Čo je to moderná rodina?
Prvé asociácie s názvom knihy vo mne vyvolali predstavy o rôznorodých vzťahových kombináciách, do ktorých je nutné spoločensky dospieť. Ak rezignujeme na heslá v duchu, že rodina musí držať pokope, pretože táto interpretácia reality zväzuje nespokojných. Alebo si vieme ľubovolne za rodinu dosadiť nejaké spoločenské či dokonca politické kampane. Nič to, viac netreba v tejto línii rozvíjať, v každom prípade, žiadne rozhodnutie nie je limitované vekom, pohlavím ani spoločenským postavením. Stále ide o témy a rozhodnutia týkajúce sa výhradne jednotlivcov, akokoľvek zdieľane „rodina“ znie. No a na jednotlivcov sa sústreďuje aj štruktúra knihy Moderná rodina.

Moderná rodina je príbuzenská mikrohistória a vstupuje do nej celkom závažné a nečakané rozhodnutie rodičov v dôchodkovom veku. Spoliehajú sa na vyspelosť a inteligenciu vlastného potomstva a fakt, že v talianskom prostredí dokážu tento fakt asimilovať. Mysliac si možno — raz sa na tom všetci dobre pobavíme. Skrátka (ak vec odľahčíme), rodina nie je hypotéka, ktorá odpadne po desaťročiach splátok ako bremeno. Naopak. Rodina, to sú desiatky narodeninových osláv, nepodarených prvých lások, úspechov a neúspechov v škole a v kariére. Rodina sú spoločné a veľmi komplexné dejiny jednej malej komunity a traja súrodenci Liv, Ellen a Håkon sa musia s rozchodom rodičov vyrovnať na individuálnej úrovni.

Robte, čo uznáte za vhodné
Situácia je pred súrodencov predostrená v čase dovolenky v Taliansku a pôvodne malo ísť o okrúhlu oslavu otcovej sedemdesiatky. Keby sme boli zákerní a každému z rodičov ubrali pár desiatok rokov, mali by sme nepredajný psychologický model. Veď ktorí rodičia berú svoje deti do zahraničia, aby im oznámili takúto závažnú správu? Otázka už nestojí tak, že — a čo deti? Tieto deti majú svoje životy v pokročilom štádiu a dokážu sa o seba postarať.

Helga Flatland prináša okrem fatálnej skúsenosti s rodinou aj ďalší pozoruhodný element. Tiež útočí na idealizmus a také tie veci tabuizované v rodine. Napríklad fakt, že nemusíme mať všetkých v rebríčku obľúbenosti na rovnocennej úrovni. Keď deti čítajú sympatie rodičov k vlastným súrodencom, často si závidia, no a tieto pocity sú pocitovo prenosné. Dieťa nie je potom v dospelosti o nič menej frustrované, keď je s rodinou za spoločným stolom a vidí, že tento rodičovský sentiment k obľúbenému dieťaťu nevymizol. Iste, môže sa to časom meniť, no sympatie nie sú pocit, ktorý sa dá ovplyvniť. Aj keď je o tom ťažké hovoriť, pretože to útočí na elementárne city v rodine.

Zlé materiálne veci
Napokon, v hraničných situáciách vyplávajú všetky krivdy na povrch a vracajú sa s omnoho väčšou silou. Napríklad pri dedičskom konaní, súrodenci sa dokážu navzájom nenávidieť, nerozprávať sa, súdiť sa, až sa jeden pýta, ako je to možné a či za všetkým zlým na svete sú iba materiálne veci. No nie. Celkom jednoducho môže ísť aj o premlčané a nikdy nepomenované problémy spojené do takejto komplikovanej veci. Presvedčenie o vlastnej pravde býva vtedy nebezpečné.

Helga Flatland sofistikovaným spôsobom pracuje s témami, na ktoré sa bojíme opýtať sa aj samých seba. Ponúka rodinu, ktorej nechceme, ale čiastočne musíme byť súčasťou, pokiaľ sme vyrástli z rozprávok.

Helga Flatland: Moderná rodina

Premedia, 2020

Preklad: Ľubomíra Kuzmová

Zobraziť diskusiu (0)