O čase a vesmíre
Napísať zrozumiteľnú a dostatočne pútavú knihu o vesmíre a otázkach priestoru a času je pomerne náročné. S rozostupom roka sa na pultoch objavili hneď tri takéto publikácie. Stanovili si za cieľ sprostredkovať poznanie, ktoré vo svojich dôsledkoch môže úplne zmeniť vnímanie sveta a zákonitostí, na ktorých je postavený. A v prípade času sa nás aj bytostne dotýkajú.
Veľa ľudí sa o vesmír zaujímalo v detstve a možno by sa zaujímalo aj naďalej, ak by mali viac času. Pre túto skupinu čitateľov je určená kniha popularizátora vedy a astrofyzika Neil deGrasse Tysona, známeho aj ako sprievodcu z dokumentárnej série Cosmos: A SpaceTime Odyssey. Jeho Astrofyzika pre zaneprázdnených (preklad Pavol Briatka) dokazuje, že aj na malej ploche vie byť veda ohromné intelektuálne dobrodružstvo a rozprávač je navyše vtipný. Aj pre tých, ktorí sledujú dianie v astronómii alebo fyzike častejšie znamená Tysonov výklad pridanú hodnotu: uvádza javy do vzájomných súvislostí, pričom v dvanástich kapitolách postupne venuje priestor najvýznamnejším teóriám, zaoberá sa galaxiami, medzigalaktickým priestorom, tmavej hmote, exoplanétami a hľadaniu mimozemského života. Originálnym príspevkom je posledná kapitola s názvom Úvahy o kozmickej perspektíve, kde Tyson predkladá tézy ako dokáže vnímanie nášho zanedbateľného miesta vo vesmíre ovplyvňovať morálku a etiku.
Ďalšou, o nič menej inšpirujúcou knihou, je Sedem krátkych prednášok o fyzike. Ukazuje vesmír ako miesto plné paradoxov, s ktorými sa musí ľudská myseľ popasovať ako najlepšie vie. Našťastie, vedci nie sú takmer nikdy spokojní so súčasným stavom poznania a už vôbec nie s teóriami, ktoré si vzájomne odporujú, ale zároveň fungujú. Pokúšajú sa nájsť jednotnú teóriu a toto hľadanie je fascinujúce: zahŕňa skúmanie mikročastíc aj čiernych dier, históriu aj budúcnosť kozmu. Fyzik Carlo Rovelli prezentuje zrozumiteľne aj ťažko pochopiteľné okamihy vzniku vesmíru a ukazuje, aké obmedzené sú prostriedky nášho vnímania. V prípade tejto knihy si ako čitatelia rozhodne prajeme, aby prednášky trvali dlhšie a preto sa oplatí hneď vzápätí pustiť do ďalšej Rovelliho knihy O čase (obidve preložil Peter Bilý a ukážku si môžete prečítať na medziknihami.sk).
Téma času patrí v literatúre a umení medzi konštanty v priebehu celých dejín a úvahám o jeho plynutí sa aspoň príležitostne nevyhol snáď žiadny človek. Nie náhodou sa okrem vedeckých poznatkov venuje kontextu času v hudbe a vybraných literárnych dielach aj Carlo Rovelli. Jeho kniha O čase je napísaná z časti odborným, z časti poetickým štýlom. Dokáže meniť perspektívu, s akou sa pozeráme na minulosť, súčasnosť a všetko, čo má prísť. Dozvedáme sa, že „teraz“ neexistuje, že „svet je tvorený z udalostí a nie vecí“, kde na Zemi čas plynie rýchlejšie a kde pomalšie, či čas naozaj existuje alebo je to len ľudský koncept. Rovelli kladie na čitateľa určité nároky na sústredenie a premýšľanie a ani sa tým netají. Vie, že vstupujeme do novej, zvláštnej krajiny, v ktorej neplatia naše zaužívané predstavy o realite. Aj preto je pred dielom O čase vhodné prečítať vyššie spomenuté knihy, pretože primerane spochybnia vnímanie sveta, doplnia nové informácie a pripravia na filozoficko-poeticko-vedecký Rovelliho traktát (ukážku nájdete na medziknihami.sk).