Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Malý život

Americká autorka Hanya Yanagihara sa dokázala pomerne výrazne zapísať do povedomia hneď svojím pozoruhodným debutom Lesní ľudia, ktorý si už nejaký čas môžu dosýta vychutnávať i slovenskí čitatelia. Jeho nepopierateľná obsahová kvalita a takisto nie celkom bežné formálne spracovanie zanechali na mojej maličkosti silný dojem. Yanagihara sa preto automaticky posunula medzi ostro sledovaných tvorcov a jej ďalší počin som vyhliadal už vcelku napäto. Vďaka Světové edici vydavateľstva Odeon sme sa v krátkom čase po debute dočkali aj autorkinej druhej knihy.

Má názov Malý život, famózne ju preložila Petra Diestlerová a vlna pozitívnych reakcií, ktoré dokázala vyvolať je až neuveriteľná (česká verzia sa už po druhý raz kompletne vypredala, o nadšených ohlasoch vo svete ani nehovoriac.)

Miesto činu, ku ktorému sa to najpodstatnejšie vzťahuje najviac, je New York. Autorka s priam bezočivou drzosťou obchádza konkrétne časové ohraničenie, ale dajme tomu, že sa pohybujeme v posledných (takmer) troch dekádach existencie veľkomesta. (Jeden veľmi zlomový historický moment dokonca s gráciou odignoruje v štýle „skutok sa nestal“.)

Štyria mladí muži – právnik Jude, herec Willem, maliar Džej Bí, architekt Malcolm – sa práve skúšajú zorientovať v lákavom ruchu „Veľkého jablka.“ Nemajú v podstate nič, okrem vlastnej solidarity a ohromnej vôle po naplnení svojich životných ambícií. Príbeh či skôr sieť príbehov sleduje ústrednú štvoricu v priebehu nasledujúcich niekoľkých desaťročí.

Osudy jednotlivých hlavných protagonistov sa rozkošatievajú do všetkých strán, vzťahy sa vyvíjajú, silnejú, prechádzajú do rôznych foriem partnerstva, alebo naopak slabnú a v toku času strácajú na kvalite. Na ústredných hrdinov sa celkom prirodzene nabaľujú ďalšie a ďalšie výrazné postavy prinášajúce nové vzťahové väzby, prípadne opakovane redefinujúce tie staré, zabehnuté a ustálené. Postupne tým vzniká ohromná fascinujúca ľudská koláž, v ktorej ako jednotiaci prvok stále markantnejšie vystupuje právnik Jude. Práve jeho otrasnými traumatizujúcimi skúsenosťami nezvratne poznamenaný „malý život“ je rozhodujúci element, do značnej miery formujúci všetkých okolo seba. Zdá sa však, že stále prítomnú hrozbu nevyhnutnej tragédie nedokáže odvrátiť žiaden zo zúčastnených – (malý) život si jednoducho berie svoju daň.

Hanya Yanagihara dokázala vyskladať naozaj grandióznu panorámu plnokrvných, silných, neuveriteľne podrobne prepracovaných charakterov, ktoré vynaliezavo stavia pred najrôznejšie konflikty a problémy vznikajúce na rozmanitých existenčných a vzťahových úrovniach. Pomaly tak buduje detailný obraz modernej, výkonnej, intelektuálne nadanej „veľkomestskej“ spoločenskej vrstvy, prostredníctvom ktorej nazerá na všeobecne zadefinované morálne hodnoty a ich postavenie v rýchlo sa meniacom, stále relatívnejšom svete. Z rôznych strán sa pokúša analyzovať povahu úspechu, bohatstva či šťastia vo všeobecnej rovine a pozorne sleduje ich premeny a dopad na medziľudské vzťahy v priebehu dlhého časového úseku.

Vnímaný a trpezlivý čitateľ vskutku nebude o nič ukrátený a v gigantickom textovom mori určite odhalí veľké množstvo ideových rovín a uhlov pohľadu na zachytené témy. Autorka sama funkčne strieda viaceré rozprávačské perspektívy, ktoré prekladá cez nie celkom lineárny dej. Samotný naratív je stíšený a upozadený len na nevyhnutné minimum. Striktne pomalému rozprávaniu dominuje precízna psychologická hra s postavami. I napriek ozrutnej „stopáži“ a pomerne ľudnatému obsadeniu vyznieva román skôr komorne až vyložene introspektívne. S humorom sa šetrí, kde-tu prebleskne zopár veľmi vtipných momentov, inak prevládajú melancholické až temné nálady, ktoré nepostrádajú mnohé dojímavé, ale i veľmi tvrdé situácie, navyše zaliate nervnou, napätou a znepokojivou atmosférou neodvratného, márneho konca.

Yanagihariin druhý román sa javí ako do poslednej bodky prepracovaná, pestrá i keď nie úplne ľahko stráviteľná pocta modernému veľkomestskému spôsobu života, ktorý tradičnému ponímaniu medziľudských vzťahov občas stavia neštandardné kulisy, kde však rozhodne neabsentuje zmysel pre silné priateľstvo, spolupatričnosť, sebaobetovanie, solidaritu, zodpovednosť za život svoj i niekoho ďalšieho a podobne. Pozoruhodný opus, Hanya Yanagihara opäť prekvapuje.

Hanya Yanagihara: Malý život

Vydal: Odeon 2017 (edícia Světová knihovna)

Preklad: Petra Diestlerová

640 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Malý život

Malý život

Hanya Yanagihara

Román úspešnej autorky knihy Lesní ľudia. Keď sa štyria spolužiaci z vysokej školy presťahujú do New Yorku, aby pokúsili preraziť, sú bez peňazí, stratení a dopredu ich poháňa len ich priateľstvo a ctižiadosť.

Kúpiť za 21,10 €

Podobný obsah

Chrám divů

Recenzie

Chrám divů

Debut hoden zvýšenej pozornosti. Hoci značne oneskorene, ale o to radšej to tvrdím o výbornom románe s názvom Chrám divů od americkej spisovateľky Leslie Parry. Skvelá vec, ktorá sa mi z rôznych dôvodov mimoriadne vytrvalo vyhýbala, vyšla v českom Odeone v rámci známej edície Světová knihovna vo vydarenom preklade od Evy Dobrovolnej.

Čo okom nevidíš alebo Magický príbeh o snoch, ktoré sa plnia

Recenzie

Čo okom nevidíš alebo Magický príbeh o snoch, ktoré sa plnia

V poslednom období sú na vzostupe knihy žánrovo radené pod magický realizmus. Hoci sa dávnejšie spopularizoval najmä v oblasti Latinskej Ameriky, v súčasnosti sa vyvíja aj na európskom kontinente. Mariana Leky je nemecká spisovateľka a dielo Čo okom nevidíš bolo preložené do niekoľkých jazykov. O slovenský preklad sa postaral Andrej Zahorák.

Svojráz Petrovovie chrípky

Recenzie

Svojráz Petrovovie chrípky

Svojrázny samorast usídlený v Jekaterinburgu (Sverdlovsku) na Urale, ku ktorému je v súčasnej(šej) ruskej tvorbe vcelku náročné nájsť rovnocenné autorské garde. To je básnik a prozaik Alexej Salnikov, ktorý dlho pôsobil ako dobre utajený tip známy akurát v zasvätených kruhoch literárnych nadšencov. Výrazný prelom, ktorý z autora urobil skutočnú mediálnu hviezdu, nastal po uverejnení románu s názvom U Petrovových řádí chřipka, čím sa minimálne doma Salnikov dostal na roveň skutočne veľkých mien. Ide o materiál natoľko zaujímavý, že sa najprv dočkal dramatizácie, až po ňom napokon siahol a do filmovej podoby ho pretavil slávny disidentský režisér Kirill Serebrennikov.