Svojho času sa nad nápaditými obálkami v kníhkupectve sotva niekto pozastavoval. Predstavovali istotu spolupráce Danglár, Pišťanek, Taragel, alebo iba niektorí v rôznych kombináciách. Čitateľ vedel, že ho vnútri čaká briskný humor — ten sa odráža od stien skromných domov a panelákových bytov, dobre presmradí kuchyne fiktívnych postáv, posmelí ich jazyky a nakladie im pod nohy klzké prekážky. Nejdem tu predstavovať celú históriu zmienenej spolupráce, ale podčiarkol by som, že sa špecifiká, ktoré ponúka, pomaly stávajú nedostatkovým tovarom. Nebolo toho veľa, ale chýbajú mi.

Prečo? Však keď si kliknem na stránku nejakého kníhkupectva a zadám si tam Taragel, tak si stále môžem kúpiť, čo mi ide na chuť, povedal by ktosi a začal by recitovať mená titulov. Nepovedal by ich veľa. Pár tých pre deti, samozrejme, tie staré, potom variáciu legendy o Jánošíkovi, eroticky ladenú poviedkovú zbierku a teraz, po novom, aj novú knihu. Mafiánske balady. Práve táto posledná najviac zapĺňa to miesto, ktoré začalo žalostne chýbať po smrti Petra Pišťanka. Nechcem znieť pateticky alebo sentimentálne, ale rád by som mu kamsi do neznáma, do éteru, do molekúl (možno tých neviditeľných, po devínskej tehelni), čohokoľvek, čo môže predstavovať všetko alebo nič, odkázal, že písať vedel, kurník šopa, ešte to mohol potiahnuť. Ale keďže do hláv si navzájom nevidíme, nepatrí sa špekulovať o cudzej vôli.

Najskôr obligátna námietka — keď už sa skončili deväťdesiatky, koho by už len zaujímali príbehy nejakých mafiánov a nešťastníkov, čo im skrížili cesty? Určite nie tých, čo si takúto otázku kladú, a tak to majú vyriešené hneď na začiatku, ušetria si čas a peniaze, pretože táto kniha skutočne značne nadväzuje na túto toxickú dekádu. Máme ju už viac ako dvadsať rokov za sebou, ale jej chápadlá stále neprestávajú mávať v brudných bahnách našej spoločnosti. No a Taragel s Pišťankom a Danglárom (aj tak ich spomeniem znova všetkých troch) boli a sú v týchto vodách zruční potápači. Aby sa však toto „rozprávanie“ neutopilo v tom, čo kto vie a nevie, idem k veci.

Hoci dielo zavádza množným číslom „balady“, ide o jednotnú, pomerne kompaktnú zbierku úzko previazaných príbehov. Románový celok. Nejde teda o poviedkovú knihu, čo napokon nikto ani nesľubuje, ale tiež som si to na pár sekúnd myslel, keď som titul prvýkrát zobral do rúk. No a potom nebolo úplne ľahké ho z nich pustiť. Hoci je členený tak, že by vám mal dať o pokročilej nočnej hodine pokoj, nie je to jednoduché. Keďže ako sa uvádza hneď v nadpise, ide o balady, teda základným stavebným materiálom je tragédia. Tragédia je štafetou, no a rozuzlenie jednej podnieti vývoj druhej.

Najskôr sa stotožníte s neuveriteľne naivnou postavou Fera, jeho verným psom, pestovane apatickou manželkou, so štamgastmi, s krčmárom. Úvodný príbeh sa teda odráža od dobre známeho základu — od krčmy. Tá je svätyňou klamstiev, silných rečí, ale aj frustrácií a v nemalej miere aj akousi poslednou štáciou, na ktorej sa všetci svorne do posledného dychu potrebujú zo svojich fádnych životov vyhovoriť. Krčma je, napokon, sama samostatným žánrom s vlastnou sumou konvencií. V prípustnej miere vás núti zľahka sa balamutiť, pretože číra úprimnosť je buď nudná, alebo provokatívna a práve na tomto mieste sa s ňou pohybujete na tenkom ľade. Posmeľuje nesmelých, rozreční mĺkvych, obohatí chudobných, motivuje pasívnych, posilní slabých a bojazlivých, osvetlí zatmených. Preto je dostupná aj v tých najtemnejších kútoch temnej republiky.

Dej Taragelovho románu sa odráža od fiktívnej obce v banskobystrickej župe — Veľká Sŕňa. Tiež som investoval čas do hľadania tohto miesta, ale neúspešne. Ľahko by som tomu pri všelijakých Rybárpoliach, Žabokrekoch či Bobrovoch uveril. V každom prípade, práve na tomto zabudnutom mieste sa fyzicky končí stopa mŕtveho politika, pretože ho tu neohrabane pochová problematická partia. Nevyzrádzam priveľa, je to obsahom prvých strán a tiež kľúčom k príbehu. Táto smrť je horúcim zemiakom a v bizarných sledoch koluje medzi babráckymi postavami.

Siláctvo, nedostatočná miera sebareflexie, naivita, chamtivosť, bezohľadnosť, manipulatívnosť, závistlivosť, prostorekosť, všetky tieto charakterové ingrediencie sú štedro rozdelené a vytvárajú chaotickú, no tuhú a dobre koncentrovanú dejovú zmes. Čo je však najväčším alternátorom žiadaného diskomfortu a neporiadku, to sú predstavy. Práve na tých sa čitateľ dokonale baví a postavy profesionálne zlyhávajú. Sú ako neliečiteľná diagnóza, pre ktorú blbnú bez toho, aby si to uvedomovali. Nám ostáva báť sa, fandiť alebo dúfať, že to nedopadne dobre. Keďže nikto nie je žiadnym inžinierom mysle, dokážeme byť vždy o nejaký ten krok vpred, čo by pri detektívke predstavovalo nežiadaný rozmer, ale pri Taragelovi je to ako jama plná nástrah, pred ktorou ochotne kričíme na postavy — skoč!

Vždy (do)padnú inak, ako si predstavujeme zase my. Niekedy nápaditejšie, pri iných prípadoch menej, ale to nič, pretože podstatný je ten princíp horúceho zemiaka, ktorý si postavy odovzdávajú na trase Bratislava — Banská Bystrica. Vo týchto lokalitách má svoje centrá organizovaný zločin, skupiny sa navzájom dehonestujú, ohovárajú — haha, to by bolo, keby sa to končilo iba pri takejto schéme. Chladnokrvne sa vraždia a správy o úmrtiach sú iba vzdialeným príznakom reality, do ktorej príležitostne vstúpi zákon, aj keď v tejto zbierke je jeho sila takmer nulová. Policajti sa tu zjavia raz, aj to sa snažia skôr splynúť s davom ako aktívne sa vydať naprieč nebezpečenstvu.

Pád každej postavy, samozrejme, sprevádzajú rôzne telesné tekutiny, takže tú „človečinu“, aká ide do úst snáď len lesným predátorom a magickým bytostiam s podobnými sklonmi, spoznáme skutočne na najzákladnejších úrovniach. Tragikomickú štafetu si medzi sebou odovzdávajú Fero, Ruža, Baláž, Sandra, Igor Ambróz, Laky a Gábor Kalman. Ostrieľaní zločinci aj náhodné postavy z minulosti, ktoré sa ocitajú na osudových križovatkách postáv v nesprávnych momentoch. Dušan Taragel postavil príbeh na ploche viac ako štyristo strán, takže svojim priaznivcom sa do pozornosti votrel veľmi intenzívne. Dúfam, že sa to čoskoro zopakuje.

Dušan Taragel: Mafiánske balady

Slovart, 2022

Zobraziť diskusiu (0)