Lukáš Cabala: Satori v Trenčíne
Trenčín v akejsi neurčitej budúcej súčasnosti. Metro. Masy. Mrakodrapy. Leží toto mesto len v hlave autora? Alebo je skutočné? Ktovie. Debut Satori v Trenčíne je najmä neskrývaný pôžitok z rozprávania príbehu, je to palindróm, ktorý sa číta rovnako odpredu i odzadu a pritom zakaždým (zrkadlovo) inak. Lukáš Cabala stvoril magický svet, ktorý nie je iný než ten skutočný. A napriek tomu ho – obklopení známymi vecami, známymi postavami, známymi piesňami – vôbec nespoznávame. Príbeh svojimi ilustráciami výtvarne sprevádza Anna Cima, česká spisovateľka a ilustrátorka žijúca v Tokiu.
Sára
Práve dolu vyberal poštu, keď parkovala pred vchodom. Nemohla ho zbadať, bola príliš sústredená. V šere vstupnej haly zostal stáť, v ruke pár neurčitých listov.
Zamával jej.
Otvorí jej dvere a ona ho objíme s pozoruhodnou prirodzenosťou, o akej Vincent môže iba snívať. Neváha jej povedať, že sa práve spamätáva z toho, ako dobre vyzerá. Sára to zjavne považuje za formalitu a pozíciu si nijako zvlášť neužíva. Vstúpia do výťahu, pomaly sa vezú na tridsiate druhé poschodie.
V byte si vyzlečie červený kabát, obzrie sa vpravo a vľavo. Vincent sa jej spýta, či sa práve chystá prejsť cez cestu, no ukáže sa, že len hľadá vešiak. Predvedie jej časť bývania.
Vezmú si zo špajzy víno a vojdú do obývačky. Majú v pláne pozerať film o jednej českej emigrantke, ktorá sa v Anglicku zamiluje do írskeho pesničkára. Ide o nezávislú snímku točenú na dve amatérske kamery a je v nej plno hudby. Vincent ju už videl päťkrát, čo zvyčajne nerobí.
V obývačke je jedno kreslo a gauč, obe s rovnakým vzorom akýchsi popínavých rozkvitnutých rastlín. Keď zbadá, že si vybrala kreslo, prudko ju zastaví slovami:
„Nesadaj si! Je čerstvo natreté!“
Sára sa prekvapene zarazí, potom sa zasmeje a spýta sa:
„A akou farbou, prosím ťa?“
„Veď vidíš, kvetinovou.“
Kašle naňho, zloží sa tam.
Kým Sára sleduje film, on si prehráva ich stretnutia. Nesmierne v ňom rezonuje dávna rozlúčka tesne pred jedným z jej odchodov do Francúzska. Tešil sa, že svoj posledný večer na Slovensku trávila s ním.
Zdala sa mu toho večera smutná. No zrejme len on tak vnímal jej situáciu. O chvíľu musela ísť na autobus, zastávka je kúsok od vchodu, a ráno o tretej ju mal úplne neznámy muž vyzdvihnúť na akomsi parkovisku. Našla ho na internete, na jednom turistickom fóre, kde ľudia oznamujú, že idú povedzme do Amsterdamu a majú dve voľné miesta. Ktovie, či to nebude nejaký čudák, na fotke jej veľmi sympatický nepripadal. Cesta trvá zhruba desať hodín. Vincent nerozumel, že sa nebojí. Má ju vyhodiť ďaleko od Lyonu a odtiaľ sa už musí dopraviť vlakom.
Vonku snežilo, no nemrzlo. Fúkal nepríjemný vietor a v tme sa črtali kopy špinavého snehu. Sára mala kabát, ktorý sa nezapínal v strede, ale viac na jednej strane a ešte k tomu šikmo. Vincenta tá úmyselná asymetria iritovala. Žlté svetlá za oknami autobusu mu pripadali ako magický realizmus, ktorý tak obľubuje nočné ulice juhoamerických metropol.
Prirodzene prešiel od jednej spomienky k ďalším. Raz sa prechádzali popri Váhu, ktorý je pre toto mesto tým, čím je Hudson pre New York. Alebo ju zavolal do kina, kam išiel s viacerými kamošmi. Sára však trošku meškala, a keď dorazila, začala sa zoznamovať s ostatnými, ktorí sedeli v uličke. Nemohla však vedieť, ktorý je posledný z tých, čo sú tu s Vincentom, a tak sa prihovárala aj úplne cudzím ľuďom. Vôbec nerozumeli, prečo im nejaká neznáma žena podáva ruku, predstavuje sa a bozkáva ich na líca.
Dolial jej víno. Počas pesničiek vo filme sa rozprávali akoby nič. Keď záverečné titulky mizli v hornej časti obrazovky, Vincentovi napadlo, že by mohli zájsť do jedného podniku, ktorý je v tomto mrakodrape. Vo štvrtky tam púšťali nu jazzové nahrávky a to bolo niečo, čo obaja radi počúvali. Presunuli sa na štyridsiate piate poschodie, sadli si k veľkému oknu a v miestach, kde výhľad nezakrývali iné výškové budovy Trenčína, videli v hlbokej diaľke vysvietené ulice a pomaly sa presúvajúce autá. Summer in Paris znelo vzduchom, akoby bolo prirodzenou súčasťou jeho zloženia. Každý svoj pohyb zlaďovala s hudbou, Vincent musel na chvíľu nasilu zavrieť oči. Videl stekať svoje slzy po jej kľúčnych kostiach.
Posunul ruku na stole bližšie k nej. Je možné, že to vnímala, no nezareagovala. Neprekvapilo ho to.
A Sára, už o dva dni, bude naspäť pri svojom priateľovi, ktorý zvláštnou náhodou vyzerá ako Glen Hansard. O pár rokov s ním otehotnie. Ktovie, čo bude potom. Mohli by sa, napríklad v päťdesiatke, zase takto sami spolu stretnúť.
Lenže to by sa toho musel Vincent dožiť.
Kniha bude v kníhkupectvách od 21. septembra 2020.
Publikáciu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.
