Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Muž

Muž – jedno slovo, tri písmená a mnoho významov. Pod týmto na prvý pohľad jednoduchým názvom sa skrýva debut autora či autorky so pseudonymom Ester Weissová-Fekete. V stručnosti ide o prózu o vzťahoch, v ktorých sa balansuje medzi bielym a čiernym, čiže dobrým a zlým, podobne ako nám to evokuje samotné meno autora alebo autorky, ktoré si zvolil(a) (weiss – z nemčiny, biely; fekete – z maďarčiny, čierny).

Na úvod chcem podotknúť, že nebudem polemizovať, či je autorom diela muž alebo žena, tak ako nebudem hádať, kto sa pod pseudonymom Ester Weissová-Fekete skrýva. Pre zjednodušenie budem v texte hovoriť o ženskom rode, teda autorke, o čom napokon napovedá aj zvolený pseudonym.

Kniha je spisovateľkinou osobnou výpoveďou, v ktorej reflektuje subjektívny pohľad na mužov, pričom berie do úvahy všetky možné typy, s ktorými sa v živote stretla a ktoré ju do určitej miery ovplyvnili. Uvažuje, spomína, posudzuje, porovnáva, no zo všetkého najviac kategorizuje, aby dala svojim memoárom dôležitosť a poriadok. Celou prózou sa nesie úderná veta, ktorú v úvode diela vysloví istá profesorka: „Definujte mi muža.“ (s. 9)

Pre autorku ide o moment prekvapenia, strhnutia zo sna či uvažovania, a tiež jasný príkaz na to, aby začala rozprávať. S profesorkou preto vedie pomyselný dialóg, v ktorom sa snaží splniť jej naoko jednoduchú výzvu na definovanie muža. Uvedomuje si, že žiadny ideálny muž neexistuje, práve naopak. Analyzuje ľudský charakter a celý zástup povahových čŕt či chýb, ktoré sa v programe „muž“ vyskytli. Aj preto nesú jednotlivé kapitoly knihy názvy ako napríklad Deduškovia, Herci, Mizantropi, Perfektní, Bruškatí či Roboti a umelé inteligencie. Ide o subjektívny výber, odrážajúci skúsenosti s danými typmi chlapov. Je však nutné zdôrazniť, že žiadny z mužov nespadá len do jednej z kategórií.

V knihe sa spomína 20. storočie v Československu poznačené komunizmom, udavačstvom, pretvárkou a falšou, ktorá má nemalé zastúpenie aj v autorkinej osobnej histórii. Dá sa povedať, že dielo okrem pomyselného dialógu s profesorkou lemujú aj príbehy z rodinného fotoalbumu, spomienky vytesnené do podvedomia rodiny a blízkych a ich viac-menej nešťastné osudy. Už v samotnej vete „Život nie je med lízať.“ (s. 75), ktorú vravievala rozprávačkina mama, sa skrýva nádych trpkosti a tragickosti. Ten neostáva len na povrchu, ale presakuje cez stránky až do mysle čitateľa. Napriek osudovosti sa v próze vo veľkej miere využíva ostrý jazyk irónie, a teda výsmechu cez riadky či udržiavanie si istého nadhľadu, ako sa o tom zmieňuje aj vo vete: „(...) nakoniec, časy sú dobré alebo zlé vždy podľa toho, ako sa ich rozhodneme vnímať.“ (s. 107)

Zjednodušene povedané – hlavnou témou Muža nie sú len muži, ich kategorizácia a vymedzenie vo vzťahu k ženám, ale aj genealogický rozbor, ktorý zahŕňa úprimné rozprávanie o vlastnej rodine, bez prikrášlenia vecí a pátosu, akoby sa spisovateľka potrebovala pri definovaní chlapa pozrieť do histórie svojho rodu. Čitatelia tak môžu pátrať po tom, prečo to robí (pomáha jej to definovať ideálneho muža?). Ďalším dôležitým prvkom, ktorý autorka zahrnula do deja, sú rozdielne povahy muža a ženy a neschopnosť si porozumieť:

„Možno si nemôžu rozumieť, lebo žijú v rôznych svetoch, paralelných vesmíroch, cestujú vo dvoch električkách idúcich po súbežných koľajach, vidia sa, počujú sa, môžu gestikulovať alebo si zakričať cez okienka, alebo si cez ne prehodiť šeky a faktúry a doporučené zásielky a fotky detí z vianočného vystúpenia, ale nemôžu si podať ruky ani sa objať.“ (s. 125)

Do diela sa sčasti vkráda aj nostalgia, a to najmä pri Esterinom spomínaní na starých rodičov, ktorých oslovuje nežne „papuška“ a „nadika“. Občas sa však nevyhne miešaniu pocitov, čo môže vzbudzovať dojem zmätenosti, rovnako ako prelínanie jednej témy s druhou v rovnakej kapitole. Použitie konkrétnej otázky v úvode, ktorej obsahom bola požiadavka na definovanie muža a ktorej sa autorka zhostila s nečakanou pohotovosťou a nadhľadom, akoby šlo o jednoduchú úlohu, sa ukázalo ako stávka na istotu. Ester Weissová-Fekete oplýva výnimočným pozorovacím talentom, ktorý neváha okoreniť svojskou iróniou a humorom, a preto sa jej podarilo bravúrne vykresliť celé mužské pokolenie – minulé, súčasné aj budúce.


Ester Weissová-Fekete: Muž

Artforum, 2022

200 strán


Zobraziť diskusiu (0)

Muž

Muž

Weissová-Fekete Ester

Takmer o každej knihe sa dá povedať, že je "o ženách a mužoch". Rovnako je to pri tomto románe s príznačným názvom - Muž. Čím však kniha prekvapí, je iskrivá irónia a nadhľad, s akými autorka upratuje tú skriňu, čo sa volá život. Beletristická prvotina slovenskej autorky a prekladateľky vychádza pod pseudonymom Ester Weissová-Fekete. Čitateľov zaujme štylistickou invenciou, s ktorou rozpráva o tom, čo sa medzi nami deje. Čo sa deje medzi ženami a mužmi rôznych generácií, vo vnútri rodiny i mimo nej.

Kúpiť za 10,12 €

Podobný obsah

Ako pandémia ovplyvnila knižný svet?

Správy

Ako pandémia ovplyvnila knižný svet?

Zrejme ste už zachytili informáciu, že tlačiarne bojujú s nedostatkom papiera, čo je v predvianočnom období, keď sa vydáva najviac titulov, vskutku problematické. Pandémia však ovplyvnila vydávanie, ako aj predaj kníh vo viacerých smeroch, preto sme sa rozhodli priblížiť vám, s čím musia v tomto neľahkom období zápasiť ľudia z brandže, či sa niečo zmenilo na knižnom trhu a či, prípadne ako sa situácia dotkla ich práce. Na našej ankete sa zúčastnili zástupcovia vydavateľstiev, prekladatelia na voľnej nohe či kníhkupci, a práve vďaka ich skúsenostiam si môžete vytvoriť vlastný názor, prípadne sa zamyslieť nad úskaliami ich práce.

Domov

Recenzie

Domov

Subtílna a civilná próza Domov od Judith Hermannovej sa nám dostáva do rúk vo vynikajúcom preklade Michala Hvoreckého. Vydavateľstvo Artforum sa vo svojej edícii -klad zameriava na súčasnú literatúru a spája ju so slovenským výtvarným umením na obálkach. Pre knihu Judith Hermannovej vytvorila obálku Mária Rojko s použitím grafiky od Ľubomíra Kellenbergera z roku 1963.

Poviedka mesiaca júl 2021: Claudia Piñeiro: Kto z nás?

Poviedka mesiaca júl 2021: Claudia Piñeiro: Kto z nás?

Claudia Piñeiro

Claudia Pineiro podáva vo svojich poviedkach svedectvo o tom, aké zúfalé činy sú ľudia schopní vykonať pod vplyvom nepriaznivých okolností a nešťastných náhod. Stačí jej len pár strán na to, aby čitateľom naservírovala silné, odvážne a nekompromisné príbehy plné napätia, pôsobivých scén, prekvapujúcich, niekedy až absurdných zápletiek a nečakaných koncov.