovom kláštore. Píše sa 8. máj roku 6948 od Stvorenia sveta, čo zodpovedá letopočtu 1440 od Narodenia nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Je deň svätého Arsenija a v Rukinovej osade sa narodí chlapec. Na siedmy deň od narodenia je pokrstený a po svätcovi pomenovaný – Arsenij. Stredovek je neúprosný ku každému, k novorodencom je však obzvlášť krutý. Máloktorý prežije prvú zimu. Arsenij sa zaradí k šťastnejším a nielen to. Osud mu nachystá dlhú a veľmi pohnutú životnú púť. Postihnú ho mnohé príkoria, ohromné tragédie aj nekonečné utrpenie svoje i blížnych svojich. Mnohokrát vypije do dna kalich horkosti, ale vykoná i nesmierne veľa dobra, kým sa naplnia jeho dni.

Arsenijova svetská a zároveň duchovná cesta sprevádzaná jeho početnými vnútornými premenami tvorí chrbtovú kosť originálne vystavaného príbehu, na ktorom Vodolazkin vykresľuje fascinujúce obrazy stredovekého sveta. Sýte, plné, farbisté, jemnocitné i hrôzostrašné výjavy zo Starej Rusi, Európy či Orientu Vodolazkinovi doslova ožívajú pod rukami. Napriek tomu, že sa podľa autorových slov jedná o „nehistorický“ román, história tu k čitateľovi prehovára v dostatočnej miere. Laurus je akási kronika oživnutých, prevažne staroruských stredovekých reálií. Obyčajné dni sužované pravidelnými morovými ranami postihujúcimi celé dediny, mestá, prostý ľud i šľachtu. Povery, tmárstvo, kacírstvo idú v jednej ruke s odvekou túžbou po poznaní. Liečitelia i šarlatáni, pravoslávni i jurodiví, živé prejavy Božej vôle v podobe zázrakov – o pestrý stredoveký kolorit rozhodne núdza nie je.

Vodolazkin o ňom rozpráva priamočiaro a transparentne, takže čitateľ nemusí mať obavy, že by sa v tomto inak pomerne košatom texte zamotal či nebodaj načisto stratil. Priamosť však, samozrejme, obsahuje i patričnú nadstavbu zahrnutú do vrstevnatých úvah o zmysle života či podstate dobra a zla a podobne. Značnou časťou textu sa ako výrazná melancholická stuha vinie i bolestné vyrovnávanie sa so stratou blízkej duše a tiež nezlomná viera v opätovné stretnutie kdesi v inom priestore alebo čase. Nájde sa tu vskutku dostatok provokatívnych momentov udržiavajúcich mozgové synapsie vo zvýšenej aktivite. Autor sa vlastne dotýka tém výrazne prekračujúcich stredoveký historický rámec, keďže k nim jednotlivec i širšie spoločenstvo istý postoj zaujíma prakticky vždy.

Vodolazkin to formálne rieši pomerne filigránsky a humorne. Z časovej linearity si prosto nerobí príliš ťažkú hlavu, takže minulé i súčasné akoby tu zopár chvíľ bežalo naraz v jednom obojstranne priechodnom tuneli. Je to zaujímavý a vhodne zvolený nápad, lebo celkovú rozprávačskú konzistentnosť vôbec nijako nenaruší a navyše vytvára vcelku vtipné situácie, ktoré aj trocha preveria čitateľovu/čitateľkinu vnímavosť. (Pri tých plastových fľašiach mi normálne zabehlo, reku, že toto musí byť veľmi škodoradostný škriatok nasadený odniekiaľ z úplne inej knihy! A ty dumáš, hlbokú pointu v tom hľadáš, až napokon porazenecky uznáš, že si z teba pán spisovateľ akurát robí dobrý deň.)

Mimovoľne ma to však priviedlo k myšlienke, že Laurus je nielen román nehistorický, ale aj takpovediac „nečasový“ a v univerzálnom posolstve nadčasový. Nech je, ako chce, napísaný je svojsky s veľkým autorským kumštom. Takéto dielo veru nevychádza každý deň.

Jevgenij Vodolazkin: Laurus

Vydal: Petrus 2019 (edícia TERRA)

Preklad: Valerij Kupka

Ilustrácie: detaily obrazov Michaila Nesterova

390 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Laurus

Laurus

Jevgenij Vodolazkin

Laurus je neobyčajná kniha o neobyčajnom svete a neobyčajných ľuďoch v ňom. Tento zatiaľ najúspešnejší román súčasného petrohradského prozaika a literárneho vedca Jevgenija Vodolazkina, ktorého prirovnávajú k U.

Kúpiť za 17,09 €

Podobný obsah

Ako milovať svoju dcéru

Recenzie

Ako milovať svoju dcéru

Od narodenia som dcérou svojej matky a časom som sa stala matkou dcéry. Viem, aké je to byť tou, ktorú mama neustále sleduje, a zároveň tou, ktorá nepretržite striehne na kroky svojho dieťaťa. Poznám túžbu byť vlastnená a vlastniť, byť napadnutá pocitom akejsi dlžoby a znepokojivého stavu, že ten pohľad už viac neznesiem. A pritom sa často dívam rovnako. Očakávam, predpokladám a chránim. Nevedome, ale predsa tlačím svoju dcéru do kútov, kde si myslím, že je to pre ňu dobré. Kolíšem si dcéru spôsobom, ktorý považujem za najvhodnejší. Do istej miery je to vítané, priam potrebné. Dokedy to však je?

Na smrť nemusíme byť sami

Recenzie

Na smrť nemusíme byť sami

Patrí medzi čestné povinnosti povzdychnúť si, ako sa všetci vospolok (a zahltení trápnosťami) vyhýbame téme odchádzania zo života. No nakoniec je minimum tých, ktorí sa do tohto terénu s odvahou, empatiou i pokorou vyberú.

Ženy u oltáře?

Recenzie

Ženy u oltáře?

Situácia a postavenie žien v kresťanstve a v katolíckej cirkvi sa do spoločenských dialógov dostáva pravidelne už do čias raného kresťanstva. Cirkevní otcovia i teológovia sa zaoberajú rolou ženy najmä v cirkvi intenzívne už od prelomu 4. a 5. storočia. Otázky sa týkajú najmä svätenia žien a ich možnosti slúžiť pri oltári a viesť službu eucharistie.