Autorka Milena Michiko Flašar (1980) sa preslávila románom Volala som ho Kravata (Ich nannte ihn Krawatte, Verlag Klaus Wagenbach, 2012), ktorý sa nielen vynikajúco predával, bol preložený do mnohých jazykov, ale dočkal sa aj divadelnej adaptácie a dokonca sa ocitol na longliste Nemeckej knižnej ceny. Vo svojom novom románe Pán Katō hrá rodinu (Herr Katō spielt Familie, Verlag Klaus Wagenbach) rozpráva Flašar ľahkou iróniou o zmysle života potom, ako sa ocitneme na dôchodku. Ústrednou postavou je pán Katō, ktorý je na dôchodku ešte len krátko a žije spolu s manželkou v Japonsku. Je však zmätený a postupne sa odcudzuje manželke aj deťom. Pokúša sa vymýšľať si rôzne projekty, ako napríklad kúpu psa, cestu do Paríža, prípadne sa zamýšľa nad reorganizáciou svoje zbierky platní, ale všetko stroskotá. Zmenami svojho muža však trpí aj pani Katō – jej bôle a strachy v súvislosti s pánom Katō majú pre toto psychosomatické ochorenie aj svoje pomenovanie – Syndróm manžela na dôchodku (Retired-Husband-Syndrome , RHS). Milena Michiko Flašar prezentuje tento v západných spoločnostiach priam nákazlivý sociálno-psychologický fenomén veľmi presvedčivo, zároveň však preukazuje obrovskú empatiu. Pán Katō sa napokon rozhodne pre zaujímavú aktivitu – začína pracovať ako predstaviteľ pre agentúru „Happy Family“ a možno si ho objednať ako náhradníka pre reálne absentujúceho príbuzného či príbuznú. Román je nabitý situačnou komikou a existenčnou vážnosťou, ktoré so sebou prináša preberanie rolí, zároveň sa však koncentruje aj na tenkú hranicu medzi skutočnosťou, klamstvom a snom.

Ďalším nominovaným autorom bol bývalý učiteľ a novinár Gerhard Jäger (1966) a jeho román Všetka tá noc nad nami (All die Nacht über uns, PicusVerlag). Román je kronikou jednej jedinej noci a kronikou jedného života. Vojak začína svoju službu o siedmej večer – jeho úlohou je strážiť na strážnej veži v blízkosti hraníc. Musí tam vydržať celkom sám dvanásť hodín a zaistiť hranicu tak, aby sa cez ňu nikto nedostal. Je čoraz viac tma a odrazu sa prudko mení aj počasie. Tma a nepohoda so sebou prinášajú čoraz temnejšie myšlienky, oživujú spomienky a vojak cíti, že čoskoro sa udeje niečo hrozivé. Jäger nás bez dychu sprevádza vinou, útekom, vlasťou, stratou a láskou a zúfalstvom, súčasne nás čitateľov konfrontuje s existenciálnymi otázkami tak, aby sme vôbec nemuseli moralizovať.

Piper Verlag určil už dvakrát na Nemeckú knižnú cenu nominovaného Heinricha Steinfesta (1961)a jeho román Žehliarka (Die Büglerin, Piper Verlag). Centrom románu je zámožná a nezávislá morská biologička Antonia, ktorá stratí pri atentáte svoju milovanú neter Emiliu. Nevie sa zbaviť pocitu viny z jej smrti, rozdá svoj majetok a začne pracovať ako žehliarka, kde sa precízne a s veľkým nasadením venuje monotónnemu žehleniu za málo peňazí. Vďaka tejto práci sa však dostane k pozadiu plánovaného iného atentátu a nasadzuje svoj život, aby zachránila mladú ženu. Román v mnohom možno označiť aj ako kriminálny, Heinrich Steinfest je mimochodom aj autorom kriminálnych románov, charakteristických mimoriadne šikovne zvládnutými detailami. Tento viacvrstvový román, ktorý je napínavý, tragický, dojímavý a vtipný, je v konečnom dôsledku zároveň veľmi múdrou knihou o vine, veľkej láske a osude.

Známy a oceňovaný rakúsky spisovateľ Josef Winkler (1953) sa na zoznam dostal tento rok s románom Pober sa otec alebo Smrť zapíš mi do srdca (Laß dich heimgeigen, Vater, oder Den Tod ins Herz mir schreibe, Suhrkamp). Najčastejšie sa opakujúce témy Winklerovej tvorby sú vlasť, smrť, sexualita, katolicizmus a život na dedine. V tomto románe to nie je inak – opäť ho zaujíma konkrétna korutánska dedina a spomienka na otca – muža, ktorý mal vrúcnejší vzťah ku zvieratám ako k vlastným deťom. Román sa odohráva vo Winklerovom rodisku –dedinke Kamering, kde je pochovaný esesák – masový vrah. Josef Winkler sa len pred niekoľkými rokmi dozvedel, že jeho korutánsky rodák Odilo Globocnik, ktorý sa ako Hitlerov manažér smrti a hlavný šéf „Akcie Reinhard“ preslávil vetou „Tak sme vybavili dva milióny“, ktorá znamenala masové vraždy židov, spáchal v máji 1945 samovraždu a je tajne pochovaný tam, kde Winklerov starý otec a otec pestovali a žali obilie. Autor vo svojom románe s hnevom exhumuje masového vraha a súčasne aj mikrodejiny Kameringu po druhej svetovej vojne, ktorého zem je stále jedovatá.

Najvyššiu knižnú cenu za rok 2018 získal spisovateľ, literárny performer a hudobník Daniel Wisser (1971) a jeho román Kráľovná hôr (Königin der Berge, Jung und Jung). Kráľovná hôr je poetické meno, ktoré dala svojej chorobe – skleróze multiplex – hlavná postava románu Robert Turin –štyridsiatnik, ktorý žije už roky pripútaný na vozík v sanatóriu a túži po eutanázii vo Švajčiarsku. No nie je to také jednoduché, ako by sa zdalo, pretože život má ustavične čo ponúknuť a vždy je tu ešte niečo predposledné, posledné, čo možno urobiť– množstvo alkoholu, rozhovory s mŕtvym kocúrom... Román, ktorého centrom je nezvrátiteľné ochorenie, vlastne smrť, je však strhujúco komický a predstavuje život v jeho škaredej kráse pútavým, nezvyčajným jazykom so svojskou rafinovanosťou.

Paulína Š. Čuhová (autorka je prekladateľka a germanistka)

Zobraziť diskusiu (0)