1) Ako a prečo vaše vydavateľstvo vzniklo? Čo vás k tomu viedlo?

Ešte v roku 2017 sme pod značkou Literárnej bašty – takpovediac náhodou – vydali Spevník Deža Ursinyho, ale cieľavedomá vydavateľská aktivita prišla až o rok neskôr. Mali sme pár skúseností s prácou v našom banskobystrickom kníhkupectve Artforum a túžbu vydávať literatúru, ktorú sme chceli vidieť a predávať aj na jeho pultoch.

2) Ako by ste charakterizovali zameranie vášho vydavateľstva? Teda ako by pokračovala veta: „Vydávame knihy pre...“ alebo „Vydávame knihy, ktoré...“

Každá kniha z nášho edičného plánu je trochu iná, inak povedané, vydávame knihy, ktoré si žijú tak trochu svojím vlastným životom a nie je našou prioritou do popredia tlačiť našu značku. Naším dlhodobým zámerom je však osloviť nové čitateľské publikum, ktoré si cestu k čítaniu a literatúre ešte len hľadá, a budovať si tak trochu aj generačné publikum.

3) Kto tvorí úzky okruh spolupracovníčok/spolupracovníkov vášho vydavateľstva?

Nemôžem nespomenúť nikoho a ani spomenúť všetkých. Súčasťou našej identity je Banská Bystrica, a preto sa snažíme hľadať spojenia s ľuďmi, ktorí sú na rovnakej vlne a žijú práve tu. Od začiatku však pri vydavateľstve stojí redaktorka Zuzana Bariaková, vďaka ktorej sme mohli vytvoriť príležitosti aj pre absolventov a absolventky Univerzity Mateja Bela, a rovnako prekladateľka Paulína Čuhová, s ktorou robíme aj aj prekladateľský festival Tranz. A potom desiatky tých, vďaka ktorým je to krásna a občas aj vzrušujúca práca.

4) Ako vnímate podporu nezávislých vydavateľských aktivít zo strany štátu, samosprávy a verejnosti?

V našich podmienkach to môže byť vždy lepšie, ale väčšinou príde to horšie. Usilujeme sa však systematicky hľadať spôsoby dofinancovania našich titulov a zároveň postaviť edičný plán tak, aby nebolo nevyhnutné spoliehať sa na zázraky. Oporou sú nám do istej miery aj zahraničné dotačné schémy pre preklady a v prípade adekvátnych kníh aj crowdfunding.

5) Máte domáce alebo zahraničné vydavateľské vzory alebo súpútnikov?

Povedal by som, že skôr pozorne sledujeme produkciu všetkých možných značiek a vieme sa tešiť z dobrých i pekných kníh. Tie vychádzajú v malých i veľkých vydavateľstvách po celom svete. Aktuálne ma teší napríklad edícia nového českého vydavateľstva Meridione, ktoré sa zameriava primárne na taliansku literatúru.

6) Našli by ste v príbehu vášho vydavateľstva nejaký husársky kúsok, resp. ktorá kniha bola vašou najvýpravnejšou, najriskantnejšou?

V našej edícii sa sústredíme predovšetkým na prekladové knihy a v ich prípade je do veľkej miery jasné, s čím pracujeme. Väčšou výzvou sú pôvodné edičné projekty, ktoré sú z časového i finančného hľadiska oveľa náročnejšie. Platí to však aj naopak – ak sa taká kniha podarí, radosť je dvojnásobná. Nejak tak to bolo aj v prípade nového vydania Lukavických zápiskov Hany Ponickej, ktoré nám priniesli veľa vydavateľských zážitkov aj čitateľských reakcií.

7) Z ktorých vašich kníh sa teraz najviac tešíte? A na aké vaše knihy sa do konca roka môžeme tešiť my?

Spomínal som našu banskobystrickú DNA, preto nemôžem nespomenúť knihu Šiel som po meste a na ulici stálo od historičky umenia Zuzana Majlingovej, ktorú sprevádzajú fotografie Jana Viaza. Nie je to len atlas umenia vo verejnom priestore, pretože umelecké diela v tejto knihe ožívajú ako svedkovia zložitej doby, v ktorej sa formovala súčasná tvár nášho mesta. A hoci si nemyslím, že táto kniha rozpráva len príbeh Banskej Bystrice, je dokonalou pozvánkou na prechádzku práve po jej uliciach.

Tému pripravili ľudia bratislavského Artfora: Lucia Marcinátová, Veronika Michalová, Tamara Leontiev.

Zobraziť diskusiu (0)