Medzi knihami - čerstvé informácie z diania v knižnom svete

 

Nacistická hrozba

Proti komu zaútočiť najprv? Je možné, že práve túto otázku si kládol Hitler v predstavách o realizácii svojho mocenského sna. Koľko toho vlastne bežne vieme o medzinárodnom aj regionálnom kontexte pred udalosťami vedúcimi k druhej svetovej vojne? Hoci sú o tejto téme prístupné kvantá kníh, nevieme o tom určite stále dosť. Pútavo a detailne o udalostiach predchádzajúcich desivým rokom píše aj Benjamin Carter Hett v knihe Nacistická hrozba.

Historik Benjamin Carter Hett má za sebou pozoruhodnú minulosť: vyštudoval právo, a keďže sa mu čoraz menej pozdávalo vykonávať prax, tak sa rozhodol venovať aj štúdiu histórie, čo ho priviedlo k doktorátu na Harvardovej univerzite. Už od začiatku sa vo svojom výskume zaoberal Nemeckom, pôvodne analýzou súdnych procesov z konca 19. a začiatku 20. storočia a neskôr podrobne opísal rôzne aspekty predchádzajúce nacizmu a samotnému vojnovému Nemecku. Hettove knihy navyše bývajú výborným podkladom, z ktorého vychádzajú komentátori pri aktuálnom dianí, predovšetkým keď si všímajú hrozby ohrozujúce demokratické spoločnosti.

V roku 2021 sme mali možnosť prečítať si jeho pôsobivú štúdiu o Hitlerovom uchopení moci s názvom Ako umiera demokracia (N Press, 2021). Hett v spomínanej knihe podrobne vysvetlil, ako súvisel nástup nacizmu s weimarským Nemeckom, s jeho sociálnym, ekonomickým a politickým vývojom, ktorý vtedajšie elity využili na vybudovanie autoritárskeho zriadenia. Venoval sa tu aj vyvracaniu rôznych mýtov alebo negatívnych stereotypných predstáv, ktoré by sme v súčasnosti pomenovali ako antiglobalizmus.

Kniha Nacistická hrozba má podtitul Hitler, Churchill, Roosevelt, Stalin a cesta k vojne. Už tu vidieť, že záber tém bude širší a nesústreďuje sa len na Nemecko. Rozptyl siaha naprieč kontinentmi: Britské impérium sledovalo svoje záujmy v Indii aj Japonsku, Spojené štáty americké striedavo prejavovali aktívny prístup so striedmosťou, Sovietsky zväz zas predstavoval mocnosť s ťažko predvídateľnými zámermi. A čoraz väčšiu pozornosť na seba strhával führer Hitler.

Kniha je rozdelená do troch častí: Kríza, Mníchov a Vojna rámcujú sled udalostí vrcholiacich v deštrukcii ohromných rozmerov počas druhej svetovej vojny. Kým však k tomu došlo, boli zámery Adolfa Hitlera prezentované najprv len úzkemu okruhu osôb, ktoré nie vždy verili tomu, čo počujú. Sústredenie na ťažký priemysel, zbrojenie a vlastnú sebestačnosť Hitler skombinoval s extrémnym nacionalizmom a sociálnym darwinizmom. Nenávidel Západ aj Sovietsky zväz, ale západné demokracie neboli dostatočne silné, aby sa voči nemu vymedzili či už politicky, alebo ekonomicky prostredníctvom sankcií. Podľa Hetta bol práve „vystupňovaný rasizmus a extrémny nacionalizmus“ spolu so strategickým uvažovaním mocností o krajinách „medzi Nemeckom a Ruskom“ osudovým priesečníkom a rozbuškou vojny.

Hett vie vzbudiť záujem o dianie na svetovej scéne striedaním životopisných informácií o jednotlivých aktéroch s opisom procesov, na ktorých sa títo aktéri zúčastnili. Či už išlo o rokovania s Hitlerom, Churchillove ambície, Rooseveltov odťažitý prístup alebo Stalinovu posadnutosť interpretáciou správania ľudí v jeho okolí, scény sú plné detailov založených na očitých svedectvách a pôsobia veľmi plasticky a živo. Hett pracuje s pôsobivým množstvom primárnych zdrojov a vidieť to na každej strane. Rovnako ako v Súmraku demokracie, aj tu každú kapitolu otvára príbeh konkrétneho človeka, z niektorých pritom až zamrazí.

No zlovestné sú tiež širšie kontexty presahujúce rámec knihy. Ak si napríklad prečítame, ako sa formovala demokratická opozícia voči nacistickému režimu s cieľom uvaliť na nich sankcie (v márnej snahe zabrániť vojne) a reakciu nacistov, môžeme len uhrančivo sledovať paralely so súčasnosťou. Nacisti totiž obviňovali demokratické štáty z temných zámerov: z úmyslu vyhladovať obyvateľstvo, predstierania slobody, antisemitské útoky na reprezentantov demokracie boli tiež úplne bežné, rovnako ako antiamerikanizmus, propaganda sa stala hlavným nástrojom autoritárskych režimov. Čitateľ si až kladie otázku, ako je možné, že podobná rétorika zaznieva aj dnes, desaťročia po skončení úplne devastačného konfliktu.

Po prečítaní Nacistickej hrozby bude čitateľ detailne oboznámený s osudmi vplyvných osobností aj s dôvodmi, ktoré ich viedli k ich konaniu, no zároveň sa môže objaviť nepokoj a úvahy o slabých stránkach demokracie a jej schopnosti odolávať agresívnym autoritatívnym vodcom.


Benjamin Carter Hett: Nacistická hrozba. Hitler, Churchill, Roosevelt, Stalin a cesta k vojne

Preklad: Filip Pacalaj

N Press, 2022

432 strán

Zobraziť diskusiu (0)

Nacistická hrozba

Nacistická hrozba

Hett Benjamin Carter

Panoramatické rozprávanie o rokoch predchádzajúcich druhú svetovú vojnu – príbeh krízy demokracie, rasových konfliktov a príliš pomalého rozoznávania zla – dokáže hlboko zarezonovať aj v našej dobe. Berlín november 1937.

Kúpiť za 16,11 €

Podobný obsah

Duch kráľa Leopolda

Recenzie

Duch kráľa Leopolda

Je fascinujúcou knihou o svete, do ktorého literárne vstúpil aj spisovateľ Joseph Conrad dielom Srdce temnôt. Je to svet šialenstva, ktorý je postavený na dobovej ľahostajnosti k tomu, čo sa na africkom kontinente dialo. Je to kniha o arogancii moci, participácii bezohľadných investorov a dobových elít, ale aj o odhodlaní komplikovanú situáciu zmeniť. Keďže hlavným záporným hrdinom je charizmatický monarcha Leopold II., belgický vládca, nie je to ľahká úloha. Individuálne odhodlanie totiž muselo počítať s faktom, že sa zmení celý vtedajší svet, dnešnými historikmi vzletne opisovaný ako Belle Époque.

Stručné dejiny Ruska od Zlatej hordy cez Napoleona, Stalina až k Putinovi

Stručné dejiny Ruska od Zlatej hordy cez Napoleona, Stalina až k Putinovi

Petr Koubský

Petr Koubský hovorí, že na vysvetlenie väčšiny ruských špecifík netreba skúmať „hlbiny ruskej duše“. Dajú sa vysvetliť úplne prízemne pomocou geografických a ekonomických podmienok, ktorými je život v Rusku vymedzený. Rusko je obrovská krajina obklopená morom, ktorá však nemá použiteľné prístavy a nie je potravinovo sebestačná. Krajina, ktorá je koloniálnou mocnosťou aj kolóniou zároveň, nemá prirodzenú hranicu so západom a pruh úrodnej černozeme sa ťahá územím štátov, ktoré sa po rozpade Sovietskeho zväzu osamostatnili. Desatina všetkých obyvateľov Ruskej federácie žije v štrnásťmiliónovej Moskve a na vidieku sú dediny od seba vzdialené aj stovky kilometrov. V Rusku nájdeme množstvo národností a etnických skupín a viac extrémneho bohatstva i viac žalostnej chudoby ako vo väčšine ostatných rozvinutých krajín. Vo svojej stručnej, ale vyčerpávajúcej exkurzii do histórie však Koubský pripomína, že geografia nie je pevne daný osud. Ľudia nie sú vo svojich činoch ani úplne slobodní, ani úplne zviazaní vládnucimi pomermi. To, čo sa nám spätne javí ako historický príbeh, je vždy výsledkom pevne daných obmedzení, individuálnych zámerov a činov a napokon aj slepej náhody.

Stručné dejiny Ukrajiny od Kyjevskej Rusi až k Zelenskému

Stručné dejiny Ukrajiny od Kyjevskej Rusi až k Zelenskému

Petr Koubský

Prítomnosť vyrastá z minulosti a tá zase z predchádzajúcej minulosti. Dnešnej Ukrajine nemožno rozumieť, ak nevieme, čo sa tam odohrávalo v časoch Sovietskeho zväzu, a to najmä počas kľúčovej udalosti jeho dejín, teda druhej svetovej vojny. Ani tá však nevznikla v geopolitickom vzduchoprázdne. Ukrajina bola mnoho stoviek rokov hranicou v zmysle anglického slova frontier: hranica ako územie, nie ako čiara. Hranica ako oblasť rizika, bojov, konfliktov, ale aj inovácie a voľnosti. Hranica ako rozširovanie poriadku do priestoru doposiaľ nepodmaneného, nerozlíšeného, nevykolíkovaného. Dejiny Ukrajiny ani v najmenšom neospravedlňujú ruskú agresiu. Pomáhajú však pochopiť, čo sa tam deje a prečo sa to deje, aké sily proti sebe pôsobia a akými príbehmi si účastníci konfliktu vysvetľujú svoj svet a sami seba.