Matúš Procházka
29.1.2018
Manaraga
Známy ruský antiutopista Vladimír Sorokin je už v našich čitateľských kruhoch ako doma. Bratislavské vydavateľstvo Artforum len celkom nedávno poslalo do sveta jeho najnovší, v poradí siedmy, do slovenčiny preložený román. Novinka má názov Manaraga, artforáci jej tradične zaobstarali nádherný grafický háv, Ján Štrasser na nej predviedol svoje povestné prekladateľské majstrovstvo, takže si môžeme opäť dosýta vychutnať najaktuálnejšiu várku Sorokinových nenormálnych vízií a s patričnými obavami hľadieť do blízkej budúcnosti.
Podobne ako v predošlom románe (Te)lúrsko, nachádzame sa i tentoraz v nie celkom presne vytýčenom euroázijskom regióne, vo svete neveľmi vzdialenom od súčasnosti. Následkom prebehnutej vojnovej kataklizmy tu panuje akýsi bizarný „futuristický stredovek“, v ktorom sa zlievajú rôzne formy starých totalitných režimov s technologickým pokrokom. Elektronika vládne železnou rukou, digitálny hologram je zákon, takže čosi také, ako papierové knihy existuje už len ako muzeálna relikvia. Je z nich však nesmierne cenný artikel na čiernom trhu. Slúžia totiž ako lukratívne kurivo na grilovačkách zbohatlíckych snobov, ktoré prevádzkuje ilegálna sekta vyvolených kuchárov, zvaných book´n´grilleri.
V prísnom, striktnými pravidlami zviazanom spoločenstve sa začnú objavovať silné trhliny, keď sa skupina odpadlíkov rozhodne celú zábavku zlegalizovať a zaviesť do fastfoodov pre široké ľudové masy. Konflikt záujmov je, zdá sa, nevyhnutný a rozuzlenie na seba nenechá dlho čakať. O ďalšej existencii spoločenstva sa raz a navždy rozhodne na bájnej uralskej Manarage.
Sorokin ani v najnovšom opuse nezostáva nič dlžen svojej povesti pred ničím sa nezastaviaceho provokatéra. S ľahkosťou zhmotňuje svoje predstavy o nelichotivých zajtrajškoch, ktoré sú priamym dôsledkom morálne zdeformovanej súčasnosti. Štedro pracuje s absurdnými situáciami a rôznymi paradoxmi, ktorým nechýba silný postreh, myšlienková hĺbka a zároveň disponujú hrozivým posolstvom. Sorokin je silno sarkastický, trpko ironický a nevynecháva ani prvky zžieravého, miestami až vyložene čierneho humoru.
Rozprávanie plynie rýchlo a svižne. Jedovaté, uštipačné rany lietajú na všetky strany, takže netrvá dlho a na zemi leží demoralizovaný čitateľ, ktorý môže byť rád, že celý ten bizarný výlet do budúcnosti prežil bez výraznejšej ujmy.
Manaraga je rozsahom krátka, obsahom mimoriadne hutná, skľučujúca i keď možno nie až toľko šokujúca, zato však stále vysoko nadpriemerná záležitosť. Sorokin v nej desivo presne demonštruje, čo sa môže stať, ak spoločnosť podľahne nezdravému tlaku zhovadilej konzumnej pseudokultúry, ktorá vcelku bez obalu velí mať plné brucho a prázdnu hlavu. Solídne pochmúrna, deziluzívna groteska.
Vladimír Sorokin: Manaraga
Vydal: Artforum 2017
Preklad: Ján Štrasser
176 strán
