Víťazstvo krivých zrkadiel

Často sa pristihujem pri tom, že Salmana Rushdieho zvyknem vnímať ako istým spôsobom kronikára nášho sveta, ktorý si k nám však len odskočil z rozprávok Tisíc a jednej noci. Mimoriadne zručného majstra slova s pichľavým úškrnom v tvári, ktorého kultúrne, politické, historické či religionistické znalosti naprieč Východom i Západom sú skutočne obdivuhodné. Z každého si vyberá, čo potrebuje, pričom jednotlivé námety vkladá do taviaceho kotla svojej neobmedzenej predstavivosti a divokej fabulácie. Keď rozbúrené tvorivé sily dospejú do stavu harmonického pokoja, z oparu autorovej vyhne vystúpi magicko-reálny text v trpkom duchu ironizujúci naše mrzkejšie stránky. Pritom nie je veľmi dôležité, či sa pohybujeme v nám časovo bližšom období, alebo sa, podobne ako v novej knihe, prebárame do zvoľna uhoľnatejúceho suterénu dejín.

Tak je to teda i v prípade Bisnagy – „Víťazného mesta“, zázraku sveta. Zjavila sa v hlbinách štrnásteho storočia nášho veku na juhu zeme, ktorá sa dnes nazýva India. Jeho vznik je zázračný, nadprirodzený a siaha až k dotyku nesmrteľných božstiev z najvrchnejších poschodí hinduistického panteónu. Vykonávateľkou vôle najstarších bohov sa stane deväťročná Pampa Kampana. Mocná Párvatí vstúpi do jej vedomia a prikáže jej, aby z mesta vzídeného z plného vreca vyklíčených semien vybudovala prosperujúcu neporaziteľnú ríšu. Bohaté kráľovstvo stojace na hodnotách mieru, spravodlivosti, rešpekte k právu a zákonu, tolerancii, slobode vierovyznania, rodovej rovnosti a vykorenenom tmárstve či bludárskych predsudkoch otravujúcich myseľ. Viac než dve storočia potrvá, kým tieto ušľachtilé a za každých okolností nasledovaniahodné idey plne zdegradujú do vlastných významových protipólov. Pri jednom i druhom – zrode i skone mocného impéria – stojí Pampa Kampana. Nadpozemsky dlhý život ju predurčí k tomu, aby bola jedinou účastníčkou všetkých dní svojej éry a priniesla o nich zapísané svedectvo pre tých, čo prídu potom.

Návrat ku koreňom svojho druhu

Salman Rushdie sa v novom texte hádam najbadateľnejšie otáča smerom k starej domovine. Je poznať, že tentokrát najviac stavia na poctivých základoch indických historických reálií, čomu funkčne sekunduje taktiež výrazná inšpirácia hinduistickou vieroukou, ktorú patrične, no nie úplne rozhodujúco dopĺňajú monoteistické vplyvy. Orientom silne prekorenený magický realizmus však pri všetkých bohoch, bohyniach, kráľoch, kráľovnách, besoch, ďasoch, démonoch, bájnych zveroch, uctievaných svätcoch a chrámových kňažkách pestujúcich zabudnuté kulty vyznieva načisto moderne a globalizovane. Obraz odvekého súboja medzi dobrom a zlom pokúšajúcich sa zmocniť ľudstva v autorovom podaní neuznáva žiadne politické, sociálne, etnické, kultúrne ani náboženské a tobôž časové bariéry. Nemôže to byť inak, lebo chorá intrigánska mocibažnosť, obchádzanie pravidiel, ničenie morálnych kódexov, chladný kalkul či fanatické šialenstvo zvyknú nejaké pofidérne fyzikálne veličiny zdarne ignorovať. Zločin ako hlavný krútiaci moment kolies vesmíru je tu len preto, aby ho dobré sily brzdili a dostávali pod kontrolu.

Všetko si to nájde cestu i do Rushdieho farebného čarovania so slovami, ktoré tentokrát, ak dokážeme nejakým spôsobom obsiahnuť to impozantné kvantum účinkujúcich entít (hinduizmus a India, viete ako...), vyznieva prekvapivo vzdušne. Hoci nejde o načisto jednoduché čítanie, možno povedať, že autorovo typicky neúprosné intelektuálne bombardovanie sa oproti minulosti o poznanie upokojilo. Nič sa však nemení na tom, že toto vydarené rande histórie s nadprirodzenom v prvom rade pôsobí ako nepríjemne pokrivená reflexia súčasnosti. Svieža, jasná, dostatočne hlboká, miestami zábavná i hodná vážnejšieho zamyslenia.

A viete čo? Buďme úplne konkrétni a tým to aj utnime: šialenosti ženúce sa Víťazným mestom sa dajú až okato ľahko stotožniť s politickými detonáciami, ktoré v posledných rokoch lomcujú najmä Spojenými štátmi americkými, Ruskom, Ukrajinou a Iránom. Iste, je to názor, s ktorým radno súhlasiť alebo mu aj kategoricky oponovať a nájsť si pointu podľa vlastnej hlavy. Prakticky ničím limitované možnosti myšlienkového uchopenia sú jedným z najintenzívnejších znakov svojráznym spôsobom chytľavej tvorby Salmana Rushdieho. Vstúpte.

Salman Rushdie: Víťazné mesto

Slovart 2024, (edícia MM)

Preklad: Otakar Kořínek

344 strán

Zobraziť diskusiu (0)