Twainova klasika s otočenou optikou
Pustiť sa do takpovediac obrátenej verzie kultového príbehu Marka Twaina je odvaha. Hrozí, že celý nápad skončí fiaskom alebo nechcenou paródiou. Everettov James sa vydaril a akcent na ľudskú slobodu zaznieva rovnako intenzívne.
Na úteku
Kto by nepoznal Huckleberryho Finna? Dobrodružné putovanie mladého Hucka s černošským otrokom Jimom okúzlilo od začiatku hlavne mladých čitateľov. Kritici sa sústreďovali na kritický obraz otrokárskej Ameriky v prvej polovici 19. storočia. Poniektorí z nich vyčítali knihe nemorálnosť, svätokrádež a vulgárny jazyk. Kvôli tomu bola dokonca na rôznych miestach Spojených štátov zakázaná.
Dnes sa paradoxne objavujú výhrady voči údajnému Twainovmu rasizmu, pretože v rozprávaní sa viac ako dvestokrát spomína „neger“. Televízia CBS dokonca pripravila televíznu verziu bez černošských postáv a bez zmienky o otroctve či Jimovi…
Oceňovaný afroamerický prozaik Percival Everett v románe ocenenom Pulitzerovou cenou obracia Twainovu optiku. Do stredu stavia práve Jima, ktorý sa rozhodne utiecť zo svojej otrockej existencie s ambíciou raz oslobodiť aj svoju rodinu.
Jim je skrytým mysliteľom. Vie čítať a písať. Stráži si ako najväčší poklad kúsok ceruzky, ale to nesmie nikto vedieť. Je predsa otrokom, vecou, vlastníctvom pána, hrubou silou, ktorú treba príležitostne nakŕmiť (aby ešte lepšie poslúžil). K otrockému údelu patrí násilie, bolesť a poníženie.
Huck sa do jeho úteku len pripletie. Prežíva vlastné obavy. A hoci je produktom prostredia, jeho šibalská povaha pomáha búrať bariéry vo vzťahu k jeho veľkému černošskému kamarátovi.
Aj jazyk oslobodzuje
Rozprávanie o otrokovi na úteku má rozmanité podoby. Je správne dobrodružné a chvíľami zábavné, ale aj vážne a nekompromisné voči spoločenským stereotypom vtedajšej Ameriky.
Jim si dáva pozor, aby rozprával otrockým dialektom – len lámane, primitívne a gramaticky nesprávne. Pritom je schopný skvostných viet a literárne dokonalých formulácií.
Aj jazyk sa stal formou zotročenia. Zvrhol sa na základnú komunikačnú techniku a nesmel byť zrozumiteľným prejavom osobnosti hovoriaceho a jeho emócií. Keď sa Jim objaví u sudcu Thatchera a prehovorí s ním bez dialektu, proces jeho oslobodenia je v tej chvíli dokončený.
„Dokázal jste si představit, že s vámi černoch, otrok, negr, bude takhle mluvit? Tak komu z nás tady nestačí představivost?“
Hoci by v tej chvíli aj zahynul alebo bol vrhnutý do väzenia, otvoril ústa ako slobodná a mysliaca ľudská bytosť. S Jima sa definitívne stáva James.
Čítanie o nevinných väzňoch, otrokoch či obetiach zločinu na úteku je vždy príťažlivé. Čitateľ fandí literárnej postave s výraznou emóciou. Tu je všetko ešte vášnivejšie. Nakoniec sú zotročení majitelia otrokov – svojou zadubenosťou, neúctou voči ľudským bytostiam, hrubou zaostalosťou a nezmerateľným sebectvom.
V týchto atribútoch sa svet opakuje. Procesy oslobodzovania sú často ťažkopádne. Všetci otrokári raz vyjdú na posmech, ale dnes to nechcú vidieť. Otroci každého druhu nemôžu pasívne čakať na to, kým vykŕmení páni pustia do svojich hláv kúsok svetla. Musia sa vybrať na cestu. S Huckom alebo aj bez neho.
Percival Everett: James
Preklad: Jiří Hanuš
Odeon, 2026