Keď vydá nový román alebo zbierku poviedok známa autorka alebo autor ako Margaret Atwood, Julian Barnes, Jonathan Safran Foer, Nicole Krauss, Ian McEwan, Ali Smith, Zadie Smith a im podobní, čitatelia to obvykle rýchlo postrehnú. Veľké mená sa predávajú a nie je životne dôležité robiť im reklamu (aj keď nezaškodí). Orientovať sa v dielach debutantiek/debutantov je oveľa ťažšie, zvlášť keď v anglicky hovoriacich krajinách vychádzajú denne desiatky zaujímavých titulov. Naše letné jednohubky budú teda upozornením, „reklamou“, na niekoľko najočakávanejších románových prvotín, ktoré vyšli/výjdu v USA v treťom štvrťroku 2018 (podľa magazínu The Millions).

Lucy Tan: What We Were Promised (Čo nám sľúbili, vyd. Little, Brown & Co., vyšlo 10.7.2018)

Autorkou prvej z pozoruhodných prvotín je Lucy Tan. Vyrastala v New Jersey, začínala ako produktová manažérka a príležitostná herečka, magisterský titul z literárnej tvorby získala na Wisconsinskej univerzite v Madisone, no v ostatných desiatich rokoch najviac času strávila v New Yorku a v Šanghaji. Tam sa odohráva aj hlavná časť jej románu. V jeho úvode nastupujú v roku 1988 manželia Ženovci, Lina a Wei, na šanghajskom letisku na cestu za svojím americkým snom. Lina sa len nedávno vydala za Weia, pri rozlúčke s rodnou Čínou však nevníma prítomnosť manžela, ale pred očami má tvár jeho mladšieho brata Čchianga, ktorého milovala, no ktorý záhadne zmizol po tom, čo sa zaplietol s miestnym gangom. Po 22 rokoch sú zo Ženovcov zámožní navrátilci, ktorí si môžu dovoliť luxus jedného z najlepších šanghajských apartmánových komplexov. Wei je marketingový stratég, z Liny je taitai, žena v domácnosti, ktorá však žiadne domáce práce nevykonáva. Prázdniny s nimi trávi bystrá dcéra Karen, ktorá študuje na americkej univerzite. Slúžka Sunny je tichým pozorovateľom rastúceho napätia v rodine Zhenovcov, ktoré zdanlivo spustí strata vzácneho náramku zo slonoviny. Lina má pocit života v „medzipriestore“, ktorý nie je ani americký, ani čínsky. Keď sa po desaťročiach na úteku objaví v Šanghaji Čchiang, rodina sa chtiac-nechtiac musí vyrovnať s minulosťou a nezmazateľnou stopou, ktorou poznačila ich budúcnosť.

Tan v románe umne preskakuje medzi továrňou na výrobu hodvábu vo vidieckej Číne v 80. rokoch, korporátnym svetom Ameriky prelomu storočia a nouveaux riches Šanghaja post-maoistickej Číny. Nastoľuje otázky, čím sú ľudia zaviazaní voči svojej krajine, voči svojej rodine a sami voči sebe; je obrazom kontrastov a protirečení súčasnej Číny.

R. O. Kwon: The Incendiaries (Podpaľači, vyd. Riverhead Books, vyšlo 31.7.2018)

Prvotinu 35-ročnej Američanky juhokórejského pôvodu R. O. Kwon zahrnuli superlatívmi kritici takých periodík ako Washington Post, New Yorker, New York Times, San Francisco Chronicle, USA Today a i. V románe sa splietajú osudy troch kórejských Američanov, ktorí sa stretli na prestížnej univerzite na severovýchode USA. Plachý Will, usilovný študent, sem nedávno prestúpil zo štúdia teológie, žije iba zo štipendia a snaží sa ukryť, že si nemôže dovoliť bujarý študentský život. Uchváti ho Phoebe, ktorá naopak stojí v jeho centre. Tá tak maskuje traumatickú minulosť, výčitky za smrť svojej matky, a zúfalo sa borí s depresiou. Tretím je charizmatický John, ktorý ma za sebou desivú skúsenosť zo severokórejského gulagu. Na úteku naboso prebrodil rieku Ja-lu do Číny; odvtedy nenosí topánky, na univerzite magnetizmom svojej osobnosti k sebe pripútal okruh stúpencov a doňho je stále viac vťahovaná aj Phoebe. Skupinka hľadačov viery sa mení na násilnícky kult, ktorý sa neštíti teroristických činov.

Kwonovej Podpaľači sú románom o viere, fanatizme, extrémizme, láske a stratách; prepletajú sa v ňom násilie s krásou. Autorka sa pritom dokázala vyhnúť nástrahám románov o viere. Nekáže a nedáva jasné odpovede; akoby čitateľom vravela: tu máte za priehršť faktov, ak to vôbec fakty sú, a narábajte s nimi, ako uznáte za vhodné. Kwanovej román kritici prirovnávajú k Tajnej histórii od Donny Tartt alebo k dielam Murakamiho.

Ingrid Rojas Contreras: Fruit of the Drunken Tree (Plody opitého stromu, vyd. Doubleday, vyšlo 31.7.2018)

Debut Ingrid Rojas Contreras vychádza do značnej miery z jej osobných skúseností: narodila sa a vyrastala v kolumbijskej Bogote. Román sa odohráva v čase, keď bol na vrchole moci „kokaínový kráľ“ Pablo Escobar. Je príbehom nepravdepodobného vzťahu mladého dievčaťa z bohatej rodiny a ich tínedžerskej slúžky. Chula so sestrou Cassandrou prežívajú bezstarostné detstvo v uzavretom a stráženom bogotskom kondomíniu, no hneď za jeho múrmi vládne atmosféra strachu, na dennom poriadku sú únosy, výbuchy áut a vraždy. Keď ich matka najme za slúžku mladú Petronu zo slumu ovládaného gerilou, chaos mesta prenikne aj do pohodlia ich rodiny. Chula si zaumieni pochopiť tajomstvo, ktoré zahaľuje Petronino správanie. Medzi dospievajúcimi dievčatami sa vyvinie priateľstvo, ktoré obe postaví pred ťažké voľby – lebo v turbulentnej dobe neexistujú dobré a zlé riešenia, ale často iba zlé a ešte horšie. Bohatstvo dokáže to, čo je nevyhnutné, oddialiť, no nie mu zabrániť – ste buď únoscovia alebo unesení, dravci alebo ich korisť.

Rozprávačkami v prvej osobe sú v Contrerasovej románe striedavo Chula a Petrona. Rozprávajú dva prepletené príbehy dospievania na pozadí nekončiaceho násilia. Pre chudákov ako Petrona neexistuje v živote žiaden ozajstný výber; pre tých, čo sa narodili v bohatstve, sa cesty rozvetvujú. Jednou z veľkých tém románu je tak aj otázka, akú zodpovednosť nesú tí, ktorí majú v živote na výber, voči tým, čo žiaden výber nemajú.

Crystal Hana Kim: If You Leave Me (Ak ma opustíš, vyd. William Morrow, vyšlo 7.8.2018)

Hoci sa Kim narodila v New Yorku, vyštudovala na slávnej Kolumbijskej univerzite a žije s manželom v Brooklyne, téma jej románu vyrastá z jej kórejských koreňov. Rodinná sága sa odohráva v rokoch 1951 až 1968, počas kórejskej vojny a v období po nej. Na začiatku nachádza 16-ročná Haemi spolu s matkou a chorľavým bratom útočisko pred hrôzami vojny v utečeneckom tábore pri meste Pusan na juhovýchode polostrova. Tu sa ocitá pred ťažkou voľbou: musí si vybrať medzi priateľom z detstva, ktorého ľúbi, a jeho bohatším bratancom, ktorý dokáže zabezpečiť ju i rodinu. Podriadi sa spoločenským zvyklostiam, ktoré velia uprednostniť blaho rodiny pred vlastnými citmi.

Román umne preplieta príbeh ústredných postáv s povojnovou históriou Kórey. Zachytáva študentské protesty, ktoré viedli k rezignácii prvého juhokórejského prezidenta I Sung-mana, i vzostup generála Pak Čong-hiho, ktorého vládu nad Kóreou ukončil vojenský puč a vražda. Hlavnou témou románu je to, čo niektoré iné opomínajú: následky. Sústreďuje sa na to, čo prichádza po vojne, na úsilie novej krajiny o vybudovanie vlastnej identity, a na to, čo vyplynulo z Haeminho osudového rozhodnutia, lebo jej voľba dominovým efektom zasiahla všetkých okolo nej.

Vanessa Hua: A River of Stars (Rieka hviezd, vyd. Ballantine Books, vychádza 14.8.2018)

Výrazná ženská postava dominuje aj prvému románu sanfranciskej novinárky Vanessy Hua. Už takmer dvadsať rokov píše do rôznych periodík o Ázii a jej diaspóre, príbehy z Číny, Barmy, Panamy, Južnej Kórey a Ekuádoru. Debutovala poviedkovou knihou Deceit and Other Possibilities (Podvod a iné možnosti, 2016), ktorá získala rad ocenení.

Rieka hviezd je dobrodružným road tripom Scarlett Chen. V rodnej Číne sa zamilovala do Bossa Yeunga, majiteľa fabriky, kde pracovala. Ten je ženatý a má už tri dcéry, Scarlett s ním podľa miestnych lekárov čaká vytúženého prvého syna. Boss chce preňho zabezpečiť svetlú budúcnosť a americké občianstvo, preto tehotnú milenku dopraví do USA, aby porodila v tajnej súkromnej pôrodnici v Los Angeles. Tá sa tam zoznámi s tehotnou tínedžerkou Daisy. Keď na sonograme jej plodu výjde najavo nečakaná skutočnosť, Scarlett spanikári a na ukradnutej dodávke sa vydá spolu s Daisy na cestu do rušnej sanfranciskej Čínskej štvrte; Daisy sa snaží vystopovať otca svojho dieťaťa, Scarlett zas naplniť americký sen. Netuší však, že Boss Yeung nie je ďaleko...

Rieka hviezd sľubuje zábavné, nepredvídateľné dobrodružstvo, vyrozprávané s vtipom a empatiou; je to zároveň pôsobivý portrét ženy, ktorá je odhodlaná vybojovať si budúcnosť svoju a svojho dieťaťa.

Wayétu Moore: She Would Be King (Bola by kráľom, vyd. Graywolf Press, vychádza 11.9.2018)

Posledný z pozoruhodných debutov tohto leta je svojráznym prerozprávaním histórie vzniku afrického štátu Libéria. O ňom asi našinec priveľa nevie, zo slovenskej Wikipédie sa dozvieme, že Libéria je najstaršou africkou nezávislou republikou, vznikla z osád, ktoré zakladali bývalí otroci, čo sa vracali z USA, a jej nezávislosť bola uznaná už v r. 1847. Čierni novousadlíci sa však často zrážali s domorodými kmeňmi, ktorým zaberali pôdu. Americkí Libérijci si udržali moc nad Afričanmi až do r. 1980, kedy sa v krajine rozpútala vyše dvadsaťročná občianska vojna.

Wayétu Moore, autorka románu Bola by kráľom, sa v Libérii narodila, no rodičia s ňou ušli pred vojnou, keď mala päť rokov. Vyrastala v Texase, v súčasnosti žije v New Yorku. Je zakladateľkou neziskovej organizácie One More Book, ktorej cieľom je podnecovať čítanie detí v krajinách s nízkou úrovňou gramotnosti, vydávať pre ne knihy a udržiavať povedomie o ich kultúre. Zakladá tiež v týchto krajinách kníhkupectvá a knižnice, prvé v libérijskom hlavnom meste Monrovia v r. 2015.

O svojom debute autorka hovorí: „Román je o vzniku Libérie. Rozpráva o ňom cez zážitky troch postáv z diaspóry, ktoré majú nadprirodzené schopnosti: Jednou je domorodá čarodejka z kmeňa Vai, ktorá je nesmrteľná; druhý je utečený otrok z Virgínie, ktorý má nadprirodzenú silu – keď ho bičujú, na chrbte sa mu netvoria jazvy, keď doňho strieľajú, guľky sa odrážajú od jeho kože; tretí je mulat z Jamajky, ktorý dokáže byť neviditeľný. Všetci traja sa stretnú na pobreží Afriky počas kolonizácie, pred koncom obchodu s otrokmi, keď s nimi francúzski osadníci stále ešte kupčili ilegálne, a spoja svoje sily na boj s poslednými otrokármi.“ (Naïra)

Sprievodcom troch postáv v Moorovej zmesi histórie a magického realizmu je prchavý duch vetra, ktorý je stelesnením starodávnej múdrosti. O čarodejke Gbesse vietor hovorí: „Keby nebola ženou, bola by kráľom.“

* * * * *

Je zaujímavé, že všetky spomenuté debuty napísali spisovateľky. Všetky žijú v Spojených štátoch, no majú cudzokrajné korene, dve v Južnej Kórei, dve v Číne, jedna v Kolumbii alebo v Libérii. Akoby sa v ostatnom čase stávalo pravidlom, že najvýraznejšie a najsviežejšie nové hlasy anglofónnej literatúry patria ženám, ktoré sa narodili alebo žijú v Ázii, v Afrike alebo v Latinskej Amerike, prípadne sa odtiaľ prisťahovali ich predkovia. Spomenúť možno napr. Celeste Ng, Imbolo Mbue, Ayòbámi Adebáyò, Yaa Gyasi, Chinelo Okparantu, Petinu Gappah, Akwaeke Emezi, Elaine Castillo, o ktorých už Medzi knihami písali.

Kam sa podeli noví Josephovia Hellerovia, Philipovia Rothovia, Johnovia Updikovia alebo Kurtovia Vonnegutovia?

Štefan Olejník

(Spracované na základe informácií z webov viacerých zahraničných vydavateľstiev a periodík a podľa ukážok z kníh na webe Amazonu. Fotografie autoriek sú prevzaté z ich oficiálnych stránok.)

Zobraziť diskusiu (0)