V malém kinosále sledujeme místní

Výměnu manželek.

Chci, abychom byli všichni zase spolu,

abych nás tam mohl přihlásit.

z básne Zase spolu (Jan Musil, cyklus Maminka)

Krátky súbor šiestich básní Maminka od Jana Musila získal v súťaži Básne SK/CZ 2024 hlavnú cenu. Zdrobnenina v názve nastavuje čitateľské očakávania – nielen v literárnej tradícii, ale aj v spoločenskom povedomí v najširšom zmysle slova máme tendenciu obsah roly či motívu matky vnímať ako neproblematicky kladný. Práve takýto idealizovaný obraz Musil v týchto niekoľkých textoch problematizuje.

Postava matky – matkina postava

Nejde však o jednoduché „prepólovanie“, o zmenu znamienka z plus na mínus. Východisková situácia je nasledovná: lyrický subjekt prichádza za svojou matkou do Londýna za prácou (alebo brigádou). Texty sú príbehové v zmysle chronologického opisu „prozaických“ impresií, momentiek bežných dní, takže sa dá využiť aj terminológia naratívnych žánrov: subjekt ako rozprávač, jeho matka ako postava.

Nastáva tu zrážka medzi ideálnou predstavou postavy matky – navyše v očiach jej dieťaťa – a jej podobou v neprikrášlenej každodennej realite. Rozprávač prejavuje istú mieru zhovievavosti, empatie, súcitu i solidarity, to však zároveň znamená aj neuhýbať pred tými aspektmi spoločného života, ktoré len sotva možno označiť za pozitívne:

„Svlékáme se v opačných rozích malého pokoje. / Předkloníš se a prsa se ti zhoupnou / jako mrtvé krysy.“

Výmena životov

Citovaný segment celý cyklus uzatvára, v básni Zase spolu sa syn a matka vydávajú na spoločnú šichtu v luxusnom dome jej klienta. Toto rozhranie azda pripomenie film Bong Joon Hoa Parazit, rovnako založený na ostrom kontraste dvoch sociálnych vrstiev. Klimakticky pôsobí najmä poznámka matky na adresu zámožného klienta: „Přitom takovej moula.“ Je v tom, samozrejme, kus kritiky spoločnosti, no zároveň ide o niečo veľmi osobné (samozrejme, osobné je tiež politické).

Spúšťačom rozmytia predstavy čitateľstva o hodnotovom nastavení nášho protagonistického dua sa stáva reality šou Výměna manželek, ktorá tu paradoxne nadobúda pozitívnu konotáciu, a to pre srdcervúce odhalenie pretrhaných rodinných väzieb, podčiarknuté formuláciou „všichni zase spolu“, naznačujúcou permanentnú neprítomnosť druhej rodičovskej osoby (pravdepodobne otca). To nás vedie k sympatizovaniu s našimi postavami, hoci nie sú ideálne – ostatne, to je na nás to ľudské.

kol. aut.: Básne SK/CZ 2024 (zborník)

literarnyklub.sk, 2024

Em Mikšík

(text je súčasťou instagramového projektu @instapretacia)

Zobraziť diskusiu (0)