Ako a podľa čoho vyberáte knihy do vášho kníhkupectva?

Štefan: Hlavným kľúčom je osobná preferencia. Väčšinou sú to knihy, ktoré reflektujú spoločenské alebo kultúrne dianie, a knihy, ktoré prinášajú zaujímavé a možno opomínané témy, od prírody až po menšiny. Tiež sme nútení mať aj knihy, ktoré síce nepatria medzi moje obľúbené, ale potrebujeme ich mať, aby sme generovali zisk a mali z čoho žiť. To voči nim nemyslím nijako dehonestujúco. Literatúra má veľa funkcií. Pri výbere z kníh, ktoré máme radi, je však podstatný náš vkus, lebo knihy nevyberám len ja sám, ale aj ostatní kolegovia. Kníh je veľa a vzájomne sa dopĺňame, každý preferuje trochu iné žánre. Ďalším kritériom sú vydavateľstvá, ktoré sú naše obľúbené, a to, čo nás zaujme, či už témou, anotáciou, alebo obálkou, a to vo všetkých kategóriách od detských kníh cez komiksy, náučné knihy, beletriu, poéziu až po dejiny.

Spomenul si obľúbené vydavateľstvá, máš nejaké, na ktorých knihy sa tešíš?

Štefan: Takých je veľa. Ako prvý mi napadne Absynt. Vydávajú knihy, ktoré tu dlhé roky chýbali, vyberajú si zaujímavé tituly a tie knihy sú pekne graficky spracované. Som rád, že sa rozšírili aj tematicky a vydávajú beletriu a detské knihy. Páčia sa mi niektoré tituly, ktoré vydáva Marenčin PT, hlavne tie faktografické. Máme radi knihy z vydavateľstva Brak, 82 Bøok & Design Shõp, z väčších Vydavateľstvo Slovart, ktoré okrem zaujímavej beletrie vydáva umenie aj históriu, a Premedia, ktorí triafajú dobré veci. Samozrejme, ešte vydavateľstvo Denníka N. To je vydavateľstvo, od ktorého automaticky objednávame z každej knihy viac kusov. Sú to tematicky zaujímavé, dobre spracované a potrebné knihy, ktoré by sa mali dostať medzi ľudí. To platí aj o knihách z vydavateľstva Artforum. Z českých vydavateľstiev sú knihy z Arga a Hostu, ktoré u nás nemôžu chýbať, detské knihy z Albatrosu a z malých a menej známych sú to 65. pole a Práh.

Na osobných preferenciách autorov, kníh, vydavateľstiev či tém sú kníhkupectvá ako to vaše postavené. No zároveň si vravel o prežití a objednávaní iných kníh. Ako pristupuješ k výberu kníh mimo svojich obľúbených tém?

Štefan: Na jednej strane sú bestsellery a autori, ktorí sa dobre predávajú, tie musíš mať, lebo ti generujú zisk. Sú oblasti, o ktorých veľa neviem, ale to neznamená, že mi nepripadajú zaujímavé. Ak je kniha spracovaná kvalitne a odborne, tak je dobré, aby v kníhkupectve bola. Napríklad kniha Propletený život, ktorá je o hubách a ich ekosystéme, znie ako dobrá téma. Ak je to vedecky spracované a nie je to nejaký výmysel, tak ju chceme.

Špecifikom Popradu je blízkosť Tatier a predpokladám, že časť zákazníctva tvoria ľudia, ktorí sem prišli za turistikou a možno aj preskúmať históriu Spiša. Odráža sa táto skutočnosť vo vašej ponuke kníh?

Štefan: Áno, určite. Časť našej ponuky tvoria historické a obrazové knihy z nášho regiónu. Nie je ich veľa, ale niekoľko titulov sa objaví každý rok. Okrem návštevníkov Tatier majú o tieto knihy záujem aj ľudia z Popradu a okolia. Sú to knihy, ktoré patria celoročne medzi najpredávanejšie. Jednou z takých kníh, ktoré sa veľmi dobre predávali, boli Dejiny Nemcov na Spiši, ktoré vydalo Múzeum Spiša v Spišskej Novej Vsi. Je to kniha, ktorá mapuje históriu spišských Nemcov od osídlenia v trinástom storočí až po súčasnosť. Všetky knihy, ktoré sa týkajú Spiša alebo Tatier, sú u nás také lokálne bestsellery. Nevychádza ich veľa, no prispievajú do mozaiky, ktorá tvorí obraz regiónu.

Čo dobré si čítal v poslednom období?

Štefan: Každý deň prichádzajú knihy, ktoré by som si rád prečítal, a kopia sa mi na stolíku vedľa postele. Teraz čítam Zapomenuté 20. století, čo napísal historik Tony Judt.

To je výborná kniha z vydavateľstva Prostor, pohľad na 20. storočie cez príbehy rôznych osobností.

Štefan: Okrem toho tam mám knihu Jana Rychlíka Dějiny Slovenska, je to nová kniha, z ktorej som prečítal zatiaľ len pár strán. Je ťažké nájsť si čas pri dvoch deťoch. A mám rozčítaný rozhovor s Milanom Šimečkom.

Zobraziť diskusiu (0)