Artforum je ako značka v rámci Slovenska jednou z najstarších kníhkupeckých sietí. Vaše kníhkupectvo je jedným z najstarších v Žiline. Ľudia, ktorí si pravidelne kupujú knihy, sú zvyknutí na určitý kníhkupecký servis. Knihy vám od distribútorov nechodia na paletách, ste osobnejší, viac sa vyznáte, nepredávate knihy ako, povedzme, drogériu. Cítite istotu, že ľudia, ktorí vedia oceniť kníhkupecké služby, trafia aj k vám? Cítite tú lokálnu podporu?

J. N.: Tá istota nikdy nie je. Veríme, že stále existuje skupina ľudí, ktorí to dokážu oceniť. Komunita, ktorá ku nám chodí, sa nám to v rámci možností snaží splácať. Cítime lokálnu podporu. Nejde len o nakupovanie kníh, ale aj o podporu kultúrnych udalostí, ktoré spoluorganizujeme, či už je to Noc literatúry, Žilinský literárny festival alebo pravidelné filozofické alebo literárne večery. Snažíme sa pracovať pre ľudí, ktorí rozmýšľajú, veď naším sloganom je „Dobrodružstvo myslenia“ (úsmev).

Ľ. M.: To je podstatný dôvod, prečo môžeme existovať. Tá komunita nás do určitej miery potrebuje. Zároveň nás drží nad vodou. Je veľa ľudí, ktorí nám dajú prednosť pred inými kníhkupectvami, aj keď musia niekedy čakať, kým im danú knihu zoženieme. Naša snaha je, aby ľudí, ktorí nás týmto spôsobom podporujú, bolo čo najviac. Naše primárne zameranie je žilinská komunita, ľudia, ktorých už dlhé roky poznáme, spolupracujeme na mnohých kultúrnych akciách - to je aj naša najdôležitejšia výhoda oproti veľkým kníhkupectvám. Aj tým, že je tu kaviarnička, ľudia sa sem prídu stretnúť s inými ľuďmi, nie len kúpiť si knihu. Toto je vec, ktorá nám umožňuje prežiť aj v časoch ťažkej konkurencie.

Žiline sa nevyhli zmeny knižného trhu. Panta Rhei tu má otvorené rovno dve prevádzky, je tu tiež kamenná pobočka internetového kníhkupectva Martinus. Ako je na tom žilinské Artforum? Zvládate to finančne?

J. N.: Žijeme. Ja nevidím do účtovníctva ani Martinusu, ani Panta Rhei. Biznis si každý nastavuje podľa svojich možností. Výsledok sa potom odvíja od podpory zákazníkov. Samozrejme, keď v blízkosti Artfora postavili dve veľké obchodné centrá s desiatkami metrov štvorcových predajnej plochy, prejavilo sa to. Segmentuje to trh na tých, ktorí očakávajú kvalitu a servis okolo, ktorí sme schopní im ponúknuť a zákazníkov, ktorým je v podstate jedno, kde si knihu kúpia.

Ľ. M.: Zatiaľ áno. Keď to zvládať nebudeme, sme ochotní urobiť veľa vecí pre to, aby sme prežili. Nechceme, aby ľudia o pár rokov spomínali, že tu kedysi dávno bolo také malé kníhkupectvo, kde často a radi chodili. Veľa ľudí z pohodlnosti uprednostní nákupné centrá. Môže sa však stať, že tie malé miesta na mape časom zmiznú. Potom už bude zbytočné nadávať, že v meste nič nie je, že neexistujú malé obchody kaviarne či pekárne. To je vec na zamyslenie. Veľa našich zákazníkov to chápe, preto nás aj iných podporujú. Zostáva mnoho zákazníkov, ktorí k nám zablúdia po roku a povedia nám, ako sem radi chodia, že sa nikde necítia tak skvelo, a potom ich rok neuvidíme. Musíme podporovať to, čo milujeme, pretože ak nie, tak to zmizne a zanikne.

Nemyslia si niektorí ľudia, že knižné hypermarkety nie sú pre náročného čitateľa tým správnym miestom na kúpu knihy?

J. N.: Ja si to nemyslím. Nevnímam to tak vyhranene, že povedzme Panta Rhei nie je správny výber. Je to len jedna z možností. Pre niekoho je to najlepšia možnosť, lebo Panta Rhei má, narozdiel od nás, napríklad lepšiu možnosť parkovania. Ten komfort nakupovania je v istých aspektoch lepší ako u nás. Sme iní hlavne v tom, že kladieme dôraz na iné veci ako konkurencia. Triedime knižky podľa iného kľúča. Pre nás je kľúčová kvalita literatúry, hoci časť nášho sortimentu sa kryje s konkurenciou. Máme veľa rovnakých vecí, ale triedime ich podľa iného systému. Našou najpredávanejšou knihou minulé Vianoce bola knižka islandského autora (Jón Kalman Stefánsson - Letné svetlo a potom príde noc, Artforum, 2014, pozn. red.), ktorú mali pravdepodobne aj inde, pre nich to však nebola kľúčová záležitosť. Pre nás áno. A je to tiež preto, že je to kniha z vydavateľstva Artforum. Ako vydavatelia sa snažíme priniesť na slovenský trh tituly, ktoré mu podľa nášho názoru chýbajú a bolo by dobré, aby ľudia mali možnosť prečítať si ich v slovenčine.

Ľ. M.: Stačí si pozrieť rebríček TOP 10 najpredávanejších kníh u nás, a porovnať to s komerčným kníhkupectvom ako je Panta Rhei. Sú to diametrálne rozličné knihy. Svedčí to o tom, že sa u nás viac predávajú knihy, ktoré sú v Panta Rhei v poradí pri dvoch či troch stovkách.

Čo sa v súčasnosti deje na slovenskom knižnom trhu?

J. N.: Proces, ktorý momentálne prebieha vnímame ako nové nastavovanie pravidiel trhu. Budúcnosť ukáže, či je to správne. My stále väčšinu kníh vnímame ako tovar s vysokou pridanou hodnotou, na ktorý sa marketingové poučky fungujúce pri jogurtoch a ponožkách nedajú úplne aplikovať.

Ľ. M.: Je zrejmé, že na slovenskom knižnom trhu dochádza k istej monopolizácii. J&T vlastní najväčšiu knižnú distribúciu aj najväčšie vydavateľstvo na Slovensku. Vydavateľstvám začínajú ponúkať zmluvy, ktoré sú pre nich nevýhodné, a tie zmluvy sú často likvidačné, čo bude mať negatívny vplyv na prácu vydavateľstiev. Nás sa to dotkne sekundárne v tom, že tieto vydavateľstvá nebudú schopné vydávať dostatočné množstvo zaujímavých titulov. Pozeráme sa na to negatívne, ale dopredu bolo jasné, že to povedie týmto smerom. Vieme sa voči tomu ohradiť, ale nemôžeme s tým nič spraviť. Sme malé kníhkupectvo, z celkového predaja kníh na Slovensku nemáme možno ani 1 %. Pri tom je zaujímavé, že mediálny rozmer Artfora je taký veľký.

Ako to je s vydavateľmi? Sú tí menší, sú tí väčší. Je zrejmé, že politika trebárs najväčšieho slovenského vydavateľstva Ikar, ktoré odkúpila finančná skupina J&T práve ako Panta Rhei je celkom iná, ako tá vaša. Viete spolu fungovať?

J. N.: Samozrejme, že predávame aj knižky z vydavateľstva Ikar. Nastavili obchodné podmienky, ktoré sme akceptovali. Nefunguje to tak, že sú „dobré“ a „zlé“ vydavateľstvá, „dobrí“ a „zlí“ kníhkupci. Existujú veľké komerčné kníhkupectvá, ktoré sa tak isto ako tie malé snažia prežiť. Svoju obchodnú politiku si nastavujú podľa nejakých zákonitostí. Ide o to, či je ich predajná politika akceptovateľná aj pre malé vydavateľstvá, ktoré si nemôžu dovoliť platiť za nejaké miesta v hypermarketoch. Buď vnímame knihy ako tovar porovnateľný s ponožkami alebo s jogurtmi, alebo ako komoditu, ktorá má aj iné funkcie ako len zarábať peniaze. Samozrejme, tiež máme svoje bestsellery, knihy, ktoré sú jednoducho lepšie predajné ako iné, ale neorientujeme sa len podľa masového vkusu. Berieme ho do úvahy, ale nie je to jediné meradlo. To je pre mňa celoživotné hľadanie. Jedna vec je masový vkus, druhá ten individuálny.

Ako je na tom klasická papierová kniha? Oplatí sa na Slovensku kupovať viac e-book, keď je lacnejší len o 25 či 30 %?

J. N.: Pre nás ide o akceptáciu autorských práv, o to, že či v kníhkupectve zaplatíme nejakú virtuálnu položku. Totiž výhodou digitálnych vecí je, že s minimálnymi nákladmi vyrobíš kópiu, ktorá sa môže šíriť v podstate bezplatne. Tým pádom autor pôvodnej myšlienky, pokiaľ sa to deje nelegálnou formou, nemá z toho nič. A e-book nie je zatiaľ nijako výrazne lacnejší. Samozrejme, papierovej knihe konkurujú elektronické vesmíry. Postupom času sa kniha stáva akoby exkluzívnou záležitosťou, ale som optimistický. Kniha vo fyzickej forme bude ľudí ešte dlho zaujímať. Nesie so sebou okrem čitateľského aj hmatový a čuchový zážitok. Je svedkom našich životov. Málokto si bude odkladať virtuálne súbory na pamiatku, teda, ľudia to robia, ale je to niečo celkom iné.

Čo audioknihy?

J. N.: Audiokniha je zaujímavý segment trhu, ale je to len malý zlomok z celku.

V rozhovore pre Denník N sa nedávno zakladateľ Artfora Vladimír Michal zmienil, že podobne ako pobočka v Košiciach má aj žilinská pobočka časom prejsť do akéhosi iného modelu. O čo by malo ísť?

J. N.: O zvýšenie samostatnosti kníhkupcov a prevzatie vyššej zodpovednosti za fungovanie pobočky.

Artforum už dlhšie nie je len kníhkupectvom. Ste tiež vydavateľstvom. Mimo kvalitatívne vycibrených pultov máte celú policu vašich kníh. Predávajú sa?

J. N.: Je tam viac vecí. Sú tam knihy, ktoré sa predávajú veľmi dobre, ako už zmienený Islanďan Stefánsson, potom sú tam aj tie, z ktorých sa tešíme, ale vieme, že nikdy nebudú v centre záujmu más, ale sme radi, že vyšli a predávajú sa. Je to kategória kníh, kde sa nerieši predajnosť, ale je to taká povinná jazda (úsmev).

Napríklad klasika?

J. N.: Napríklad. A to sú knižky, ktoré sa celkom fajn predávajú. Je dobré, že sú v slovenčine na knižnom trhu.

Celý rozhovor Mateja Sotníka so žilinskými kníhkupcami Jankom Ničíkom a Ľubošom Mišíkom si dočítajte tu:

http://www.aktuality.sk/clanok/276616/knihkupci-z-...

Zobraziť diskusiu (0)