Malé konce sveta sú už tu
Bolo by pohodlné a bezpečné, označiť román Paula Lyncha ocenený Bookerovou cenou za dystópiu. Všetko z jeho príbehu sa už niekde odohráva. Otázkou zostáva, či sa to raz stane súčasťou aj našej životnej skúsenosti.
Od cenzúry po vraždenie
Základné súradnice príbehu sú konkrétne. Na dublinskom predmestí žije mikrobiologička Eilish s deťmi a manželom Larrym, školským odborárom. Keď sa k moci v Írsku dostane Strana národnej aliancie, spoločnosť sa začne meniť. Po kúskoch a v začiatkoch nenápadne. Štát je vraj v ohrození, a tak všetci majú byť obozretní. Niečo sa už verejne nemá hovoriť. Lepšie je mlčať na ulici aj v práci. V štátnych inštitúciách sa do vedenia dostávajú slizkí posluhovači, ktorí sa zbavujú svojich kritikov.
Návšteva dvoch policajtov v Eilishinej domácnosti vyzerá nevinne. Najprv má ísť iba o krátke vypočutie, ale nakoniec Larry – bez dôvodov, vysvetlení a právnych garancií – mizne v mašinérii autokratického režimu.
Eilish, ktorá sa teraz musí postarať o otca so začínajúcim Alzheimerom, tri dospievajúce deti a jedno batoľa, sympaticky zápasí s divnými okolnosťami. Na prvý pohľad sa zatiaľ nič dramatické nedeje. Deti majú v rukách smartfóny s internetom a v reštauráciách sa dá najesť.
Strašidelné detaily však pribúdajú. Vo večerných správach nepočuť nič o spoločenskom napätí. Objavujú sa prvé stopy cenzúry a neslobody v praktickom prevedení. Keď najstarší, 17-ročný syn dostane povolávací rozkaz do ozbrojených síl, deštrukcia a ohrozenie rastú šialeným tempom.
Ľudia sú obmedzovaní zákazmi vychádzania, potom policajnými raziami a všetko speje k občianskej vojne. V nej sa už naozaj zomiera. Eilish nakoniec bojuje o holé prežitie svojich milovaných.
Svet končí znovu a znovu
Lynchov román znepokojuje. Autor v rozhovoroch odmieta upresniť, v mene akej ideológie má jeho fiktívna Strana národnej aliancie ovládnuť Írsko. A je to naozaj vedľajšie. Predstaviteľné je všetko: tyrania nacionalistov, marxistov, pravicových radikálov či náboženských fundamentalistov. Hocikto si vie nakresliť vlajku, pod ktorou začne rozkazovať, ovládať spoločnosť a nakoniec aj vraždiť.
Lynch upozorňuje, že jeho príbeh nie je opisom imaginárneho sveta. Na rozličných miestach planéty sa príbehy násilia, neslobody a zápasu o holú existenciu odohrávajú.
Veľký koniec súčasného sveta sa konať nebude. Mnohí však môžu zahynúť po „malých“ koncoch ich konkrétneho sveta. Kým niekde v Sýrii sa zomiera, inde si ľudia užívajú komfortné až luxusné životy. Veľká globálna solidarita sa v tejto chvíli mení na prázdnu ilúziu.
„Ten prorok nezpívá o konci světa, ale o tom, co se už stalo a co se ještě stane, co se právě teď stává jedněm, ale ne druhým, svět stále končí znovu a znovu, končí na jednom místě, ale ne na druhém, konec světa je vždycky místní událost, přijde do tvojí země, navštíví tvé město a zaklepe ti na domovní dveře, ale pro jiné to bude jen jakési vzdálené varování, krátká reportáž ve zprávách, ozvěna událostí, které už přešli do folkloru.“
Írsky prozaik má na konte niekoľko próz, ale až piata sa dostáva v preklade k českým a slovenským čitateľom. Práve tento román nadobúda v našej situácii mimoriadne významy.
Lynch píše s veľkým sebavedomím. Hoci beží dopredu v neuveriteľnom tempe a jeho vety majú bez prerušenia nezriedka aj viac ako stranu, čitateľ sa v príbehu neutopí. Autorov spôsob rozprávania je súčasťou naliehavosti, ktorá vyžaruje z Piesne proroka. Je dobré zostať pozorným voči jeho hlasu.
Paul Lynch: Píseň proroka
Preklad: Alice Hyrmanová McElveen
Odeon, 2025