Mohamed Šukri je persóna, ktorá by zrejme vzbudzovala značne rozporuplné reakcie i v liberálne sa tváriacom západnom svete, nieto ešte v zaostalom koloniálnom Maroku prvej polovice minulého storočia. Nahý chlieb je v podstate akousi Šukriho autobiografiou, odkrývajúcou jeho otrasné životné skúsenosti z čias detstva a ranej mladosti.

Hladomor a následné presídlenie z rodného rifského pohoria do špinavých bedárskych štvrtí Tandžeru. Extrémna chudoba, kriminalita, prostitúcia, drogy – zdrvujúca každodenná nočná mora, v ktorej nie je núdza o zločin všetkého druhu v rozmedzí od malých deliktov po najbrutálnejšiu vraždu.

Šukriho rukopis je zbavený v podstate čohokoľvek pekného. Čitateľ dostane porciu riadne hutného textu, kde je prvoradá autentická výpoveď, obnažená doslova až na zverskú podstatu. Prím hrá totálna priamočiarosť, surový naturalizmus a primárne emócie. Nič sa ani v náznaku nezjemňuje, ide sa rovno k tomu najhoršiemu z ľudského.

Rozprávaniu dominuje rýchle tempo a krátke, ale veľmi presné opisy prostredia, ktoré autor občas preloží akýmisi vnútornými monológmi, akoby sám pred sebou ospravedlňoval vlastnú mizériu a nulové vyhliadky na zlepšenie.

Niet tu veľmi nad čím špekulovať. Nahý chlieb je v každom ohľade extrémne tvrdý sociálny román, ktorých skutočne až tak veľa nie je. Je to naliehavá, sugestívna, veľmi otvorená výpoveď o prežívaní v absolútne neprijateľných podmienkach. Zároveň je to aj verný obraz dožívajúceho kolonializmu a celej jednej historickej epochy. Nezvyčajný, až fyzicky nepríjemný zážitok.

Mohamed Šukri: Nahý chlieb

Vydal: BRAK 2017 (edícia Dezorient Express)

Preklad: Marek Brieška

226 strán

Zobraziť diskusiu (0)