Hoci vrcholné obdobie kyberpunku trvalo len krátko – formálnu smrť žánru vyhlásil Neal Stephenson vo svojom románe Sníh –, popkultúru zmenil zásadne a natrvalo. Gibsonov vplyv a spôsob, akým zachytil podstatu a ustálil formu kyberpunku, nachádzame 15 rokov po vydaní románu v kultovej trilógii Matrix, rovnako ako aj v množstve ďalších kníh, filmov, seriálov, komiksov či videohier. Napokon, práve vydanie hry Cyberpunk 2077 sa stalo udalosťou videohernej scény v minulom roku.

„Obloha nad prístavom pripomínala zrnenie starého televízora.“

Gibson vo svojom románe vykresľuje svet v neurčitej budúcnosti po tretej svetovej vojne, kde bežnú realitu tvoria rozľahlé aglomerácie, nadnárodné korporácie zaibacu a matrix – svet dát, v ktorom kybernetickí kovboji dokážu získať informácie odkiaľkoľvek.

Aj Case, hlavný hrdina Gibsonovho rozprávania, je kovboj, hoci už nepracuje – po otrave mykotoxínmi prišiel o schopnosť pripojiť sa do kyberpriestoru. Keď mu tajomný Armitage ponúkne možnosť zbaviť sa tohto postihnutia výmenou za prácu na jeho zákazke, Case nezaváha. Čoskoro sa však presvedčí, že králičia nora jeho úlohy vedie hlboko do útrob matrixu...

Čítať Neuromanta je presne taký kyberpunk, ako si ho predstavujeme – a aj tento pocit aktuálnosti je dôkazom rozsiahleho a hlbokého vplyvu románu na súčasnú podobu žánru. Gibsonova subverzívna, antiutopická vízia budúcnosti, v ktorej sa technológia spája s ľudstvom na úplne základnej úrovni, si aj po štyroch dekádach udržiava čitateľskú príťažlivosť.

Vďačiť za to môže aj dynamickému štýlu rozprávania – kapitoly sú tvorené krátkymi pasážami, v ktorých autor prostredníctvom Casea vykresľuje realitu; ošumelé predmestia a bary, v ktorých stretávame priekupníkov, dílerov, nájomné vrahyne či kovbojov, sú priamym protikladom luxusných rezidencií a hotelov vysoko nad nimi, v ktorých zlatá mládež prežíva hedonistické orgie rôzneho druhu. A nakoniec je tu matrix – dátový priestor, v ktorom sa zhmotňujú konštrukty mŕtvych, vírusy naberajú fyzickú formu a umelé inteligencie vytvárajú vlastné dátové svety.

Napriek tomu nejde o úplne jednoduché čítanie. Gibson je majstrom nevypovedaného: núti čitateľa ponoriť sa do deja, snažiť sa skutočne pochopiť, čo postavy hovoria, a čítať medzi riadkami. Je to však odmeňujúca snaha – atmosféra sveta žiariacich neónov a dátových prúdov na pozadí ohnivočervenej stupňovitej pyramídy je pohlcujúca.

Akčné pasáže sa striedajú s pokojnejšími, takmer filozofickými. V texte však žiadne zrkadlo spoločnosti nenájdeme – aspoň nie na prvý pohľad. Gibson nám ponúka špinavý nový svet plný drogových raušov, snov a kybernetických vízií, svet, v ktorom sa telo stalo len vylepšiteľným nástrojom na prenájom. Čo však o nás vypovedá absencia hodnôt a morálnych zásad tohto sveta?

„Našiel ju v jednu daždivú noc v špinavej herni. Pod žiarivými duchmi prepaľujúcimi cez opar cigaretového dymu – hologramami Zakliateho hradu, Tankovej vojny v Európe, New Yorku... Dodnes si ju pamätal práve tak, s tvárou zaliatou neúprosným laserovým svetlom, ktoré jej podobu redukovalo na kód.“

Vek knihy odhalí čitateľ len pri technických opisoch. Využitie konzol, výmenných kaziet či dermatród už neznie tak novátorsky v porovnaní so všetkým, čo dokáže hoci len moderný smartfón. Napriek tomu nás pri čítaní zasiahne práve kontrastné spojenie biologického „mäsa“ a – pri pohľade späť značne ťažkopádnej – techniky.

Neuromant však napriek svojmu veku ostáva pútavým sci-fi a zásadným románom, ktorý potrebujeme čítať, aby sme pochopili, odkiaľ sa vzalo „kyber-“ v popkultúre. Je preto skvelou správou, že Slovart pripravil Neuromanta v skutočne reprezentatívnej podobe: počnúc obálkou cez špičkovú redakčnú prácu až po fantasticky aktuálny jazyk a vystihnuté nuansy v preklade Patricka Franka.

William Gibson: Neuromant

Slovart, 2021

Preklad: Patrick Frank

Zobraziť diskusiu (0)