Ako a prečo vaše vydavateľstvo vzniklo? Čo vás k tomu viedlo?

Môže to znieť banálne, ale Mamaš vznikol z lásky ku knihám, ktorú doma zdieľame. Zakladateľ Jozef Hyrja je historik a nadšenec sci-fi, ktorý si plní sny tým, že vydáva svojich obľúbených autorov, ako Arthura C. Clarka, Carla Sagana, Roberta A. Heinleina, a z historických nedávno kultovú knihu Ľubomíra Liptáka Slovensko v 20. storočí, ktorú režim počas komunizmu zakázal.

Ako by ste charakterizovali zameranie vášho vydavateľstva? Teda ako by pokračovala veta: „Vydávame knihy pre...“ alebo „Vydávame knihy, ktoré...“

Vydávame knihy pre ľudí, ktorí bez čítania nevedia žiť, ktorí sa chcú celý život učiť, ktorí majú kritické otázky a poctivé rozmýšľanie či už o dejinách, alebo iných témach. Spočiatku sme vydávali historické knihy, ale uvedomili sme si, že vydavateľstvo musí stáť na viacerých nohách, no aj tak sme sa nevzdialili od toho, čo máme radi. Obaja čítame detektívky, oboch nás zaujímajú súčasné spoločenské témy, a okrem už spomenutého Jozef je vášnivý fanúšik Formuly 1, takže sme vydali množstvo kníh s touto tematikou.

Kto tvorí úzky okruh spolupracovníčok a spolupracovníkov vášho vydavateľstva?

Robíme predovšetkým s kamarátmi, respektíve ľuďmi, ktorí sa v priebehu práce na knihách stali priateľmi. Za dizajn obálok ďakujeme Frenkymu Hříbalovi a Diane Stern, a redaktoriek a prekladateľov je príliš veľa, aby sme ich menovali, ale ich prácu si veľmi vážime a sme vďační, že ich máme. Aj knižní „skauti“ sú naši blízki, ktorí prichádzajú s dobrými tipmi na knihy. Veľmi nás teší, že máme stále viac pôvodných, nie iba prekladových titulov, takže k mamašovskému tímu sa pridávajú autori a autorky, s ktorými sa dá osobne stretnúť a zorganizovať im besedu napríklad aj v Artfore.

Ako vnímate podporu nezávislých vydavateľských aktivít zo strany štátu, samosprávy a verejnosti?

Niektoré naše vydavateľské aktivity podporilo FPU, ale je to téma príliš komplexná, aby sa k nej dalo vyjadriť na jednu-dve vety. Obrovská solidarita v rámci kultúrnej obce, teda ľudí, ktorí kultúru tvoria aj konzumujú, je jedna z mála vecí, ktorá nám dáva v tejto krajine nádej.

Máte domáce alebo zahraničné vydavateľské vzory alebo súpútnikov?

Inšpirujú nás kvalitné zahraničné vydavateľstvá, predovšetkým tie, ktoré vydávajú popularizačné texty z rôznych vedeckých odborov, no je toho samozrejme omnoho viac.

Našli by ste v príbehu vášho vydavateľstva nejaký husársky kúsok, resp. ktorá kniha bola vašou najvýpravnejšou, najriskantnejšou?

Naším veľmi nezamýšľaným husárskym kúskom je asi kniha Postsedliaci od sociálneho antropológa Juraja Buzalku, ktorú sme vydali, pretože sa nám zdá, že je mimoriadne dôležitá svojím obsahom a posolstvom, ale nemysleli sme si, že si nájde cestu k toľkým čitateľom a že autor vďaka nej získa knižné ocenenia a nespočetne veľa pozvánok na čítačky a diskusie.

Z ktorých vašich kníh sa teraz najviac tešíte? A na aké vaše knihy sa do konca roka môžeme tešiť my?

Veľmi sa tešíme, že u nás vydáva knihu o AI profesor Vladimír Šucha. Keď stroje začnú myslieť je sprievodca novým svetom umelej inteligencie pre všetkých, ktorý zrozumiteľne vysvetľuje, čo všetko tento fenomén prináša do našich životov a ako sa naň pripraviť. Veronika Verešová a Martina Bucková z Ústavu orientalistiky SAV dali ako editorky dokopy fascinujúce texty o drakoch ako mýte a symbole v rôznych svetových kultúrach. Ich kniha sa bude volať Rod draka. A z našej obľúbenej krajiny – Dánska – prinášame novú krimi autorku Sissel-Jo Gazan, ktorej prvotina Krvavé pierko získala ocenenie „dánska detektívka desaťročia“. Slovenskí čitatelia sa môžu tešiť na všetky tri diely s detektívom Sørenom Marhaugem.

Tému pripravili ľudia bratislavského Artfora: Lucia Marcinátová, Veronika Michalová, Tamara Leontiev.

Zobraziť diskusiu (0)