Slávny turecký románopisec, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, má už nejaký čas i na československom trhu novinku s názvom Morové noci. Ja, zaprisahaný to Svedok Pamukov najpatologickejšej úrovne sektárskeho fanatika, som dal v tomto prípade prednosť českej verzii z dielne Arga, ktorú ako vždy vynikajúco preložil osvedčený Petr Kučera.

Kde si rozprávka tyká s dejinami

Orhan Panuk svoj monumentálny epos ukotvil na úplnom začiatku dvadsiateho storočia. Píše sa letopočet 1901, pričom udalosti z inkriminovaného obdobia sú rozprávačkou – historičkou Mȋnou Mingerskou – interpretované s odstupom sto šesťnástich rokov.

Šesťstoročná Osmanská ríša začína čoraz jasnejšie definitívne dosluhovať. Zaradom stráca, resp. si už nedokáže udržať dobité územia, na ktorých silnejú národnooslobodzovacie a nacionalistické tendencie. Hoci sa aj nájde nejeden sultán zavádzajúci pokrokové vedecko-technické metódy podľa západného vzoru, na záchranu je už zrejme neskoro. Unavený osmanský kolos zanovito nabral neodvratný kurz v ústrety zradným plytčinám islamského tradicionalizmu. Napokon aj to výraznou mierou prispeje k jeho tragickému stroskotaniu. Sprevádzať ho budú preukrutné smrteľné bolesti v podobe Veľkej vojny, obludných genocíd, masakrov, etnických čistiek, hladomorov a pochodov smrti.

Ešte predtým, než sa to všetko v plnej hrôzostrašnosti udeje, existuje v tomto geopolitickom priestor (Pamukov) fiktívny minisvet. Je ním Osmanmi spravovaný ostrov Minger ležiaci vo východnej časti Stredozemného mora kdesi medzi Cyprom a Krétou. V relatívne dynamickej zhode tu viac-menej pol na pol vedľa seba od vekov žijú tureckí moslimovia s gréckymi kresťanmi. Mimo zriedkavých roztržiek sa dá ich spolužitie z dlhodobého hľadiska označiť za v podstate bezproblémové. Z mešity je to kúsok do pravoslávneho kostola, z taverny na skok do čajovne, raz voňavý gyros, inokedy šťavnatý kebab... však celkom to ide.

I nad pomerne pokojným vnútropolitickým prostredím, ktoré tu prevláda, sa však znenazdajky začnú zbiehať zlovestné mračná neveštiace nič dobré. To sa stane vtedy, keď na ostrove tajne zakotví sultánsky parník Aziziye a vylodia sa z neho mimoriadne podozriví pasažieri. Mimo sultánovej netere princeznej Pakize a jej novomanžela damata doktora Nuriho, sú to i hlavný osmanský hygienik doktor Bonkowski paša s pobočníkom doktorom Iliasom. V danej chvíli sa začne plniť veľmi nepríjemná predtucha: na Mingeri pravdepodobne vypukla morová epidémia. Veci sa od samého začiatku začnú vyvíjať načisto zlým smerom. Snahu o zavedenie prísnej karantény sprevádzajú podvody, obchádzanie pravidiel, panický exodus solventnejších obyvateľov ostrova, ktorí majú kam odísť i rýdza anarchia. Situácia sa vyhrotí o to viac, keď hlavný hygienik spolu s asistentom za veľmi záhadných okolností prídu o život. Morová rana sa tak ukazuje ako desivá, no zďaleka nie jediná zaťažkávajúca skúška, ktorej bude v blízkej dobe vystavený mingerský ľud. V skutočnosti len pripraví nanajvýš vhodnú hostiteľskú matériu pre výbuch infekcie mocibažnosti a politického súperenia neľútostnejšieho než morový bacil.

Historické divadlo s detektívnou zápletkou

Pre Orhana Pamuka nie je historicky ladená spisba žiadnou neprebádanou neznámou. Vášnivý milovník dejepisu sa k jeho ľúbivému fúzovaniu s fikciou uchyľuje s neutíchajúcim entuziazmom. Milovník dejepisu a náruživý grafoman, žiada sa upresniť. Našťastie je to ten typ, ktorého slovný objem nepostráda skutočne silne zahustený obsah. V rámci komplexnejších celkov i subtílnych detailov sa teda je opäť do čoho zahĺbiť. Môžeme povedať, že oproti minulosti došlo k markantnej redukcii rozprávačských perspektív. Kde sa kedysi prekrikovali aj dve desiatky hlasov, dnes chytľavý tón udáva jedna extrémne tvárna zobrazovacia línia plynúca v nepretržitom ťahu. Na vierohodné vykreslenie súdobej society v jej košatosti a pestrosti to ale vychádza náramne.

(Vyfabulovaná) denná rutina i dramatické zlomy zastúpené národným povstaním proti imperiálnej nadvláde, revolúciou, kontrarevolúciou, politickým intrigovaním, zrážkami svetského života s duchovným či pokroku so spiatočníctvom, alebo len pravdy s klamstvom, vyznievajú až nepríjemne autenticky. A tušíte správne, často vedia pripomenúť mnoho reálií aj z nášho geopolitického regiónu nielen posledných rokov. Sila Pamukových obrazov naozaj ponúka intenzívne a univerzálne ideové posolstvá. Jedným z nich je aj trpké zistenie, že neexistuje národ na tejto Zemi, ktorý by sa nezrodil z tragédie. Možno kvôli tomu, alebo práve preto, tak radi podliehame sebaklamom a nadšene prijímame bájky, legendy a hrdinské mýty vytvorené nami o nás samých.

Nuž, verte či nie, ale „skutočnosť“ je taká, že Morové noci naisto predstavujú ďalší z Pamukových umeleckých vrcholov. Kto ho dosiaľ oddane zbožňoval (a bezbolestne strávil Múzeum nevinnosti), bude unesený aj teraz. Toto je extratriedny kusisko literárneho mäsa!

Orhan Pamuk: Morové noci

Argo 2025

Preklad: Petr Kučera

672 strán

Zobraziť diskusiu (0)