Má názov Malý život, famózne ju preložila Petra Diestlerová a vlna pozitívnych reakcií, ktoré dokázala vyvolať je až neuveriteľná (česká verzia sa už po druhý raz kompletne vypredala, o nadšených ohlasoch vo svete ani nehovoriac.)

Miesto činu, ku ktorému sa to najpodstatnejšie vzťahuje najviac, je New York. Autorka s priam bezočivou drzosťou obchádza konkrétne časové ohraničenie, ale dajme tomu, že sa pohybujeme v posledných (takmer) troch dekádach existencie veľkomesta. (Jeden veľmi zlomový historický moment dokonca s gráciou odignoruje v štýle „skutok sa nestal“.)

Štyria mladí muži – právnik Jude, herec Willem, maliar Džej Bí, architekt Malcolm – sa práve skúšajú zorientovať v lákavom ruchu „Veľkého jablka.“ Nemajú v podstate nič, okrem vlastnej solidarity a ohromnej vôle po naplnení svojich životných ambícií. Príbeh či skôr sieť príbehov sleduje ústrednú štvoricu v priebehu nasledujúcich niekoľkých desaťročí.

Osudy jednotlivých hlavných protagonistov sa rozkošatievajú do všetkých strán, vzťahy sa vyvíjajú, silnejú, prechádzajú do rôznych foriem partnerstva, alebo naopak slabnú a v toku času strácajú na kvalite. Na ústredných hrdinov sa celkom prirodzene nabaľujú ďalšie a ďalšie výrazné postavy prinášajúce nové vzťahové väzby, prípadne opakovane redefinujúce tie staré, zabehnuté a ustálené. Postupne tým vzniká ohromná fascinujúca ľudská koláž, v ktorej ako jednotiaci prvok stále markantnejšie vystupuje právnik Jude. Práve jeho otrasnými traumatizujúcimi skúsenosťami nezvratne poznamenaný „malý život“ je rozhodujúci element, do značnej miery formujúci všetkých okolo seba. Zdá sa však, že stále prítomnú hrozbu nevyhnutnej tragédie nedokáže odvrátiť žiaden zo zúčastnených – (malý) život si jednoducho berie svoju daň.

Hanya Yanagihara dokázala vyskladať naozaj grandióznu panorámu plnokrvných, silných, neuveriteľne podrobne prepracovaných charakterov, ktoré vynaliezavo stavia pred najrôznejšie konflikty a problémy vznikajúce na rozmanitých existenčných a vzťahových úrovniach. Pomaly tak buduje detailný obraz modernej, výkonnej, intelektuálne nadanej „veľkomestskej“ spoločenskej vrstvy, prostredníctvom ktorej nazerá na všeobecne zadefinované morálne hodnoty a ich postavenie v rýchlo sa meniacom, stále relatívnejšom svete. Z rôznych strán sa pokúša analyzovať povahu úspechu, bohatstva či šťastia vo všeobecnej rovine a pozorne sleduje ich premeny a dopad na medziľudské vzťahy v priebehu dlhého časového úseku.

Vnímaný a trpezlivý čitateľ vskutku nebude o nič ukrátený a v gigantickom textovom mori určite odhalí veľké množstvo ideových rovín a uhlov pohľadu na zachytené témy. Autorka sama funkčne strieda viaceré rozprávačské perspektívy, ktoré prekladá cez nie celkom lineárny dej. Samotný naratív je stíšený a upozadený len na nevyhnutné minimum. Striktne pomalému rozprávaniu dominuje precízna psychologická hra s postavami. I napriek ozrutnej „stopáži“ a pomerne ľudnatému obsadeniu vyznieva román skôr komorne až vyložene introspektívne. S humorom sa šetrí, kde-tu prebleskne zopár veľmi vtipných momentov, inak prevládajú melancholické až temné nálady, ktoré nepostrádajú mnohé dojímavé, ale i veľmi tvrdé situácie, navyše zaliate nervnou, napätou a znepokojivou atmosférou neodvratného, márneho konca.

Yanagihariin druhý román sa javí ako do poslednej bodky prepracovaná, pestrá i keď nie úplne ľahko stráviteľná pocta modernému veľkomestskému spôsobu života, ktorý tradičnému ponímaniu medziľudských vzťahov občas stavia neštandardné kulisy, kde však rozhodne neabsentuje zmysel pre silné priateľstvo, spolupatričnosť, sebaobetovanie, solidaritu, zodpovednosť za život svoj i niekoho ďalšieho a podobne. Pozoruhodný opus, Hanya Yanagihara opäť prekvapuje.

Hanya Yanagihara: Malý život

Vydal: Odeon 2017 (edícia Světová knihovna)

Preklad: Petra Diestlerová

640 strán

Zobraziť diskusiu (0)