Výber z publikovanej i dosiaľ nepublikovanej tvorby z rokov 1979 – 2015 motivicky i tematicky v súlade s plynutím ročných období usporiadala Terezie Pokorná.

Dny tropické a noci chladné
večer si musím přitápět
když na mne chlad a úzkost padne...
smráká se v devět, svítá v pět
A dál jdou dny a dál jdou týdny
jdou do prdele navždycky
a s nimi i můj život bídný
jejž žít je úděl nadlidský

Krchovský vzišiel z pražského undergroundu prelomu 70. a 80. rokov, ovplyvnila ho tvorba Egona Bondyho, jeho texty zhudobnili The Plastic People of the Universe. Publikoval v samizdate, po roku 1989 mu vyšlo niekoľko zbierok. Vystupuje na čítačkách a s kapelou Krch-off aj koncertuje. Okrem Máchu a Bondyho štýlom i štylizáciou nadväzuje na autorov pôvodnej dekadentnej poézie združených na prelome 19. a 20. storočia okolo Modernej revue, najmä na Jiřího Karáska ze Lvovic a Karla Hlaváčka, a tiež na anarchistu Františka Gellnera.

Konštantnými témami Krchovského básnenia sú smrť a živorenie v jej tieni, problémy s láskou (predovšetkým pohlavnou) a alkoholom, neochota konať, sladko-bôľne kvitnutie a hnitie. Tradičnými motívmi a rekvizitami cintorín (v duchu jeho gotického genia loci si zvolil i pseudonym), tmavé kúty, krčma, zrkadlo a cigarety. Lyrickým subjektom je vždy a všade ja, ja, ja (J.H.K. si v kolónke vierovyznanie zhodne s Woodym Allenom uvádza narcisizmus), lyrickými objektmi mladé dievčatá, asistujú diabol a boh. Nezameniteľný štýl tvorí kombinácia štipky sebaľútosti s konskou dávkou sebairónie, okorenené všednými, civilnými motívmi.

V posledných dvoch zbierkach väčšmi posilnil tendenciu k hutnosti, koncentrovanosti a aforistickej stručnosti, žánrovo sa približuje k epigramom a denníkovým zápiskom. Krchovský používa viazaný verš, neraz i stopovo organizovaný (dominuje daktyl). Združený a striedavý rým je osviežujúco prekvapivý skôr významovou náplňou ako formálne.

V básni, ktorú som pre vás vybral, zameral básnik pozornosť na rýchle plynutie času, na míňanie sa života i míňanie sa so životom. Do kontrastu kladie dlhé horúce dni a krátke studené noci. Život mu podkuruje, no on si ešte musí aj sám prikúriť. Žiť taký ľudský život si vyžaduje nadľudské úsilie.

Funkčné (briskné a trefné) je užívanie vulgarizmov (z oblasti vylučovania, menej z pohlavnej), z ďalších ukážok by zasa vyplynula suverénna práca s jazykom, využitie klimaxu a antiklimaxu, protikladov, refrénov, opakovacích figúr (najmä anafor). Pre Krchovského neodekadenciu je charakteritická i slohová či, presnejšie, smerová sebareferenčnosť:

Konečně roztály květy zla na okně
ptačí zpěv jinak zní... tak nějak barokně
– zima je v prdeli! Teď spěje jaro k ní
po hrůzách gotických horory barokní

Priznaná hra s kulisami a motívmi by bez humoru a irónie vyznela ako klišé. A práve cynizmus a sarkazmus vyvažované humorom a iróniou v kontraste s temnými a bolestivými témami sú zdrojom kvality i popularity Krchovského poézie. Hoci to na prvý pohľad vyzerá byť hračka, písať veselo a bujaro o smutnej prázdnote, s chuťou a vervou o znechutení a rezignácii, to jednoducho treba vedieť.

Zobraziť diskusiu (0)