Martina Hefter (1965) je nemecká spisovateľka a tanečná perfomerka a tiež držiteľka viacerých literárnych ocenení. V najnovšom románe Hej, dobré ráno, ako sa máš? (Hey guten Morgen, wie geht es dir?, Klett-Cotta) rozpráva príbeh tanečníčky Juno, ktorá sa stará o manžela postihnutého sklerózou multiplex. Utieka sa k sociálnym sieťam a nadväzuje známosti s rôznymi mužmi, klame a necháva sa klamať. Hefterovej román je o potrebách a túžbach v živote a o tom, ako ďaleko je človek ochotný zájsť pre lásku. Autorka pritom nepodlieha žiadnemu sentimentu, príbeh starnúcej tanečníčky zobrazuje vierohodne a súčasne nežne a poeticky.

Maren Kames (1984) je autorka dvoch kníh a prekladateľka, žije v Berlíne. Oba jej romány vzbudili veľkú pozornosť a román LUNA. LUNA (2019) sa dočkal aj divadelnej adaptácie. Tretí Kamesovej román Zajačia próza (Hasenprosa, Suhrkamp) je lyrickou a súčasne avantgardnou prechádzkou životom a rodinnou históriou rozprávačky príbehu, jeho inventúrou, spomienkou na staré matky a starých otcov, plný intertextuálnych odkazov. Sprievodcom textom je podobne ako v Carollovej Alici v krajine zázrakov zajac, no rozprávačka sa neprepadne do zajačej nory, ale putuje časmi na lietadle.

Najnovší román jedného z najznámejších súčasných nemeckých spisovateľov Clemensa Meyersa (1977) Projektory (Die Projektoren, S. Fischer Verlag) rozpráva na viac než tisícich stranách o vojne, násilí a brutalite v Juhoslávii – o starých a nových nacistoch, utópiách a fantáziách. Geografická línia sa začína v Lipsku a pokračuje až do Belehradu, časová smeruje od NDR k Juhoslovanskej zväzovej republike a žánrová od príbehu na plátne k dobrodružnému románu. V pohorí Velebit zažije bývalý partizán natáčanie filmov o Winnetouovi a o niekoľko desiatok rokov neskôr sa na rovnakom mieste odohrávajú brutálne boje. Uprostred nich sa ocitne skupinka mladých pravicových radikálov z Dortmundu a zažije nezmyselnosť svojej ideológie na vlastnej koži.

Ronya Othmann (1993) je poetka, prozaička a novinárka, ktorá sa venuje nemeckej zahraničnej politike na Blízkom východe, genocíde jezídov a diskriminácii. Tému genocídy jezídov literárne spracúva aj v nominovanom dokumentárnom románe Sedemdesiatštyri (Vierundsiebzig, Rowohlt). Pokúša sa nájsť formu pre nevysloviteľné – genocídu spáchanú na jezídoch Islamským štátom v Sindžáre v roku 2014, kde prišlo o život niekoľko tisíc jezídov a jezídok. Román je cestou na miesta činu, do obývačiek preživších, do jezídskej dediny v Turecku, kde už viac nikto nežije. Je prepojením autorkinej žurnalistickej práce a krásnej literatúry a snahou podať svedectvo o brutalitách prepojené s vlastným príbehom.

Zo severu sa valí hrom (Von Norden rollt ein Donner, C. H. Beck) Markusa Thielemanna (1992) je autorov druhý román. Odohráva sa na malebných lüneburských pastvinách, na ktoré devätnásťročný Jannes denne vyháňa ovce. Na ovce však opäť útočí vlk, ktorého nikdy nikto nevidel, ale každý ho vidieť chce. Kvôli vlkovi sa v dedine rýchlo hromadia konflikty, ktoré vyústia až do politických. Thielamannov román je pomalým, no zároveň napínavým románom o mlčaní a potláčaní, vyrozprávaný poetickým a pomalým jazykom a možno ho pokojne zaradiť k tradícií tzv. antiheimatrománov.

Iris Wolff (1977) je nemecká spisovateľka, ktorá sa narodila v rumunskom Banáte, odkiaľ sa v roku 1985 presťahovala do Nemecka. Vo svojom poslednom románe o dospievaní a láske s názvom Rúbaniská (Lichtungen, Klett-Cotta) sa vracia v nezvyčajných, mimoriadne silných a zároveň nežných obrazoch do starej vlasti, do detstva a dospievania počas Ceausescuovej diktatúry. V poetickom jazyku ukotvený príbeh deväťročného Leva a jeho kamarátky Kato, ktorá ušla spolu s rodičmi na Západ, sa autorke podarilo vynikajúco zakomponovať do príbehu európskych dejín práve sa končiaceho 20. storočia. Pokým sa Kato zžíva so Západom, zažíva Lev brutalitu diktatúry na vlastnej koži.

(Pozn. Knihy v Nemecku majú od roku 1983 nezmenenú DPH sedem percent.)

Zobraziť diskusiu (0)