Margaret Atwoodová: Alias Grace
Čo dostanete, ak zoberiete čosi z Alfreda Hitchcocka a feministky Glórie Steinemovej, pridáte za hrsť ironicko-sarkastickej feministickej polemiky premiešanej s mrazivou, napínavou niekedy až hororóznou fabulou a všetko umiestnite v lesnatom kraji pri Ontárijských jazerách v Kanade? Ak vám príde na um meno Kanaďanky Margaret Atwoodovej, hádali ste správne.
Jej deviaty román Alias Grace vyšiel v Kanade pred mnohými rokmi a vydavateľstvo Argo ho plánuje v českom preklade Petra Pálenského na tohtoročnú jeseň. Dej nás prenáša o temer dvesto rokov nazad do viktoriánskej minulosti života kanadského vidieka. Autorka rekonštruuje skutočný príbeh Grace Marksovej, šestnásťročnej dievčiny, ktorú obvinili z dvojnásobnej brutálnej vraždy a odsúdili v Toronte na doživotie.
23. júla 1843 ktosi zavraždil bohatého ontárijského statkára Thomasa Kinneara a jeho mladú správkyňu a milenku Nancy Montgomeryovú. Kinnearov hlavný správca stajní koniar James McDermott a slúžka Grace Marksová sa stali okamžite hlavnými podozrivými. Polícia ich po odhalení vraždy našla až za kanadskými hranicami. Postavili ich pred súd, obžalovali zo zločinu a odsúdili. McDermotta obesili, Grace Marksovú odsúdili pre jej mladistvý vek a pohlavie na doživotie v provinčnej väznici Kingstone v Ontáriu. Obžalovaná sa pred súdom nikdy nepriznala.
Detaily zločinu vyvolali vtedy všeobecný rozruch a dohady, presne tak, ako to býva v podobných prípadoch i v súčasnosti. Vražda, sex a útek dvoch sluhov do Spojených štátov boli novinárskym sústom i v minulosti. Čitateľské masy vždy fascinovalo spojenie násilia, sexu a prejav neposlušnosti tých, ktorí patrili do nižších spoločenských vrstiev.
Postava Grace Marksovej neupadla v Kanade nikdy do zabudnutia. Tento motív sa často obmieňal v rôznych literárnych podobách, pretože prípad sa nikdy neuzavrel. No nie len preto. Grace Marksová bola mladá atraktívna žena, ktorá prišla z rodného Írska ešte ako dieťa žijúce v nepredstaviteľnej biede. Bola emigrantka, čo sa, pravdaže, ihneď využilo i v kampaniach na obmedzovanie prisťahovalectva do Kanady a na sprísnenie referencií pri prijímaní do práce. Grace neskôr premiestnili do akéhosi väzenského ústavu pre mentálne chorých, kde žila temer tridsať rokov. Bola to typická inštitúcia 19.storočia. Ľudia sa sem chodievali voľne pozerať na nešťastníkov asi tak, ako si chodia deti obzerať zvieratá v zoologickej záhrade. Bolo bežné, že mladú Grace vyviedli z cely, aby si ju ľudia obzreli z blízka.
Atwoodovú lákal tento materiál dlhé roky. Pustila sa do historických výskumov. Zistila, že v tejto kauze je stále veľa nejasností, protirečení, ktoré sa už nikdy asi nevyriešia. Pátrala i po hroboch obidvoch zavraždených. Hroby síce našla, no neboli označené. Obete vraždy Thomas Kinnear a Nancy Montgomeryová boli pôvodne Škóti. V 19. storočí mnohé rodiny v Škótsku a v Írsku viedli rodinných príslušníkov v svojich rodokmeňoch, ktorí sa vydali na neľahkú cestu do kanadskej divočiny, ako mŕtvych. Takisto umrieť násilnou smrťou sa pokladalo medzi Škótmi za škandalózne, a práve preto je možné, že hroby obidvoch nešťastníkov ostali navždy anonymné.
S faktami, ktoré autorka po rokoch detailnej práce získala, narábala v románe ako s pevnou konštrukciou, nevyjasnené miesta prípadu jej však dovoľovali použiť triky a manévre skúsenej beletristky. A hoci sa Atwoodová vyhla akémukoľvek anachronizmu, pri čítaní románu nám je jasné, že to nie je literárne dielo 19. storočia, aj cez jeho charakteristické črty. Morálna serióznosť a viktoriánske rozprávanie sa tu strieda so strhujúcimi pasážami, okorenenými nečakanými zvratmi, napätím a všetkým, čo ponúka anglická literárna gotika. Atwoodovej sa vydarila najmä Gracina postava. Hlas a tón jej rozprávania nesú typické znaky Atwoodovej poetiky. Je prirodzená, neštylizuje sa, nie je archaická. Hodnota tohto románu spočíva v poetických, asociatívnych a živých opisoch rôznych domácich prác a činností, ktorými sa ženy z nižších spoločenských tried vo viktoriánskej Kanade zamestnávali. A tak sa pred nami objavuje veľa Grace, každá je vždy trošku iná, no ani jedna nie je celistvá a jednoznačná. Okrem toho je román zdrojom hodnotných a doteraz nebývalých výsledkov sociálno-historických výskumov prisťahovaleckého života v polovici 19. storočia v Toronte, kanadského právneho systému tých čias, odstrašujúcej úrovne lekárskej a hlavne psychiatrickej liečby a vzťahu majetných a nemajetných vrstiev vtedajšej kanadskej spoločnosti. Atwoodovej román Alias Grace patrí medzi jej najčítanejšie diela a často sa používa ako výborná pomôcka pri štúdiu viktoriánskych reálií na mnohých amerických i kanadských univerzitách.
Na základe románovej predlohy natočili v roku 2017 úspešný televízny seriál.
Danica Hollá