AV: Výtvarný kľúč edície —klad je po prvých štyroch knihách jasne zadefinovaný. S novým cyklom - novým rokom však prichádza zmena farebnosti. Ako vznikol nápad obmieňať farby? Nenaruší to vizuálnu kontinuitu edície?

MR: O zmene farebnosti sme sa s Veronikou Michalovou a Vladom Michalom bavili v podstate už pri vzniku, teda od začiatku. Každým rokom sa bude meniť základná farba, pričom odtieň bledo-modrej a tlač a razba čiernou farbou zostane nezmenená, rovnako aj ostatné prvky... Tým sa zafixuje v podstate akási „vizuálna identita“ edície, pričom si ale dobudúcna nezväzujeme ruky a edícia tak zostane po výtvarnej stránke stále živá a nezunuje sa.

AV: Ako vyberáš ilustrácie na obálky? Keď sa dozvieš viac o obsahu, jednoducho sa ti zjaví nejaká ilustrácia pred očami? Alebo ideš skôr za štýlom jednotlivých výtvarníkov?

MR: Je to rôzne a v podstate je to presne tak, ako hovoríš... Niekedy po prečítaní knihy presne viem koho osloviť, pretože mi sedí jeho výtvarná forma k vyjadreniu emócie obsahu, inokedy mi napadne konkrétna ilustrácia. Zjaví sa mi v hlave... Napríklad k prvej knihe edície Všetko, čo si nepamätám od J. Hassena Khemiriho s ilustráciami Katky Slaninkovej som presne vedela, ktorú ilustráciu by som chcela použiť. V podstate výber ilustrácií je z mojej strany intuitívny. Viac pocitový ako vykalkulovaný.

Snažím sa ale vybrať autora ilustrácie zároveň tak, aby ilustrácie na obálke boli iba od slovenských autorov a to naprieč celými generáciami. Takže sa v budúcnosti dá očakávať, že sa na obálkach kníh znova objavia i diela už nežijúcich, zato významných slovenských ilustrátorov ako napr. voľná tvorba Jana Lebiša, Viery Gergeľovej, Jana Trojana, Štefana Cpina a pod., ale aj diela od Miroslava Cipára (jeho ilustrácia bola použitá na obálke knihy Večera v strede zeme od N. Englandera), Dušana Kállaya, Miloša Koptáka (jeho ilustrácia sa objaví na obálke románu Spiatočka od I. Kerékgyártóa).

Pre -klad vyberám aj diela mladej generácie výtvarníkov. Okrem už spomenutej Katky Slaninkovej, napríklad od Emila Drličiaka (Jediný príbeh od J. Barnesa), Lucie Dovičákovej (Klamárka A. Gundar-Gošen), Petry Hilbert, tiež Danky Olejníkovej (Temný priestor lesný od N. Krauss), Matúša Maťátka, Tomáša Klepocha, Alice Raticovej či Veroniky Klímovej (tetralógia Ali Smith) a pod.

Teraz je to už len o tom, aby bolo dostatok prekladovej beletrie a nevyčerpal sa neutíchajúci entuziazmus vydavateľa.

AV: Pri tetralógii ročných období od Ali Smith môžeme hovoriť o akejsi edícii v rámci edície. Tento rok vychádzajú prvé dva diely: Jeseň a Zima. To, že ide o súvisiace knihy uvidíme aj na obálke? Ako?

MR: K týmto literárnym dielam som si vybrala nežný rukopis Veroniky Klímovej, ktorá je skôr známa tvorbou ilustrácií pre detského čiateľa. Tu sme sa rozhodli použiť jednu autorku, aby sme tak tetralógiu v rámci edície spojili rovnakým rukopisom ilustrácií. Na týchto obálkách sú to jedny z mála ilustrácií, kedy autorka – ilustrátorka vytvorila ilustrácie na mieru k obsahu.

AV: Štyri knihy sú na svete, ďalšie štyri už vidíme v náhľadoch. Obálka ktorej knihy ťa teší najviac? Máš nejakú obľúbenú knihu z edície, kde sa podľa teba obálka špeciálne dobre stretla s obsahom?

MR: Mám veľkú radost z celej edície. Vždy sa teším na novú knihu. Každá jedna je pre mňa zaujímavá. Každá je iná... a pritom má jasnú vizuálnu identitu. Celá koncepcia edície je premyslená od výberu literárnych diel až po vizuál vrátane písma – slovenský vydavateľ a prekladatelia, slovenskí ilustrátori, písmo Preto Semi od slovenského typografa, dizajn odomňa... pre mňa osobne je celá edícia úžasný počin v rámci domácej knižnej scény.

Zobraziť diskusiu (0)