Samotnú knihu môžeme vnímať ako dva takmer samostatné príbehy. Prvý tvoria dobrodružstvá chlapca Atreja snažiaceho sa v ríši Fantázie nájsť liek pre detskú kráľovnú a zachrániť ríšu pred ničotou. Tieto dobrodružstvá číta v reálnom svete na povale školy chlapec Bastián. Počas rozličných nebezpečných situácií sa Atrej sám vyvíja a učí sa chápať neznámy svet. Nesmie používať zbrane, chráni ho však Orin, symbolický prívesok fungujúci ako kráľovská pečať: pozná ho každá bytosť vo Fantázii.

Na ceste Atrejovi pomáhajú rôzni priatelia, medzi inými aj preslávený drak šťastia Falko. Zásadnú úlohu v deji zohrávajú slová a slovom, respektíve menom, sa môže vyliečiť aj detská kráľovná. No len v prípade, že jej nové meno vymyslí dieťa Adama, ľudské dieťa. Tomuto dieťaťu, Bastiánovi Baltazárovi Buxovi, v istom okamihu napadne zásadná myšlienka, že „Nielen Fantázia je chorá, ale aj svet ľudí“. Na konci prvej časti prenikne Bastián do knihy, ktorú číta a stane sa jej postavou. Hoci aj druhú časť Nekonečného príbehu tvoria sekvenčné dobrodružstvá, ich povaha sa od prvej časti odlišuje. Bastián sa mení na svoj idealizovaný obraz a aktívne tvorí ríšu Fantázie svojimi nápadmi, myšlienkami a príbehmi, ktoré rozpráva. Druhá časť preteká farbami, fantastickými bytosťami, zvláštnymi miestami pripomínajúcimi Neviditeľné mestá Itala Calvina. Text sa tiež formálne trochu mení, podobá sa na snové vízie, chvíľami skĺzava do halucinačných obrazov.

Jedna z najpôsobivejších kapitol je Atrejov rozhovor s vlkolakom Gmorkom. Vlkolaci dokážu žiť v dvoch svetoch: v skutočnom aj vo Fantázii. Ak sa do skutočného sveta pokúsi preniknúť iná bytosť z Fantázie, stane sa utkvelou predstavou, klamstvom a možno aj nástrojom moci na vykonávania zla. Všetko toto vlkolak vysvetlil Atrejovi na pokraji života a smrti a je to rozhodne jedna z častí, ktoré dokazujú, že Nekonečný príbeh je knihou aj pre dospelého čitateľa. Ďalším dôkazom je, že zahŕňa množstvo symboliky na hlbšie zamyslenie. Cyklické plynutie času, zrod a zánik, iniciácia dieťaťa do sveta dospelých, vyrovnávanie sa so smrťou – tieto a ďalšie, možno až archetypálne obrazy, spôsobujú silný zážitok dospelým čitateľom. V ríši Fantázie sa vyskytujú tiež bytosti z rôznych mytológií, s neraz až bizarnými popismi. Okrem toho sa tu objavujú aj zrkadlá a rôzne zrkadlové obrazy postáv: napríklad Atrej a Baltazár, dej odkazuje často sám na seba rovnako ako dva hady hryzúce sa do vlastných chvostov v znaku Orinu.

Nekonečný príbeh si vychutnajú aj priaznivci magického realizmu a obdivovatelia nespútanej imaginácie. Podobne ako v niektorých podobných dielach, aj toto sa zaoberá knihami samotnými. V knihe čítame druhú knihu a okolo kníh a príbehov s ich hlbokým kultúrnym zmyslom sa rozvíja jedna zo zásadných zápletiek súvisiacich s uzdravením detskej kráľovnej.

Kto je vlastne Bastián? Hrdina bez identity, keďže si takmer vôbec nepamätá svoj život človeka? Tvorca bez obmedzení, záchranca svetov? Alebo detská podoba Marca Pola, cestovateľa a zapisovateľa nekonečného príbehu? Isté je, že Nekonečný príbeh je oslavou iných kníh, oslavou príbehov a bezhraničného priestoru ľudskej imaginácie. Množstvo čitateľov takto dostáva príležitosť oddať sa snívaniu o vlastnej verzii Fantázie.

Michael Ende: Nekonečný príbeh

Preklad: Elena Diamantová

Ikar 2013

424 strán

Zobraziť diskusiu (0)