Bulvárny fotograf proti svojej vôli
Kornel Karovič kedysi sníval o kariére umeleckého fotografa. Príležitostí ale bolo málo, prijal preto ponuku fotiť pre bulvárne noviny, a hoci túto prácu nemá práve rád, bežný život spojený s neustálymi výdavkami ho neustále núti vstávať ráno a podstupovať opäť rovnakú rutinu. Až do dňa, keď zavraždia jeho bývalú lásku a intuícia mu nahovára, že ani zďaleka sa udalosti neodohrávali tak, ako by sa mohlo zdať. V knihe Šelmy a hyeny (Pegart, 2017), napísanej ešte pod pseudonymom Peter Tigrov, začína Peter Gašparík pochmúrnu sériu príbehov s hlavnou postavou fotografa, tak trochu cynika, trochu unaveného muža, ktorý popri drsných udalostiach, v akých sa ocitne, premýšľa nad svojím životom a tiež nad spoločnosťou, v ktorej sa vôbec necíti dobre.

Kniha Šelmy a hyeny sa venuje nielen policajnému vyšetrovaniu (to zohráva vo všetkých knihách skôr podružnú úlohu), ale predovšetkým zrkadlí komplikovanosť sveta, v ktorom ide o príliš veľa, pravda sa nesmie odhaliť, pretože by mohla poškodiť príliš vplyvných ľudí z politiky a tajných služieb. Kornel pátra po vlastnej línii, čo mu umožňuje postupovať niekedy nekonvenčne, inokedy skôr náhodne alebo intuitívne, a keďže sa pohybuje vo svete médií pomerne dlho, má svoje kontakty, cez ktoré sa dostáva aj do prostredia tajnej služby. Zatiaľ čo Šelmy a hyeny najviac pripomínajú triler, ďalšie diely sú skôr kriminálne romány.

Niet miesta bez temnoty
V jednotlivých pokračovaniach sa presúvame nielen geograficky, ale aj do rôznych vrstiev spoločnosti. V Smrti na Zlatých (Marenčin PT, 2021) sa Kornel stáva priamo svedkom vraždy na Zlatých pieskoch v Bratislave a nechtiac postupne preniká do sveta mladých ľudí, ktorý je pre staršiu generáciu pomerne cudzí, a zvláštne sú aj motivácie ich konania. Mierne mysterióznu zápletku má Smrť v Štiavnici (Marenčin PT, 2021), no ľudskej krutosti nie je nič cudzie a nepotrebuje žiadne nadprirodzené zásahy, aby sa mohla prejaviť hoci aj v menšom meste, kde sa ľudia navzájom až príliš dobre poznajú. V Smrti v kostole (Marenčin PT, 2022) sa zas pohybujeme v cirkevnom prostredí dôkladne strážiacom svoje tajomstvá. Ak boli doteraz viaceré postavy z predchádzajúcich románov nesympatické, tak v tomto si dal autor skutočne záležať na zobrazení pokrytectva, falošnosti a klamstiev protagonistov, od ktorých by sa očakával presný opak.

Oproti tomu je Smrť v Tatrách (Marenčin PT, 2023) príbeh o osobnej tragédii, smutný a občas až s presahmi do lyriky, ale aj trochu klaustrofobický, pretože sa odohráva počas silného sneženia a hlavné postavy sú istý čas úplne odrezané od komunikácie s vonkajším svetom. Pútavý dej rozvinul Peter Gašparík v románe Smrť v Gemeri (Marenčin PT, 2024), v ktorom sa Kornel pokúša vypátrať vrahov svojej sesternice a všetko nasvedčuje tomu, že išlo o rituálnu vraždu spojenú s bizarnou sektou. Navyše sa tu zapletie do miestnej komunity Rómov s ich vlastnými pravidlami, je to teda aj príbeh o cudzincovi pokúšajúcom sa preniknúť do neznámeho sveta, ktorý ho odmieta prijať. Sériu uzatvára Smrť na Liptove (Marenčin PT, 2025), román, v ktorom sa fotograf stretáva so svojou rodinou a zároveň sa mu cesty pretnú s drogovou komunitou v Liptovskom Mikuláši.

Nezvyčajný zamestnanec bulváru
Hoci Kornel Karovič nie je detektív, resp. vyšetrovateľ, má s nimi jednu spoločnú vlastnosť: je pozorný k detailom a všímavý k širšiemu kontextu udalostí, v ktorých sa ocitá. Nie je to práve vždy v jeho prospech, pretože príliš premýšľaví a zvedaví ľudia prekážajú aj samotnej polícii. Aj keď práca fotografa pre bulvárny denník predpokladá určitú asertivitu, v skutočnosti je Kornel outsider, ktorý do prostredia bulváru nikdy nezapadol a svoju prácu vníma len ako prostriedok na získanie financií. Má aj svoje súkromie, hrá šach, navštevuje starú mamu a v týchto chvíľach si čitateľstvo môže oddýchnuť od zlovestných udalostí, ktoré sú už v pláne na ďalších stránkach.

V každom románe sa pomerne rýchlo objaví aj Karovičova záľuba v úvahách o rôznych spoločenských témach, v jednom alebo dvoch odsekoch neraz ironicky opisuje dianie okolo seba, no pomerne často sa poznámky týkajú tém, ako je životná úroveň, príjem druhých ľudí vo vzťahu k jeho vlastnému (z čoho vyplýva mierne otravná sebaľútosť), tak trochu staromilstvo pri témach nových technológií. Hoci je zamestnancom bulvárneho denníka, samotný bulvár sa tu často nevyskytuje. Občas sa síce objaví nejaká celebrita, ale skôr okrajovo.

Typické pre romány tiež je, že témy pomenúvajú priamo, nie sú v nich skryté žiadne kódy, cez ktoré by bolo potrebné porozumieť problému. Týka sa to najmä prenikania cudzinca do uzavretejších komunít, či už je to menšie mesto, cirkev alebo rómske spoločenstvo. Zároveň takto svojím spôsobom demaskuje napr. rasové predsudky, sektárske správanie, neprívetivosť voči neznámym ľuďom alebo aj snahu ututlať nepriaznivé tajomstvá. Karovič je istým spôsobom rušivým prvkom a zároveň mostom medzi týmito oddelenými svetmi. Na osobnej úrovni sa v románoch vyskytuje často Karovičova žiadostivosť po ženách, nemálo sa tu objavuje aj nenaplnený sen o vlastnej rodine a emocionálna túžba po priateľstve.

Celá séria je vhodná pre čitateľstvo vyhľadávajúce trilery, príbehy s dynamickým a rýchlym dejom. Peter Gašparík vie, ako ich písať, sám je aj režisér a scenárista. Samozrejme sa tu vyskytuje aj tvrdší jazyk, ale napr. vulgarizmy po prvej knihe výrazne ustúpili do úzadia. Okrem vyššie uvedených kníh napísal autor aj román pripomínajúci kaleidoskop s názvom Ružová vila, ktorej na stránkach medziknihami.sk venujeme osobitný článok.

Zobraziť diskusiu (0)