„Dieťa odhrnulo záclonu. Ústami sa dotýka skla. Pozerá na doteraz neopravenú zrútenú konštrukciu na betóne. Potichučky začne spievať, čo ho naučila stará žena. Na sklo pritom nadýcha obláčik pary. “

Hudba je dôležitá najmä tam, kde sú hluché miesta. Jana Bodnárová ich odkrýva a snaží sa do nich vniesť ľudský element. Padajú listy, padá sneh. Všetko ako dôsledok vyššieho poriadku a prírodných rituálov. Spolu s človekom tvoria tieto javy harmóniu a tá ho inšpiruje k hudbe. Môže byť melancholická, fatálne depresívna, tiež však pozitívna, alebo experimentálna s kolísavou emóciou. Jej úprimnosť a kvalitu určí až prostredie v ktorom vzniká alebo ku ktorému prehovára. História, ak ju dokáže skladba prežiť, si postupne vyberá to podstatné. Tak majú možnosť žiť Chopinove nokturná dodnes. Prežili aj holokaust, absorbovali jeho smútok a pietu. Dnes možno dotvárajú atmosféru iných udalostí.

Do štruktúry textu v knihe NOCturná nápadito vnikajú prázdne notové osnovy a postupne sa vytrácajú, aby sa objavili v správny čas, kedy je zase potrebný ich dramatický efekt. Kniha je rozdelená do dvoch častí - Performancie noci a Tí, ktorí odišli. Ani jedna z častí neskrýva sentimentálnu povahu noci, naopak, demonštruje jej účinky.

„Hrbí sa v panelákovom byte za stolom. Je to vlastne iba konferenčný stolík. Tenké kovové nohy musel podložiť stĺpcami kníh, aby sa za stolíkom dalo písať a on sa nemusel hrbiť. Panelák je tichý. Len občas počuje splachovanie záchodu v kúpeľniach nad sebou a pod sebou.

…Je veľmi sám. Ale v jeho veľkej hlave rotujú v noci náhle a objavné myšlienky, až sa mu z toho rozsvietia svetlosivé oči - ako fluoresenčné kamene… ”

Samota v knihe funguje zvláštnou ľudnatosťou, pretože ju autorka nenecháva patrične doznieť, ale nadviaže na ďalšiu existenciu. Jeden osud napája na druhý, aby sa vzájomne povzbudzovali, hoci mnohokrát len z diaľky. Tak vzniká pocit, že na samotu je každý sám, ale tá má dosť kapacity pre všetkých. Má schopnosť odohrávať sa na viacerých miestach s obdobným priebehom.

Krátke fragmentárne obrazy vytvárajú mozaiku noci a za úlohu si dávajú podčiarknuť najmä jej komornú tmu do akej vstupujú postavy a svetlá, aby vyrušovali jej prirodzený pokoj. Noc slúži na odpočinok, ale potom sú tu aj taxikári a zdravotníci.

Zobraziť diskusiu (0)