Ján Blažovský
28.10.2022

Nebáť sa prehodnotiť svet

Komisia Kráľovskej švédskej akadémie vied dnes udelila najvyššie vedecké ocenenie vo fyzike za „experimenty s previazanými fotónmi, ktoré potvrdzujú porušenie Bellových nerovností a sú priekopníkom kvantovej informačnej vedy“. Rovným dielom si ho rozdelia vedci Alain Aspect, John Clauser a Anton Zeilinger. Nezávisle od seba skúmali, prečo sa dve častice správajú, akoby boli jednou jednotkou, aj keď sú od seba vzdialené. Albert Einstein o tomto jave hovoril ako o „strašidelnom pôsobení na diaľku“. Erwin Schrödinger zase poznamenal, že je to najdôležitejšia vlastnosť kvantovej mechaniky. (Denník N, 4. 10. 2022)

Oplatilo sa začať dlhšou citáciou o udelení tohtoročnej Nobelovej ceny za fyziku, pretože jej predmetom je téma, ktorej sa venuje vo svojej nedávno preloženej knihe Helgoland fyzik a popularizátor vedy Carlo Rovelli. Na knihách Carla Rovelliho je príjemné, že ich dokážu čítať laici so záujmom o hlbšie fungovanie sveta a mať radosť z čítania bez toho, aby presne rozumeli, čo je vlastne kvantová mechanika. Ani autor tohto článku nebude predstierať, že rozumie, o čom Rovelli píše, ale nazdávam sa, že práve pre laika je dôležité v tomto prípade objavovanie úplne nových perspektív myslenia o fyzike a vesmíre na makro aj mikro úrovni.

Vo vydavateľstve Tatran sme sa mali už možnosť zoznámiť s Rovelliho knihami O čase a Sedem krátkych prednášok o fyzike. Zatiaľ čo sa v prednáškach dozvedáme veľa faktov o súčasnom fungovaní vesmíru, o jeho vzniku (zároveň je v tejto téme pomerne dosť, čo vôbec nevieme), o hľadaní jednotnej teórie, kniha O čase je už sčasti aj poetickým textom neváhajúcim odkazovať na literatúru a hudbu. Nie je to jednoduché čítanie a autor vyžaduje od čitateľa spoluprácu: sústredenie, prehodnotenie niektorých zaužívaných schém myslenia, oslobodenie sa od zväzujúcich predstáv o priestore a čase. V tomto duchu pristupuje aj v diele Helgoland.

Názov Helgoland znie tajomne, jeho vysvetlenie sa dozvedáme hneď v prvej kapitole. Ide o ostrov v Severnom mori, na ktorom fyzik Werner Heisenberg trávil zdravotný pobyt. Dospel tu tiež k významným posunom vo vlastnom uvažovaní o fyzike a spôsobil zásadné pohyby vo vede. Objav kvantovej mechaniky otriasol vedou, pretože nebol v súlade s dovtedajšími pozorovaniami, a priniesol aj mnohé paradoxy. Rovelliho cieľ je ponúknuť čitateľom novú perspektívu: „Možno namiesto toho, aby som vysvetľoval, ako chápať kvantovú mechaniku, iba vysvetľujem, prečo je také ťažké porozumieť jej.“ (s. 14)

Kvantová mechanika je možno ťažká na porozumenie aj kvôli tomu, že ľudia sú zvyknutí na exaktné, presne merateľné javy, ktoré sa dajú pozorovať zmyslami, zatiaľ čo na úrovni elementárnych častíc je potrebné nastaviť uvažovanie na pravdepodobnosť a matematiku. Fyzici pri elektrónoch nevedia nič s konečnou platnosťou, ale zato vedia klásť mimoriadne zaujímavé otázky, na ktoré hľadajú odpovede vo výpočtoch alebo dokonca vo filozofii. „To, že svet vidíme klasicky nemenný, nie je nič iné, než naša vlastná krátkozrakosť. Istoty klasickej fyziky sú len pravdepodobnosti a ostrý a pevný obraz sveta starej fyziky je ilúziou.“ (s. 108)

V jednotlivých kapitolách sa zoznámime s viacerými fyzikmi a ich koncepciami, sme svedkami vedeckých sporov, Rovelli predkladá argumenty za a proti a tiež píše o vlastnej pozícii zástancu „vzťahovej“ interpretácie teórie. Nie je vôbec jednoduché rozumieť, o čom sa v knihe píše, no vynaložené čitateľské úsilie sa vráti v podobe hlbšieho nazerania na realitu aj na tému fungovania ľudskej mysle. A ako ukazuje aj tohtoročná Nobelova cena za fyziku, aplikácia vo vede prinesie v budúcnosti závažné posuny aj v kvalite života veľkých skupín ľudí.