November je tu pri Pacifiku mesiac venovaný pamiatke a tradíciám pôvodného indiánskeho obyvateľstva. Pred pár dňami sme si pripomenuli 142. výročie zdecimovania osady Angoon aljašských Tlingitov, ktorí obývajú územie na juhovýchode najväčšieho amerického štátu, od kanadskej provincie Britská Kolumbia až po Medenú rieku. Tlingiti patria k 231 kmeňom pôvodného aljašského obyvateľstva, vojenský útok na ich osadu v roku 1882 bol jedným z mnohých konfliktov, ktoré sa začali medzi pôvodným obyvateľstvom a americkou vládou po kúpe Aljašky od cárskeho Ruska. Tlingiti, klany Havranov a Orlov, sú pôvodne lovci, zberači a rybári a ich osada Angoon s farebnými domami a umelecky vyrezávanými totemami v ich jazyku znamená „pevnosť hnedých medveďov“. Ešte aj dnes na tomto území počet hnedých medveďov, orlov a veľrýb ďaleko prevyšuje ľudskú populáciu.

Pri tejto príležitosti spomeniem najnovšiu knihu spisovateľa a novinára zo severnej oblasti Georgiánskej zátoky Huronského jazera. Je ním Waubgeshig Rice z kmeňa Anishinaabe a je autorom dvoch úspešných trilerov Moon of the Crusted Snow (2018) a Moon of the Turning Leaves (Random House, Canada 2023, USA 2024). A hoci ide o voľné pokračovanie, druhý diel Moon of the Turning Leaves vám nedá, aby ste si neprečítali aj tú prvú časť, ak ste to náhodou ešte neurobili. Strhujúci, lyrizovaný, postindustriálny príbeh príslušníkov Prvého národa, ako sa dnešné indiánske obyvateľstvo samo hrdo nazýva. Ide o príbeh prežitia, vytrvalosti, ľudskej sily a úsilia o zachovanie si vlastnej identity. Skupinka kanadských Indiánov sa po prírodnej katastrofe vydá na sever k jazeru Huron, ktoré je ich pravlasťou a miestom, kde by sa podľa starej legendy mali všetky indiánske kmene opäť stretnúť. Nazvať tieto dva romány dystopickými nie je presné, pretože severoamerickí Indiáni už dávno prežili svoju agóniu, obrali ich o územie, jazyk a tradičný spôsob života. Ich apokalypsa sa už dovŕšila.

Autor Waubgeshig Rice skončil štúdium žurnalistiky na torontskej Metropolitan University a pracoval v Canadian Broadcasting Corporation, z ktorej odišiel, aby sa mohol úplne venovať písaniu.

Na americkom severozápade, konkrétne v meste Seattle, ešte ostanem. Natlačiť dopravu do dvoch jazdných pruhov namiesto do štyroch či šiestich asi nebol ten najlepší spôsob, ako povzbudiť entuziazmus voličov za schválenie nového rozpočtu na výstavbu komunikácií. V tomto prípade však išlo o zvýšenie o dve miliardy dolárov, aby sa do marca 2026 dokončil projekt rekonštrukcie 16 seattlovských mostov, ktorý by miestnu dopravu odľahčil. O jeho význame nikto nepochybuje, v Seattli, najväčšom meste zátoky Puget Sound, je spolu 134 mostov. A navyše, jeho západná časť patrí aj k tým najcitlivejším a najzraniteľnejším seizmickým zónam a väčšina tunajších mostov je vyše storočná. Najmenej raz do roka postihne Seattle citeľné zemetrasenie, takých, čo sú zaznamenané iba seizmografmi na Washingtonskej univerzite, je tu vraj každoročne niekoľko desiatok. Z času na čas nás médiá upozorňujú, aby sme si pripravili nevyhnutné minimum zásob a vybavenia pre prípad zemetrasenia.

Seattle, ktorého prvé mrakodrapy z tehál postavili pracovití a skromní prisťahovalci z Ázie už v 19. storočí, je zvláštne mesto. Vplyv ázijských kultúr je tu stále silný. A tak sa od tunajších mostov nad zálivmi a brehmi jazier a riek prenesiem k mostom medzi kultúrami a národmi. Áno, bude reč o prekladovej literatúre. Vybrala som pre vás knihu s nevšedným názvom Mater 2-10 (Scribe, 2023), ktorej kórejský autor Hwang Sok-yong postúpil do užšieho výberu na tohtoročnú medzinárodnú Bookerovu cenu. Na náročnom preklade z kórejčiny do angličtiny spolupracovali dve erudované prekladateľky Sora Kim-Russell a Youngjae Josephine Bae.

Názov románu Mater 2-10 je odvodený od série lokomotív, ktoré sa používali v severnej Kórei počas japonskej okupácie (1910 – 1945). História týchto lokomotív je vlastne metaforou zložitej histórie kórejského národa. Dejiny Kórey boli oddávna poznačené geografickou polohou, krajina je akoby mostom medzi Čínou a Japonskom. Japonci v nej videli príležitosť, aby sa uchytili na pevnine, Číňanov sem priťahoval úrodný juh. V roku 1894 vypukla medzi Čínou a Japonskom vojna, ktorá prebiehala predovšetkým na kórejskom území. V nasledujúcom období sa Kóreu pokúsilo získať Rusko. Japonsku sa však podarilo zastaviť ruskú expanziu a v roku 1910 Kóreu anektovalo a začlenilo do svojho cisárstva ako generálny gubernát Chosen. Za ich nadvlády, ktorá trvala až do roku 1945, Japonci neľútostne a kruto potlačovali každý prejav národného hnutia za nezávislosť. V auguste 1945 obsadili sovietske vojská sever a americká armáda juh krajiny. Kórea bola pozdĺž 38. rovnobežky rozdelená na dve časti, čo už v roku 1950 viedlo ku kórejskej vojne. Táto sa skončila v júli 1953 prímerím a 38. rovnobežka zostala dodnes hranicou medzi Severnou a Južnou Kóreou.

V tomto čitateľsky náročnom, no nesmierne zaujímavom multigeneračnom románe na viac ako päťsto stranách autor úmyselne nespomína známe postavy kórejskej histórie. Sústredil sa najmä na strojných robotníkov žijúcich na predmestí hlavného mesta Soul, ktorých osudy dejiny zredukovali na zrnko prachu.

Román je autorovou spomienkou na detstvo, rodné mesto a bezmenných hrdinov, ktorí existujú na periférii ľudskej spoločnosti. Prechádza japonskou kolonizáciou, neskôr oslobodzovacím bojom a končí sa v 21. storočí svetového globalizmu. Je to román magického realizmu, ktorý nám osvetlí neznámu históriu nezvyčajným spôsobom, podobne ako to urobili Gabriel García Márquez v románe Sto rokov samoty alebo Salman Rushdie v diele Deti polnoci. V každom takomto románe nachádzame paradoxy, tvrdenia, ktoré sa zdajú spočiatku protirečivé, no po chvíľke uvažovania nadobudnú zmysel. Netradičným spôsobom umožnia porozumieť zdanlivo zložitým faktom. Je to úprimné písanie, niekedy strašidelné, inokedy krásne a humorné. Pripomína sladkokyslé, ostré a štipľavé kimči.

Lokomotíva Mater 2-10 v románe Hwang Sok-yonga vezie čitateľa novodobými kórejskými dejinami. „Mater je japonská skratka slova hora. Mater 2-10 bola japonská lokomotíva, ktoré sa vyrábali aj v Kórei počas japonskej okupácie. V kórejskej vojne sa tejto lokomotívy 31. decembra 1950 zmocnila južanská armáda, keď spojenecké vojská pod vedením USA ustupovali, vážne ju poškodili, aby sa nedostala do nepriateľských rúk. A tak dlhý čas stála opustená a hrdzavejúca ako prázdna plechovica na demilitarizovanom území medzi Severom a Juhom. Dostalo sa jej prezývky Hwatong, čiže komín. V roku 2004 sa stala súčasťou projektu na záchranu historických kultúrnych pamiatok. Zrekonštruovali ju, dali jej nový šat a vystavili ako exponát číslo 78 v Parku národného zjednotenia v Imjingak s podtitulom ‚Tento železný kôň sa zase túži rozbehnúť‘. Lokomotíva je obrátená na sever. Podobizeň vlaku Mater 2-10 je dnes trvalým symbolom kórejskej histórie a je vo všetkých učebniciach, objavuje sa na stránkach novín, časopisov a vládnych brožúr a dokonca aj na známkach. Tento kus starej ocele neustále menil svoju históriu a jej interpretácia sa často prispôsobovala politickým a vládnym zmenám. Mater 2-10 je vypreparovaná a zakonzervovaná ako múmia v hrobke, stala sa z nej pamätná skamenelina obdobia rozdelenia…“

Hwang Sok-yong patrí medzi najznámejších kórejských autorov a politických aktivistov. Narodil sa v roku 1943 v čínskom Mandžusku počas japonskej okupácie a po vojne sa s rodičmi vrátil na juh do Soulu. Hwang Sok-yong bol už v roku 1964 väznený za politický aktivizmus a neskôr sa mohol zamestnať len ako robotník na stavbách a v rôznych priemyselných odvetviach. V rokoch 1966 – 1969 bol proti svojej vôli nasadený v kórejských jednotkách vo Vietname na odstraňovanie stôp po masakroch na civilnom obyvateľstve. Túto odstrašujúcu skúsenosť umelecky stvárnil v poviedke Pagoda, za ktorú získal v roku 1970 prvú cenu v národnej literárnej súťaži a ktorá mu otvorila cestu profesionálneho spisovateľa. V roku 1989 ako politický aktivista emigroval do Nemecka a potom USA, odkiaľ sa neskôr vrátil domov s tým, že ako spisovateľ musí žiť v krajine svojej rodnej reči. Po návrate ho v roku 1993 zatkli a odsúdili na sedem rokov ťažkého žalára. Trest mu neskôr skrátili a po voľbe prezidenta v roku 1998 ho z väzenia prepustili. V angličtine doteraz vyšlo osem jeho kníh, všetky sú silne autobiografické, píše o strate ľudskosti modernizáciou a vojnami, konkrétne o kórejskej a vietnamskej vojne a o májovom študentskom povstaní v Gwangju v roku 1980. Silne súcití s tými, ktorých odvrhli na okraj spoločnosti, a usiluje sa o oživenie základných etických a historických hodnôt. Tak ako hovorí románová postava starej matky: „zo začiatku to vždy vyzerá, že prehrávaš, no na konci sú to tí slabí, ktorí sú predurčení vyhrať…“

Často ma zaráža, ako málo a skreslene vie Západ o kórejskej histórii, a pritom si uzurpuje právo ju kritizovať či odsudzovať, nehovoriac o tom, ako často je verejnosť zavalená nepresnými a zmanipulovanými historickými faktmi. A preto takýchto skvelých prekladov z ázijských kultúr ako Mater 2-10 nám treba čoraz viac.

Od upršaného amerického Pacifiku vás všetkých pozdravuje

Danica Hollá

Zobraziť diskusiu (0)