Našli sme spôsob, ako sa dá najesť z kníh: Príbeh knihy Damianova rieka a charity Mary‘s Meals
Existujú tri možnosti, ako sa najesť z knihy. 1. Knihu osolíme a varíme do zmäknutia. 2. Kúpime knihu Damianova rieka a prispejeme tak na jedno jedlo denne pre najchudobnejšie deti na svete na pol roka. 3. Zaokrúhlime nákup na www.artforum.sk smerom nahor a opakujeme druhú časť postupu z bodu 2.
Od 27. októbra až do vypredania zásob máte v kníhkupectve Artforum jedinečnú príležitosť „uvariť“ jedlo pre najchudobnejšie deti v rôznych častiach sveta.
Ako? Kúpou jedného kusa dlhé roky nedostupnej knihy Damianova rieka zabezpečíte jedlo pre chudobné dieťa na pol roka.
Autor knihy Daniel Pastirčák sa totiž svojej knihe po takmer 30 rokoch od jej vydania rozhodol dodať nový rozmer dobra: všetok zisk z jej predaja venuje charitatívnej organizácii Mary‘s Meals, ktorá bojuje proti hladu zavádzaním školského stravovania.
Páchanie dobra sa vypredaním knihy nekončí.
Prispievanie na jedlo chudobným deťom je síce týmto spôsobom možné len do vypredania zásob knihy, ak to však nestihnete, nezúfajte – stále existuje aj stabilná možnosť zaokrúhľovania nákupu smerom nahor v prospech organizácie Mary’s Meals na internetovom obchode Artforum.sk.
Počas doterajšej fázy zaokrúhľovania sa nám pre Mary’s Meals podarilo vyzbierať viac ako päťsto eur, ktoré sa onedlho premenia na varené bataty, pšenicu alebo kukuricu.
Tešíme sa na ďalšiu fázu, ktorá, dúfame, opäť prinesie vytúžené ovocie. A zeleninu. A obilniny. A strukoviny.
O tom, ako na túto myšlienku prišiel, píše sám autor knihy a celej idey, slovenský básnik, prozaik, esejista, výtvarník a kazateľ Cirkvi bratskej – Daniel Pastirčák:
V jednej z kníh na pulte kníhkupectva Artforum sa stretajú dva príbehy.
Príbeh prvý: Čakal som v šatni štúdia L+S na svoj čas v show Adely Vinczeovej – Trochu inak s Adelou. Podivná chvíľa: Ocitnúť sa na mieste, kde po dlhé roky sedávali moji obľúbení komici. Pozeral som si ich fotografie rozvešané po stenách. Vtom na mňa padol veľký tieň. Do miestnosti vstúpil obrovský chlap a obdaroval ma širokým úsmevom: „Oh, you must be that pastor.“ Magnus MacFarlane-Barrow ma oslovil škótskou angličtinou. Prikývol som. Hoci sme sa videli prvýkrát, stačilo pár viet a cítili sme sa ako starí priatelia. V Adelinej show vystúpil Magnus ako posledný. Jeho jednoduchú priamočiaru reč a dobrosrdečný humor som počúval so zatajeným dychom. A nebol som sám, Magnusov fascinujúci príbeh očividne uhranul celému publiku.
„Čo by si si pre svoj život prial zo všetkého najviac?“ spýtal sa pred mnohými rokmi Magnus Edwarda, najstaršieho z detí, natlačených v malej hlinenej chyžke v Malawi. „Chcel by som mať dostatok jedla,“ odvetil chlapec, „a raz by som chcel mať možnosť ísť do školy.“ Tá odpoveď Magnusovi zmenila život. Edwardove slová prijal ako výzvu. Z kôlne v škótskej dedinke Dalmally už roky organizuje charitatívne dielo „Mary‘s Meals“.
Silu čerpá z dôvery v ľudskú dobrotu a z viery v Božiu prozreteľnosť. Vďaka malým darcom z mnohých krajín sveta dnes sýti viac než dva milióny detí. Žiaci z najchudobnejších krajín sveta dostávajú svoj každodenný prídel jedla v škole. Spojenie jedla a vzdelania im otvára cestu z chudoby. Mnohé už vyštudovali, stali sa z nich lekári či učitelia. Magnus mi daroval slovenský preklad svojej knihy Neobyčajný príbeh Mary‘s Meals. V knihe som sa okrem iného dozvedel, že cena môjho obeda dokáže zabezpečiť jednému dieťaťu z krajín zasiahnutých extrémnou chudobou jedlo na celý rok.
Príbeh druhý: Od stretnutia s Magnusom uplynulo pár mesiacov. Volala mi Dáša. V zastrčenom kúte pod podlahou kostola na Cukrovej sa vraj našlo viac než päťsto zabudnutých kusov knihy Damianova rieka.Neuveriteľné, z podzemného prachu sa vynorila kniha rozprávok o láske a večnosti stará tridsať rokov. Texty roztrúsené po zošitoch, šírené dovtedy iba cez kopirák, som po Nežnej revolúcii vytiahol zo zásuvky, starostlivo prepracoval a spolu s ilustráciami v roku 1993 pripravil na vydanie. Bola to moja prvá kniha i prvá publikácia vydavateľstva AF. Autorom knižného dizajnu bol Julo Nagy. Ak ma pamäť neklame, Damianova rieka bola prvou knihou, ktorej Julo vdýchol tvar. Julo vdýchol tvar i vizuálnej identite Artfora. Pri vstupe do kníhkupectva na Kozej vás dodnes víta jeho dnes už kultové logo. To logo zdobí i obal mojej prvej knihy. Vďaka štedrým sponzorom Damianova rieka vyšla v neuveriteľnom náklade 10 000 kusov.
Roky plynuli. Myslel som si, že všetky knihy sú už rozpredané. A tu hľa – viac ako päťsto kusov pod podlahou kostola. Magnusov hlas z onej show a hlas Dáše v telefóne nadviazali rozhovor, prvý príbeh sa stretol s druhým príbehom, aby teraz pokračovali spolu na pulte kníhkupectva.
Od stretnutia s Magnusom som neprestal uvažovať, ako veľký príbeh Mary‘s Meals podporiť svojou malou troškou. Damianova rieka mi znenazdania ponúkla jednu z možností. Zisk z predaja zabudnutých kníh bude patriť Mary‘s Meals. Čo na to povie vydavateľ? Janka a Vlado Michalovci bez váhania súhlasili. S Adamom Skirčákom zo slovenskej pobočky Mary‘s Meals sme dohodli potrebné detaily a stará kniha vybavená novou páskou od organizácie je na svete. Moje fiktívne rozprávky o láske sa tak môžu aspoň na chvíľu spojiť s tou skutočnou, ktorej fascinujúci príbeh som po prvý raz počul v divadelnej sále L+S.
(Titulná fotografia: Jakub Kratochvíl,Ostatné fotografie: Artforum a Mary's Meals)