O najvyššie ocenenie, ktoré bude udelené pri príležitosti otvorenia Lipského knižného veľtrhu, ktorý si už od roku 2005 aj takýmto spôsobom uctieva vynikajúce po nemecky napísané literárne novinky, sa bude uchádzať aj nemecká spisovateľka Kristine Bilkau (1974) s románom „Polostrov“ (Halbinsel, Luchterhand), ktorého ústrednou protagonistkou je štyridsiatnička Anett žijúca na Frízskom polostrove. Jej dcéra Linn sa ako dobrovoľníčka angažuje v ochrane životného prostredia v rôznych krajinách a pre Anett je stelesnením nádeje, zmyslu a budúcnosti. Linn však skolabuje a Anett dcéru odváža k sebe. Z jedného týždňa na zotavenie sa stávajú mesiace. Matka dcére nedokáže pomôcť zvládnuť vyhorenie a hľadať zmysel života a konflikt prerastá až do konfliktu dvoch generácií, keď sú obe nútené nanovo chápať životnú realitu tej druhej. Polostrov je kniha, ktorá veľmi citlivým spôsobom, vrstvu po vrstve, odhaľuje nielen otázky náročného vzťahu matky a dcéry, ktoré zneisťujú, ale tiež otvára mimoriadne dôležité problémy týkajúce sa životného prostredia.

Esther Dischereit (1952) v románe „Hromada dolárov“ (Haufen Dollarscheine, MaroVerlag) dojímavým spôsobom predstavuje hrôzy života Židov a Židoviek v tieni holokaustu prostredníctvom kaleidoskopického rodinného príbehu. Ukazuje, aké dôsledky má holokaust na životy a vzťahy preživších a ich príbuzných dodnes. Autorka veľmi presne, brutálne jasne a s veľkým naliehaním, ktoré zmierňuje svojským humorom, rozpráva príbeh o tom, na čo by Nemci najradšej zabudli. Naliehavosť tohto príbehu naberá v súčasnosti opäť na váhe – aj kvôli absurdným debatám o antisemitizme. E. Dischereit rozpráva príbeh z dvoch perspektív – z perspektívy „Synovca“ a „Tety“, pričom sa časy a miesta deja ustavične menia, autorka krúži okolo postáv, pracuje s historickými prameňmi, súkromnými archívmi a osobnými spomienkami preživších.

Oceňovaný rakúsky autor (tiež autor úspešných kriminálnych románov) Wolf Haas (1960) sa o cenu uchádza s originálnym románom „Uvoľnený kontakt“ (Wackelkontakt, Hanser Verlag), ktorý už stihol zaznamenať tie najpriaznivejšie reakcie čitateľov a čitateliek. Príbeh románu je zdanlivo jednoduchý – Franz Escher čaká na elektrikára a počas čakania si číta knihu o korunnom svedkovi v mafiánskom prípade, Elio Russovi. Elio, ktorý zradil množstvo ľudí, sedí vo väzení, čaká na prepustenie a obáva sa o život. Nemôže spať, a tak po nociach číta knihu – o Franzovi Escherovi, ktorý čaká na elektrikára. To, čo sa spočiatku javí ako dva prehľadné životné príbehy, však postupne naberá turbulentný spád plný presahov a nevyriešených záhad.

Jeden z najznámejších a najoceňovanejších súčasných švajčiarskych autorov Christian Kracht (1966), ktorého romány boli preložené do viac než tridsiatich jazykov, umiestnil svoj najnovší román „Air“ (Air, Kiepenheuer&Witsch) do škótskeho malomesta Stromness, kde žije švajčiarsky interiérový dizajnér Paul, ktorý získa lukratívnu zákazku v Nórsku. Vyberie sa tam, no obyčajná pracovná cesta sa zmení na cestu za hranice jeho vlastného sveta a fascinujúci príbeh plný paralelne plynúcich dejov, ktorý čitateľov zo súčasnosti priam katapultuje do krajiny literatúry. Kniha sa tak stáva opojnou literárnou hádankou, keď si čitatelia budú klásť otázku, či autor flirtuje so žánrom, alebo mu ide o poctu artušovským príbehom.

Cemile Sahin (1990) je nemecká autorka, ktorá debutovala v roku 2019. Nominovaný román „Komando Ajax“ (Kommando Ajax, Aufbau) je jej tretí román, ktorého zápletku tvorí krádež – v roku 1990 došlo v Bostone k spektakulárnej krádeži umeleckých diel. Z Múzea Isabelly Stewart Gardnerovej bolo ukradnutých niekoľko mimoriadne cenných obrazov starých majstrov – Vermeera, Rembrandta a Degasa – a dodnes sa po nich zľahla zem. V Sahinovej románe sa obrazy opäť objavia, a to vďaka náhode – dostanú sa do rúk pokrývača striech Ali Hüseyin Korkmaza, ktorého záľubou je maľovanie. Ali spolu so súrodencami ušiel z Kurdistanu a žije v exile v Rotterdame, až kým na svadbe najmladšieho brata nedôjde k vyrovnávaniu starých účtov. Nasleduje reťaz udalostí, pri ktorých bude Ali musieť preukázať svoj talent aj ako maliar. Sahinsovej rodinný román žánrovo spĺňa dokonca charakter dobrodružného románu či gangsterky a tak je aj vyrozprávaný – rýchlo, nahlas a s množstvom humoru.

V kategórii literatúra faktu porota rovnako nominovala päť autorov a autoriek. Novinárka a rozhlasová redaktorka Maike Albath si v knihe „Trpká modrá. Neapol a jeho tváre“ (Bitteres Blau. Neapel und seine Gesichter, Berenberg) kladie otázku, či Neapol predsa len nie je najkrajšie mesto Európy, aj keď je to „raj obývaný diablami“. M. Albath je vynikajúcou znalkyňou Talianska, ktoré dôkladne preskúmala. Vo svojej poslednej knihe sa detailne venuje práve Neapolu – a to nielen jeho histórii, kultúre, ale aj industriálnym pamiatkam, Vezuvu, futbalu a Elene Ferrante – a slovo tiež dáva slávnym obyvateľom mesta.

Jens Bisky sa v knihe „Rozhodnutie. Nemecko v rokoch 1929 – 1934“ (Die Entscheidung. Deutschland 1929 bis 1934, Rowohlt Berlin) zameriava na problém, ktorý nastal v októbri 1929 po smrti úspešného ministra zahraničných vecí Gustava Stresemanna: Čo bude ďalej s republikou? Práve sa totiž formuje fašistická koalícia, ktorá sa o pár rokov dostane k moci. Autorovi sa zaujímavým spôsobom podarila brilantná analýza historického javu, ktorého pavučinové vlákna zasahujú až do prítomnosti – počas pozorného sledovania deštrukcie Weimarskej republiky dáva slovo aj politikom a novinárom, nacionalistom, sociálnym demokratom, spisovateľom a právnikom. Vďaka týmto paralelám so súčasnosťou je panoráma vzostupu radikálnych síl až desivo zrejmá.

Harald Meller, Kai Michel, Carel van Schaik sú autormi nominovaného diela „Evolúcia násilia. Prečo chceme mier, ale vedieme vojny. Dejiny ľudstva“ (Die Evolution der Gewalt. Warum wir Frieden wollen, aber Kriege führen. Eine Menschheitsgeschichte, dtv), v ktorom analyzujú evolučné korene násilia. Objasňujú najnovšie výskumy o správaní šimpanzov, interpretujú evolúciu agresie a ukazujú, ako vojna pomáhala despotom a štátom získať moc. Ich hlavnou tézou je predpoklad, že človek nie je odsúdený k vojne, ale naopak –je od prírody mierumilovný. Kniha čitateľov vyzýva k pochopeniu príčin násilia, aby sa zabránilo ďalšiemu návratu do vojnových čias. Na základe kazuistík autori knihy pôsobivo zhŕňajú poznatky z archeológie, evolučnej antropológie, religionistiky a histórie a ukazujú, že vojna nie je osud.

Autorka ďalšej nominovanej knihy „Pop-up-propaganda. Epikríza ruskej samootravy“ (Pop-up-Propaganda. Epikrise der russischen Selbstvergiftung, Matthes & Seitz Berlin) Irina Rastorgueva pochádza z Južno-Sachalinska. V knihe sa zaoberá predovšetkým neprestajnou propagandistickou mašinériou súčasného Ruska, jej znepokojivým pozadím, brutálnymi mechanizmami, ktoré zasahujú úplne všetko. Zaujíma ju zákaz kritických médií, plánovaná destabilizácia demokratických spoločností, naplánovaná propaganda a vytváranie karikatúrneho rozprávania o tradičných hodnotách. Jedinečným spôsobom analyzuje násilie, ktoré neúprosne zviera ruskú spoločnosť, ukazuje dôsledky ruskej sebaotravy v montáži novinových výstrižkov a nezávislých správ.

Poslednou nominovanou knihou v tejto kategórii je „Rainer Maria Rilke alebo Otvorený život“ (Rainer Maria Rilke oder Das offene Leben, Insel Verlag) od literárnej vedkyne Sandry Richter, v ktorej sa venuje obľúbenému básnikovi Rainer Maria Rilkemu. Zvolila si zaujímavý spôsob – nepredstavuje ho čitateľom ako nedosiahnuteľného génia, ale ako súčasníka, ktorý prežíva život vo všetkých jeho protikladoch. Ukazuje ho tak v úplne inom svetle a po prvý raz nielen ako samotára, ale aj ako veselého človeka s intenzívnymi a zároveň zložitými priateľskými vzťahmi. Súčasne sa snaží pýtať a odpovedať na to, prečo je Rilke aktuálny aj dnes.

Aj pre slovenské literárne ceny by mohlo byť inšpiráciou ocenenie prekladov, ktoré prebieha v rámci udeľovania Lipskej knižnej ceny, vďaka čomu o prekladateľoch a prekladateľkách nevie len veľmi malý, úzky a predovšetkým uzavretý okruh porotcov, ale aj široká verejnosť. Ocenenie práce prekladateľov a prekladateliek je v tejto literárnej súťaži rovnocenným ocenením, aké dostávajú autori a autorky románov a literatúry faktu v ďalších dvoch kategóriách. Tento rok sa do nominácie dostal Olaf Kühl za preklad románu Szczepana Twardocha „Chlad“ z poľského jazyka, Lilian Peter za preklad románu Ericy Jong „Strach z lietania“ z americkej angličtiny, Verena von Koskull za preklad románu Gian Marca Griffiho „Mexické železnice“, Julia Wolf za preklad románu Samanthy Harvey „Obežné dráhy“ a Thomas Weiler, Ales Adamowitsch, Janka Bryl, Uladsimir Kalesnik za preklad diela „Vypálené dediny. Zločiny wehrmachtu v Bielorusku – svedkovia doby rozprávajú“ z bieloruského jazyka.

Paulína Š. Čuhová

Zobraziť diskusiu (0)