Vlani sa Nobelova cena za literatúru neudeľovala kvôli afére, po ktorej rezignovali viacerí členovia Nobelovho výboru. V kauze hral hlavnú úlohu Jean-Claude Arnault, manžel bývalej členky Švédskej akadémie Katariny Frostenson. Zo znásilnenia alebo sexuálneho obťažovania ho obvinilo osemnásť žien a švédsky súd ho odsúdil na dvaapolročný trest. Arnault navyše údajne vopred vyzrádzal mená laureátov.

V tomto roku sa preto udeľujú ceny za literatúru dve, spätne za rok 2018 a regulárne za rok 2019. Stávkové kancelárie favorizovali kanadskú poetku Anne Carson, Guadeloupčanku Maryse Condé (ktorej vlani udelili „náhradnú Nobelovu cenu“), čínsku spisovateľku Can Xue, už tradične aj Japonca Harukiho Murakamiho, ďalej Rusku Ljudmilu Ulickú, kenského spisovateľa Ngugiho wa Thiong’a, Kanaďanku Margaret Atwood, Američanku Marilynne Robinson, Poľku Olgu Tokarczuk a Maďara Pétera Nádasa; s vyšším kurzom sa spomínalo nejmenej 16 ďalších mien, vrátane dlhoročného českého favorita Milana Kunderu.

Ceremoniál vyhlásenia bol naplánovaný na 10. októbra 2019 o jednej popoludní, v priamom prenose na webe Nobelovej nadácie zazneli krátko po jednej dve mená: cenu za rok 2018 získala Poľka Olga Tokarczuk “za rozprávačskú imagináciu, ktorá s encyklopedickou vášňou zachytáva prekračovanie hraníc ako spôsob života” a za rok 2019 Rakúšan Peter Handke “za vplyvné dielo, ktoré s jazykovou vynaliezavosťou skúma hranice a špecifickosť ľudskej skúsenosti”.

Laureátov Nobelov výbor ďalej charakterizuje takto:

“Olga Tokarczuk sa narodila v roku 1962 v Sulechówe v Poľsku a dnes žije vo Wrocławi. Jej rodičia boli učitelia a jej otec viedol aj školskú knižnicu. Tam prečítala takmer všetko, čo sa jej dostalo do rúk, a vypestovala si lásku k literatúre. Po štúdiách psychológie na Varšavskej univerzite debutovala v roku 1993 ako spisovateľka knihou ‘Podróz ludzi Księgi’ (‘Putovanie národa Knihy’). Prelomovým bol pre ňu tretí román ‘Prawiek i inne czasy’ (‘Pravek a iné časy’, 1996). Je vynikajúcim príkladom novej poľskej literatúry po roku 1989, ktorá sa bráni morálnemu odsudzovaniu a nechce reprezentovať svedomie národa. Namiesto toho sa vyznačuje mimoriadnym darom imaginácie a vysokým stupňom umeleckej rafinovanosti.

Doterajším vrcholom Tokarczukovej diela je pôsobivý historický román ‘Księgi Jakubowe’ z roku 2014 (‘Knihy Jakubove’). Opäť tu autorka zmenila formu a žáner a venovala pri príprave tohto románu niekoľko rokov historickému výskumu v archívoch a knižniciach. Tokarczuk v tomto diele preukázala mimoriadnu schopnosť románu zobraziť situáciu, ktorá sa takmer vymyká ľudskému pochopeniu. (...)”

Dodajme, že Olge Tokarczuk bola v r. 2018 udelená Medzinárodná Man Bookerova cena.

V slovenčine vyšli Tokarczukovej romány Dom vo dne, dom v noci (Aspekt 2002), Anna In v hrobkách sveta (Slovart 2008), Pravek a iné časy (Premedia 2015), v češtine viaceré jej diela vydal Host: Poslední příběhy (2007), Pravěk a jiné časy (2007), Svůj vůz i pluh veď přes kosti mrtvých (2010), Denní dům, noční dům (2012), Okamžik medvěda (2014), Knihy Jakubovy (2016) a Běguni (2018).

O Handkem Nobelov výbor napísal toto:

“Peter Handke sa narodil v r. 1942 v dedine Griffen v Korutánsku v južnom Rakúsku. Tam sa narodila aj jeho matka Mária, ktorá patrí k slovinskej menšine. Od r. 1961 študoval právo na Univerzite v Grazi, ale štúdia prerušil, keď vyšiel jeho debut ‘Die Hornissen’ (1966). Spolu s drámou ‘Publikumsbeschimpfung’ (‘Nadávanie publiku’, 1969) to bol výrazný zapís na literárnu scénu.

Po päťdesiatich rokoch tvorby, po veľkom počte diel rôznych žánrov, patrí dnes k najvplyvnejším európskym spisovateľom po 2. svetovej vojne. V jeho bibliografii nájdeme romány, eseje, denníky, drámy a scenáre k filmom. Jeho diela sú naplnené silnou túžbou autora objavovať a oživovať svoje objavy novými výrazovými prostriedkami. (...)”

Handke je o.i. spoluautorom scenára slávneho filmu nemeckého režiséra Wima Wendersa Nebo nad Berlínom.

Od Handkeho vyšiel v slovenčine pravdepodobne iba Krátky list na dlhú rozlúčku (dávnejšie v edícii LUK v Tatrane, naposledy Petit Press 2005) a Nešťastie bez želaní / Ľaváčka (Slov. spisovateľ 1982), v češtine napr. Nežádané neštěstí (Odeon 1980), Tři pokusy (Prostor 1993), Dětský příběh / Číňan bolesti (Prostor 1997), Zvlaštní žena (ASA 1997), Za temné noci jsem vyšel ze svého tichého domu (Prostor 1999), Don Juan (Prostor 2006), Pět her (Transteatral 2013), Úzkost brankáře při penaltě (Rubato 2013) a Velký pád (Rubato 2013).

* * * * *Slávnosť odovzdávania Nobelových cien a nobelovský banket sa v Štokholme uskutočnia v tradičnom termíne 10. decembra.

Štefan Olejník
(Ilustračné fotografie: nobel.se, wikipedia.org.)

Zobraziť diskusiu (0)