Nacistická hrozba
Proti komu zaútočiť najprv? Je možné, že práve túto otázku si kládol Hitler v predstavách o realizácii svojho mocenského sna. Koľko toho vlastne bežne vieme o medzinárodnom aj regionálnom kontexte pred udalosťami vedúcimi k druhej svetovej vojne? Hoci sú o tejto téme prístupné kvantá kníh, nevieme o tom určite stále dosť. Pútavo a detailne o udalostiach predchádzajúcich desivým rokom píše aj Benjamin Carter Hett v knihe Nacistická hrozba.
Historik Benjamin Carter Hett má za sebou pozoruhodnú minulosť: vyštudoval právo, a keďže sa mu čoraz menej pozdávalo vykonávať prax, tak sa rozhodol venovať aj štúdiu histórie, čo ho priviedlo k doktorátu na Harvardovej univerzite. Už od začiatku sa vo svojom výskume zaoberal Nemeckom, pôvodne analýzou súdnych procesov z konca 19. a začiatku 20. storočia a neskôr podrobne opísal rôzne aspekty predchádzajúce nacizmu a samotnému vojnovému Nemecku. Hettove knihy navyše bývajú výborným podkladom, z ktorého vychádzajú komentátori pri aktuálnom dianí, predovšetkým keď si všímajú hrozby ohrozujúce demokratické spoločnosti.
V roku 2021 sme mali možnosť prečítať si jeho pôsobivú štúdiu o Hitlerovom uchopení moci s názvom Ako umiera demokracia (N Press, 2021). Hett v spomínanej knihe podrobne vysvetlil, ako súvisel nástup nacizmu s weimarským Nemeckom, s jeho sociálnym, ekonomickým a politickým vývojom, ktorý vtedajšie elity využili na vybudovanie autoritárskeho zriadenia. Venoval sa tu aj vyvracaniu rôznych mýtov alebo negatívnych stereotypných predstáv, ktoré by sme v súčasnosti pomenovali ako antiglobalizmus.
Kniha Nacistická hrozba má podtitul Hitler, Churchill, Roosevelt, Stalin a cesta k vojne. Už tu vidieť, že záber tém bude širší a nesústreďuje sa len na Nemecko. Rozptyl siaha naprieč kontinentmi: Britské impérium sledovalo svoje záujmy v Indii aj Japonsku, Spojené štáty americké striedavo prejavovali aktívny prístup so striedmosťou, Sovietsky zväz zas predstavoval mocnosť s ťažko predvídateľnými zámermi. A čoraz väčšiu pozornosť na seba strhával führer Hitler.
Kniha je rozdelená do troch častí: Kríza, Mníchov a Vojna rámcujú sled udalostí vrcholiacich v deštrukcii ohromných rozmerov počas druhej svetovej vojny. Kým však k tomu došlo, boli zámery Adolfa Hitlera prezentované najprv len úzkemu okruhu osôb, ktoré nie vždy verili tomu, čo počujú. Sústredenie na ťažký priemysel, zbrojenie a vlastnú sebestačnosť Hitler skombinoval s extrémnym nacionalizmom a sociálnym darwinizmom. Nenávidel Západ aj Sovietsky zväz, ale západné demokracie neboli dostatočne silné, aby sa voči nemu vymedzili či už politicky, alebo ekonomicky prostredníctvom sankcií. Podľa Hetta bol práve „vystupňovaný rasizmus a extrémny nacionalizmus“ spolu so strategickým uvažovaním mocností o krajinách „medzi Nemeckom a Ruskom“ osudovým priesečníkom a rozbuškou vojny.
Hett vie vzbudiť záujem o dianie na svetovej scéne striedaním životopisných informácií o jednotlivých aktéroch s opisom procesov, na ktorých sa títo aktéri zúčastnili. Či už išlo o rokovania s Hitlerom, Churchillove ambície, Rooseveltov odťažitý prístup alebo Stalinovu posadnutosť interpretáciou správania ľudí v jeho okolí, scény sú plné detailov založených na očitých svedectvách a pôsobia veľmi plasticky a živo. Hett pracuje s pôsobivým množstvom primárnych zdrojov a vidieť to na každej strane. Rovnako ako v Súmraku demokracie, aj tu každú kapitolu otvára príbeh konkrétneho človeka, z niektorých pritom až zamrazí.
No zlovestné sú tiež širšie kontexty presahujúce rámec knihy. Ak si napríklad prečítame, ako sa formovala demokratická opozícia voči nacistickému režimu s cieľom uvaliť na nich sankcie (v márnej snahe zabrániť vojne) a reakciu nacistov, môžeme len uhrančivo sledovať paralely so súčasnosťou. Nacisti totiž obviňovali demokratické štáty z temných zámerov: z úmyslu vyhladovať obyvateľstvo, predstierania slobody, antisemitské útoky na reprezentantov demokracie boli tiež úplne bežné, rovnako ako antiamerikanizmus, propaganda sa stala hlavným nástrojom autoritárskych režimov. Čitateľ si až kladie otázku, ako je možné, že podobná rétorika zaznieva aj dnes, desaťročia po skončení úplne devastačného konfliktu.
Po prečítaní Nacistickej hrozby bude čitateľ detailne oboznámený s osudmi vplyvných osobností aj s dôvodmi, ktoré ich viedli k ich konaniu, no zároveň sa môže objaviť nepokoj a úvahy o slabých stránkach demokracie a jej schopnosti odolávať agresívnym autoritatívnym vodcom.
Benjamin Carter Hett: Nacistická hrozba. Hitler, Churchill, Roosevelt, Stalin a cesta k vojne
Preklad: Filip Pacalaj
N Press, 2022
432 strán