Danzig Baldajev prežil detstvo v irkutskom tábore pre deti uväznených ,nepriateľov ľudu´, jeho otec bol prominentným burjatsko-mongolským etnografom a podľa jeho výpočtov minimálne 57 členov ich rodiny zahynulo v trestaneckých táboroch a väzniciach na rôznych miestach Ruska. Tridsaťjeden rokov Baldajev – umelec s nekompletným vzdelaním, syn nepriateľa ľudu, vojak v druhej svetovej vojne – pracoval pre ministerstvo vnútra ZSSR a ako strážca v petrohradskej väznici Kresty.

Slovník väzenského slangu

Precestoval bývalý Sovietsky zväz od Leningradu po Vladivostok a navštívil množstvo nápravných táborov a kolónií. Okrem kresieb, ktoré dokumentujú každodenný život v gulagoch, vytvoril slovník väzenského slangu a tetovaní spolu s ich kódovaným významom a voviedol nás tak do ruského predpeklia.

Pre nezainteresovaného sú tetovania len chaotickou skrumážou často obscénnych, komických a nepochopiteľných kresieb, v skutočnosti ide o unikátny a vysoko sofistikovaný jazyk jednej uzavretej sociálnej skupiny, ktorý využíva známe symboly – horiaca sviečka, lebka, nahá žena, kríž, diabol, had, svastika. Ich význam sa však mení kombináciou s inými symbolmi, textami, akronymami a umiestnením na tele.

Je to jazyk, vďaka ktorému funguje hierarchický systém v komunite, ktorej možnosti komunikovať sú značne obmedzené. Jazyk, ktorý rozpráva v prvej osobe a ticho informuje zainteresovaných o všetkom, o čom vo svete vonku informuje oblečenie, účes či auto, teda o sociálnom statuse nositeľa, o jeho politickej príslušnosti, sexuálnej orientácii, náboženskom vyznaní, o pozícii vo väzenskom kastovom systéme, o veku, o zločinoch, ktoré spáchal, táboroch, ktorými prešiel, o jeho zlyhaniach a dokonca o budúcnosti, v ktorú verí.

Môže byť teda kompletným záznamom života svojho nositeľa, ale aj formou ochrany a trestu za zločiny spáchané v rámci tejto komunity, teda mimo oficiálneho súdneho systému. Extrémnym zdokumentovaným príkladom sú tetovania vyryté nožom na čelo, ktoré sú nezmazateľné a znamenajú istú sociálnu popravu.

Bez tetovania znamená bez ochrany

Väzeň bez tetovania nemá žiaden sociálny status a vo väzenskom kastovom systéme je niekde dolu alebo nezaradený, a teda aj bez ochrany. Telo väzňa sa môže stať živým listom, nositeľom odkazov medzi jednotlivými zločineckými skupinami, väznicami a vonkajším svetom.

Baldajev počas pôsobenia na kriminálnom oddelení ministerstva vnútra pomohol identifikovať viac ako 300 vrahov a zlodejov a objasniť ich zločiny vďaka tomu, že bol schopný tento jazyk dekódovať. Zomrel v roku 2005 a v jeho pozostalosti sa našlo viac ako 750 archov originálnych perokresieb doplnených detailnými opismi. Tie po jeho smrti získalo londýnske vydavateľstvo a grafické štúdio FUEL, rovnako ako aj práva na fotografie ruských väzňov Sergeja Vasilieva, ktoré vznikli po roku 1989.

Neskôr získali kolekciu fotografií Arkadya Bronnikova, kriminalistu, ktorý viac ako tridsať rokov pôsobil na ministerstve vnútra a ktorý v šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch v trestaneckých táboroch na Urale a Sibíri zozbieral obrovské množstvo informácií o tunajších väzňoch a zdokumentoval ich tetovania s jediným praktickým zámerom – porozumieť jazyku väzňov a tieto poznatky využiť pri ich identifikácii a zaistení.

Všetok tento materiál spolu s predslovom samotného Baldajeva, s vyčerpávajúcou históriou ruskej kriminálnej subkultúry historika Alexandra Sidorova a predslovom novinárky Anne Applebaum sú v tejto krásne viazanej trilógii.

Súčasť ruskej kultúry

Baldajev považoval symbolický jazyk vyrytý na telách väzňov za plnohodnotnú súčasť ruskej kultúry, ktorá nenávratne mizne s každým mŕtvym nositeľom a zaznamenáva to, čo by mnohí politici a pseudohistorici chceli poprieť a vymazať z pamäti. Svoje kresby doplnil príbehmi jednotlivých nositeľov tetovaní – narkomanov, prostitútok, zlodejov aj nepriateľov ľudu – , s ktorými sa stretol vo väzniciach alebo ich identifikoval v márniciach.

Vďaka týmto detailným záznamom ich činov a trestov sú kresby včlenené do širšieho kontextu a jeho práca dostáva úplne iný rozmer. Nie je len prehliadkou bizarných grafických znakov, ale neoficiálnou históriou moderného Ruska, zachytávajúcou všetky fatálne zlyhania, politické zmeny a sociálne experimenty, ktoré miliónom ľudí zničili život.

Článok bol publikovaný aj v Denníku N.

Zobraziť diskusiu (0)