V zbierke spoznávame autorku na polceste k svetovému renomé. Predstavuje sa poetka, ktorá píše, len keď má čo povedať. Preto každá jedna báseň má zmysel a význam. Keď sa jej v období rozruchu okolo udeľovania Nobelovej ceny v roku 1996 pýtali, prečo vydala tak málo básnických zbierok, povedala, že má doma smetný kôš.

Pravda s nápadom

Wisława Szymborska (1923 – 2012) oplývala vtipom, iróniou a sebairóniou nielen v poézii, za ktorú si vyslúžila okrem nobelovky aj nepísaný titul Mozart poézie. Zomrela pred piatimi rokmi 1. februára v Krakove.

Byť jednou z najvýznamnejších osobností poľského a svetového básnenia a vydať iba štrnásť útlych zbierok, s výnimkou prvých dvoch, napísaných v čase stalinizmu, stačilo na získanie si čitateľov aj odborného fóra.

Presvedčila jednoduchosť, s ktorou vstupuje do zložitej konštrukcie človeka. Pohybuje sa v ňom ako doma. Pozoruje, analyzuje, odhaľuje ľudské sebaklamy a klamy. V tom všetkom je až zarážajúca a odzbrojujúca jej priamosť.

Szymborská neklame. A pravda nás vie prekvapiť, aj keby nebola práve vo veršoch. Pravda v jej podaní má nápad, vtip, pointu, odkaz, silný obraz, ale najmä priestor aj pre čitateľovu pravdu. A to sa v literatúre počíta.

Možno trochu aj počtom predaných kníh (a to si niektorí básnici ťažkajú, že o poéziu je vždy malý záujem), napr. v jej rodnom Poľsku sa za dva mesiace predalo z jednej z jej zbierok 40 000 výtlačkov.

Szymborska v slovenčine

Jej tvorba bola preložená do vyše štyridsiatich jazykov. V slovenčine vyšli: 49 básní (Q111, 1999), Chvíľa (Drewo a srd, 2003) a Neprítomnosť (OZ Slniečkovo, 2009).

Prekladateľsky sa jej tvorbou zaoberá Vlastimil Kovalčík, Sylvia Galajda a v šesťdesiatych rokoch aj Vojtech Mihálik.

Sylvia Galajda sa postarala o najnovší výber z poézie nobelistky Trochu o duši (Občianske združenie Polska, 2016). Kniha obsahuje 47 básní, ktoré pochádzajú z jedenástich básnických zbierok.

Na sklonku roka 2016 vyšiel však aj ucelený preklad jednej, v poradí siedmej zbierky Szymborskej, vo vydavateľstva FACE – Fórum alternatívnej kultúry a vzdelávania v preklade Silvie Kaščákovej s názvom Veľké číslo (poľ. Wielka liczba, 1976).

Jej editor, Ján Gavura, sa jasne vyjadruje o Szymborskej ako o autorke patriacej k tým, ktorí písali, len keď mali čo povedať, a aj preto má každá jej báseň zmysel a význam.

Nič sa nepodarí dva razy

Poetka podľahla rakovine pľúc a jej pohreb 9. februára v Krakove bol výnimočnou udalosťou podobne ako jej život. Na smútočnú slávnosť prišli aj prezident Bronisław Komorowski, premiér Donald Tusk, predstavitelia politického i kultúrneho sveta a mnoho smútiacich krajanov.

Zhodne s poslednou vôľou spisovateľky mal pohreb svetský charakter a urna s pozostatkami Szymborskej bola uložená v rodinnom hrobe.

Presne napoludnie, v momente začiatku rozlúčkovej slávnosti, sa z veže Mariánskeho kostola ozvala melódia piesne vytvorenej k veršom Szymborskej „Nič sa nepodarí dva razy“.

Keď prevážali urnu s pozostatkami zosnulej do hrobu, v pozadí hrala skladba "Black Coffee" od Elly Fitzgerald, ktorá bola jej obľúbenou speváčkou.

Zopár otázok prekladateľke zbierky Veľké číslo – Silvii Kaščákovej:

Predpokladám, že poézia Szymborskej sa vám páči, preto sa opýtam už priamo – prečo?

Ona je takmer bezchybná. Formálne je stopercentná, s ľahkosťou narába s voľným veršom, viazaným, jej básne majú vždy nové formy. Kým niektorí básnici vymýšľajú nové metódy, ako čitateľa prekvapiť, Szymborská tak robí prirodzene.

V téme, motívoch je vynaliezavá a znova platí, že negeneruje nové problematiky, ale stačí, že je ohromne ľudská. Píše o vážnej udalosti z dejín a zrazu spomenie nejaké reálie zo svojho súkromia. Jej záber je široký, aj preto niet divu, že oslovuje toľkých čitateľov. A bavíme sa o reflexívnej lyrike.

V zbierke Veľké číslo sa nachádza báseň Terorista sa pozerá. Zbierka pritom vyšla v origináli už 1976 roku. Sú všetky jej básne také aktuálne?

Je pre mňa fascinujúce, že Szymborska už v sedemdesiatych rokoch napísala tú báseň. Jej verše sú aktuálne jeden za druhým. Myslím, že je ako autorka vnútri veľmi politická, ale nie príznakovo, poplatne dobe, systému, ale skôr v spôsobe filozofovania. Ak sa v jej veršoch objaví starosť o občana, štát, zodpovednosť, nie je didaktizujúca, stále zostáva básnikom.

Jej definície, vyjadrenia majú svoju ohromujúcu krásu. Ale nie ornamenty. Majú ľahkosť. Cítiť tam veľkú blízkosť a spriaznenosť s čitateľom. Tam je filozofia, psychológia... veľmi múdra žena to bola.

Je dôležité spoznať autora, ktorého prekladáte, aj ľudsky, osobnostne?

Je to iste silný odkaz pre prekladateľa. A nakoniec aj pre čitateľa. Mňa zaujal Szymborskej zmysel pre humor a s ním spojená múdrosť. Jej tajomník, Michał Rusinek, pri nedávnej návšteve Slovenska prezradil, že keď sa poetky spýtal novinár, čo pre ňu znamená poézia, zareagovala, že si musí odpoveď premyslieť.

Novinár nepochopil, že z rozhovoru nebude nič a držal jej ďalej mikrofón pred ústami. Keď však odpoveď neprichádzala a novinára už začala bolieť ruka, poetka pokojne zahlásila: Príďte na jeseň.

Koľko času si vyžiadal preklad?

Pätnásť rokov obdivu a rok samotného prekladu, už aj s korektúrami, prebásnením atď.

Wisława Szymborska (1923 – 2012), poľská poetka, esejistka, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru za rok 1996 a nositeľka najvyššieho poľského štátneho vyznamenania Rad bieleho orla (2011).

Silvia Kaščáková (Prešov, 1976), poetka, autorka piesňových textov a prekladateľka.

Ľubomír Jaško

Ak sa medzi knihami dobre cítite a naše správy vám prinášajú radosť a úžitok, môžete nás podporiť prostredníctvom vašich 2%. Informácie o tom, čo robíme a čo chystáme, nájdete TU.

Zobraziť diskusiu (0)