Začalo sa to publikovaním poviedky Milovník mačiek (Cat person) v New Yorkeri, ktorá sa stala virálnou a nesmierne diskutovanou na sociálnych sieťach najmä medzi ženami, no zaujala aj literárnych vedcov, ktorí o nej debatovali v rádiu. Príbeh sa sústreďuje na mladú vysokoškoláčku Margot, ktorá začne randiť s mužom po tridsiatke. Poviete si, že ide o úplne banálnu vec, ničím nezaujímavú tému, avšak… Avšak nie je to také jednoduché! Úspech tejto poviedky tkvie jednak v tom, že sa v nej našlo mnoho žien, ktoré si taktiež prežili svoje s mužom podobným Robertovi (milovníkovi mačiek), a jednak – čo je dôležitejšie – je táto poviedka, ako aj ostatné v zbierke, napísaná originálnym rukopisom.

„Margot sedela na posteli, kým si Robert vyzliekal košeľu a rozopínal nohavice. Keď mu spadli k členkom, uvedomil si, že je obutý, a tak sa sklonil a rozviazal si šnúrky na topánkach. Pri pohľade naňho, ako sa čudne skláňa ponad veľké a mäkké brucho porastené chlpmi, Margot napadlo: ach, nie. Ale úsilie nevyhnutné na zastavenie toho, čo spustila, sa jej zdalo neprekonateľné; vyžadovalo by si to od nej dávku taktu a jemnosti, ktoré zo seba nedokázala vydolovať. Nešlo o to, že by sa bála, že ju prinúti urobiť niečo proti jej vôli, no keby nástojila na tom, aby teraz – po všetkom, čo urobila, aby sa dostali až sem – prestali, vyzerala by ako rozmaznané a rozmarné decko, akoby si objednala niečo v reštaurácii a pri pohľade na donesené jedlo si to rozmyslela a vrátila ho do kuchyne.“ (s. 80)

Poviedky Kristen Roupenian spracúvajú bežné témy, pričom autorka sa zameriava najmä na medziľudské vzťahy. Svoje postavy pitve až na kosť, a to spôsobom vyvolávajúcim protichodné pocity(zvedavosť, strach, pobavenie, znechutenie, pobúrenie), ktoré recipientom otrasú práve preto, že „tnú do živého“. Ako uvádza anotácia: „V poviedkach sa dokonale zobrazuje, že ženy môžu byť rovnako desivé ako to, čo sa im deje.“

Texty reflektujú prežívanie žien a mužov vo vzťahoch, ale aj ich osobné zlyhania vedúce k ďalším zlým rozhodnutiam. Rozvod, rozchod, nechcený sex, objektofília, depresia, rodičovstvo, priateľstvo, túžba po moci, peniazoch, láske, dokonalosti… spisovateľka vo svojich poviedkach uvažuje o témach, ktoré sa väčšiny z nás bytostne dotýkajú, sú súčasťou našich každodenných životov, a preto majú potenciál zaujať čitateľky a čitateľov, hoci miestami pôsobia priam bizarne.

Čaro tvorby tejto autorkytkvie predovšetkým v literárnom spracovaní, až v druhom rade ide o výber tém. Vyjadrím sa slovami francúzskeho filozofa Frédérica Shifftera: pre poviedky Kristen Roupenian je charakteristický „spôsob nového uchopenia a iného, originálneho a jedinečného spracovania bežnej, tradičnej, no vo svojej podstate nevyčerpateľnej témy“ (Shiffer, F. Krása. Inaque 2014).

Poviedky v zbierke Vieš, že to chceš sú napísané vycibreným štýlom a sviežim, mladíckym jazykom. Zaujmú obsahom i formou, ktorá však pôsobí prirodzene (azda až na jednu či dve poviedky) a niet v nej badať stopy driny. Môžete si ich prečítať rýchlo a nechať sa uniesť emóciami, ktoré vo vás vyvolajú, no i pomaly či opakovane – uvažujúc o prečítanom a čítajúc medzi riadkami– hľadať ďalší významový plán textu. Roupenian má moc sprostredkovať svojimi slovami prežívanie intimity postáv, vie sa čitateľovi priblížiť, podmaniť si ho. Neraz využíva aj nadprirodzené či kriminálne situácie, do ktorých vloží napríklad bolesť šikanovaného dieťaťa prežívajúceho rozvod rodičov.

Nechcem sa púšťať do podrobnej analýzy každej z poviedok, pretože by som vás tým mohla ukrátiť o pôžitok z prečítaného a zaiste by na to nestačil priestor bežnej recenzie. Ak si však chcete prečítať originálne texty, ktoré vás zaujmú obsahom i formou a prinútia vás uvažovať, poobzerať sa okolo či, naopak, ponoriť sa do seba, zbierka Vieš, že to chceš je skvelou voľbou. Môže vás prekvapiť, pobaviť, rozhodiť, ba aj pobúriť, ale o to predsa v umení ide.

Vieš, že to chceš – Kristen Roupenian,
Inaque 2019
preklad: Kamila Laudová

Zobraziť diskusiu (0)