Matúš Procházka
11.5.2020
Narcis
Rudolf Sloboda bol častokrát považovaný za jedného zo zakladateľov modernej slovenskej tvorby. Neprehliadnuteľný samorast, neľahká povaha s pohnutým osudom. Veľký originál, ktorý sa v duchu svojho nezameniteľného rukopisu nebál prekračovať hranice konformnej literárnej zóny. Pravé enfant terrible slovenskej literatúry, ktorý ukázal smer i niektorým ďalším nasledovateľom. Zanechal pomerne rozsiahle dielo. Vďaka výbornému Slovartu ho budeme mať k dispozícii v podstate celé, keďže dlhodobo vychádza vo vynovenej edičnej rade. A skutočne tu je z čoho vyberať.
Pozoruhodný je už románový debut menom Narcis. Ten pôvodne vyšiel v polovici šesťdesiatych rokov minulého storočia a nesie isté neoddiskutovateľné autobiografické črty.
Urban Chromý zanechá v Bratislave štúdiá filozofie. Rozpredá zopár svojich kníh, zbalí kufor a odchádza do Ostravy. V ostravských železiarňach nastúpi na miesto pomocného robotníka. Zvyšok času – to je Urbanova sloboda i prekliatie zároveň. Snaží sa: aj by chcel „zapadnúť“, mať stály okruh dobrých priateľov, s ktorými by si rád rozumel. Ešte viac by stál o spriaznenú ženskú dušu, no osud mu neveľmi žičí.
Prenikavý rozum i prudká vzdorovitá povaha sa v ňom totiž náramne zrazili, to nikdy nerobí dobrú krv. Nejde to ruka v ruke s poslušnosťou. Urban je stále v opozícii, stále s niekým v konflikte, ťažko mu je prispôsobiť sa. Má problémy s okolím (so ženami zvlášť) i problémy osobnostné. Boj so spoločnosťou pomaly prehráva a vie, že musí čosi zmeniť, začať nejako inak, pokiaľ nechce prehrať úplne.
Slobodov debutový text je veru ťažký. Striedajú sa v ňom akési vnútorné monológy s rozprávaním v –er forme. Celkovo pôsobí hrubým, neotesaným dojmom. O vyčačkanú formu tu naozaj nejde. Sloboda to jednoducho natrieskal na papier tak, ako to cítil: živelne, úprimne, od srdca.
Nikomu sa nesnaží za každú cenu zapáčiť. Je v tom poznať rozhnevaný mladý muž, nespokojný so stavom vecí. Sála z toho až nejaká „anarcho revolta“ voči panujúcemu spoločenskému zriadeniu. Nad tým odporom k pravidelnej pracovnej disciplíne, navyše umocneným v pravde mľandravým ideologickým uvedomením zrejme nejeden súdruh „kultúrny poverenec“ zhrozene krútil hlavou.
V tých na pohľad neotesaných vetách je však i veľa emocionálnej sily. Miestami až sebadeštruktívnej či vyložene mizantropickej. Nie je to dva razy veselé, ťažká ruka ich veru písala. Tie umastené nánosy ale zároveň skrývajú nejednu jagavú perlu, len ju čitateľ musí s istou námahou vydolovať. Sloboda totiž neraz prekvapí výraznou (seba)reflexiou, krehkým jemnocitom či brilantnými postrehmi z bežnej každodennosti.
Niet k tomu príliš čo dodávať. Narcis je výborný nekonformný debut jedného z najlepších slovenských autorov, ktorý sa z dnešného pohľadu javí aj ako veľmi presný dobový dokument.
Rudolf Sloboda: Narcis
Vydal: Slovart 2014
272 strán
