Ale prečo toľko kriku a vzrušenia okolo storočnej básne? Koho to dnes ešte zaujíma? A predsa. Eliotov jazyk bol a stále je natoľko radikálny a novší ako nový, že prenikol aj do dnešného každodenného jazyka. Ak ste si napríklad na jeseň otvorili londýnske Sunday Times, mohli ste tam nájsť článok s titulkom „… nerád kupujem burzové akcie v septembri, je to najkrutejší mesiac v roku…“

Na storočnicu Eliotovej Pustej zeme nezabudli tento rok anglickí, americkí, ale ani českí vydavatelia.

Vydavateľstvo Farrar, Straus and Giroux vydalo druhý diel básnikovho životopisu Eliot After „The Waste Land“ od Roberta Crawforda a W. W. Norton & Company vydáva v týchto dňoch A Biography of a Poem od Matthewa Hollisa a The Hyacinth Girl: T. S. Eliot's Hidden Muse od Lyndall Gordon.

České vydavateľstvo Argo nedávno vydalo v edícii anglo- amerických básnikov nový skvelý český preklad Petra Onufera Pustá země. Dvojslovné spojenie v názve Pustá země by pána Eliota potešilo. Je to totiž správny výklad a pretlmočenie básnikovho úmyslu. Nič ho vraj nevyviedlo z miery viac, ako keď sa The Waste Land prekladalo jednoslovným pustatina.

Nie, nebojte sa! Nebude sa tu analyzovať T. S. Eliot. Nie je tu na to ani priestor. Jeho poézia je na to príliš zložitá. Nie vždy ju obľubujú žiaci a niekedy ani kantori, no právom má pevné miesto v osnovách moderného literárneho vzdelávacieho systému. Eliotove veršované divadelné hry to len-len dotiahli na nudný priemer a ako človek to musel byť neuveriteľný suchár. Mal bezchybné spôsoby, vzdelanie a vedomosti, veľkú zbierku dáždnikov s rúčkami vyrobenými na mieru a, pravdaže, exkluzívny šatník. Ako človek bol akousi záhadou. Tvrdil o sebe, že bol viac Francúzom ako Američanom a viac Angličanom ako Francúzom. Ostal vždy outsiderom a nikdy nikam skutočne nepatril, hoci temer celý život prežil v Británii a ako 39-ročný sa stal jej občanom. Bol neamerickým Američanom a viac anglický ako tradiční Angličania. Eliot vynikal zvláštnym, niekedy až žalostným zmyslom pre humor. Keď sa ho v jednom z rozhovorov pýtali, či si myslí, že poézia je pre moderného človeka potrebná, odpovedal lakonickým nie, a keď sa pýtali, čím sa poézia líši od iných literárnych druhov, pragmaticky odvetil, že zaberá najmenej miesta a míňa sa na ňu menej tlačiarenského papiera…

Thomas Stearns Eliot sa narodil v roku 1888 na americkom juhu, v St. Louis v štáte Missouri, a od mladosti sa pozeral na svojich krajanov s pohŕdaním. Ako chlapec to bol južan s južanským prízvukom a zbavoval sa ho dosť bolestne a dlho. Pochádzal z majetnej rodiny, ktorá pôvodne prišla z východného pobrežia a každoročne trávievala obdobie od júna do septembra na svojom sídle na Hampton Beach v New Hampshire a neskôr v Gloucesteri na Cape Ann. Tieto miesta sa objavujú opakovane aj v jeho poézii (báseň Ash Wednesday – Popolcová streda). Vzdelanie získal na Harvarde, Sorbonne a v Oxforde. A hoci bol pôvodom Američan (Američania si ho zahŕňajú do svojich dejín literatúry), na vývoj anglickej poézie mal ako básnik a kritik usadený od roku 1914 v Londýne nesmierny vplyv. Bol avantgardistom a revolucionárom v poetickom zmysle slova a obrátil naruby spôsob, akým sa dovtedy písala anglická poézia. Zmenil koncept literárnej kritiky. Neuznával veľké teórie o poézii a nikdy nemal na dlhší čas akademické postavenie. Počas svojho najplodnejšieho obdobia od roku 1917 do roku 1926 učil na súkromných londýnskych školách francúzštinu a latinčinu, redigoval, písal, recenzoval a pracoval v banke, odrezaný od rodiny, v nešťastnom manželstve s mentálne nestabilnou manželkou a vlastnými záchvatmi hlbokej depresie. Kým sa z nich zotavoval, napísal Pustú zem (The Waste Land, 1922), poému, ktorá ho preslávila a ktorou vyjadril dezilúziu povojnovej Európy. Napísal báseň o kolapse ľudstva, jazyka, ľúbostných a manželských vzťahov, o kolapse celého sveta. Eliot iste často cítil, že smrť je skutočne jediným únikom z pustej zeme. Uviedol do poézie podobné metódy, aké použil James Joyce v románe Ulysses. Voľné spojenie obrazov, predstáv, starých mýtov spolu s obrazmi najdrsnejšej prítomnosti, citátov, parafráz najrôznejších kultúr a jazykov. Kozmopolitná atmosféra je v Pustej zemi pretkaná obrazmi povojnovej dekadencie, smrteľnej únavy, ale aj smädu po živote, obrazmi z Danteho, z Wagnerových opier, Shakespeara, Webstera, Spencera a Baudelaira. Sám nazval svoju kompozičnú metódu juxtapozíciou. Prvá svetová vojna bola výsmechom ľudskej civilizácie. Vydanie Pustej zeme zapôsobilo ako šokujúca udalosť. Stalo sa tak zásluhou Ezru Pounda, najmä vďaka jeho skvelým redaktorským zásahom a nekompromisnému škrtaniu pôvodného rukopisu na polovicu – 434 veršov. Eliot sa s Poundom stretol v roku 1915 v Londýne, ten ho uviedol do literárnych kruhov a jeho báseň The Love Song of J. Alfred Prufrock ponúkol Harriete Monroeovej, známej chicagskej filantropke do amerického časopisu Poetry.

T. S. Eliot si to nechcel s nikým rozhádzať. Pracoval pre modernistický avantgardný časopisu The Egoist, no prispieval zároveň aj do antimodernistického The New Statesment a do The Athenaeum, okolo ktorého sa sústreďovala skupina z Bloomsbury. Písal úvodné nepodpísané eseje do literárnej prílohy londýnskeho Timesu. Redigoval bezplatne literárny časopis The Criterion, čo mu potom umožnilo stať sa riaditeľom londýnskeho vydavateľstva Faber and Gwyer, neskôr Faber and Faber, a tak začal profesionálne a finančne najúspešnejšiu etapu svojho života. Vďaka nemu v tomto vydavateľstve vyšiel W. H. Auden, Ted Hughes a Stephen Spender.

Eliotova tvorba bola akýmsi druhom kultu. Stal sa neagresívnym diktátorom literárneho vkusu. Udelili mu britský Rad za zásluhy a v roku 1948 Nobelovu cenu.

Jeho esejistiku a literárnu kritiku odporúčam všetkým, ktorí by sa chceli literárnou kritikou seriózne zaoberať. Prvá zbierka kritických esejí Posvätný háj (The Sacred Wood, 1920) a esej Tradícia a osobnosť (Tradition and the Individual Talent) sú skvosty.

Tým, čo Eliota nepoznajú, ale chceli by sa s ním zoznámiť, a všetkým otráveným stredoškolákom, ktorých nútia čítať ťažkú Pustú zem, by som dala radu. Začnite s jeho nesmierne šarmantnou básnickou zbierkou Kniha mačiek starého Possuma (Old Possum´s Book of Practical Cats), ktorú Eliot pôvodne napísal pre deti svojich priateľov a nakoniec sa stala základom pre libreto najúspešnejšieho muzikálu na Broadwayi Cats.

Z upršaného Seattlu vás pozdravuje

Danica Hollá

Zobraziť diskusiu (0)